Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Svk-21-2025.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
4Svk/21/2025
Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, 3/ S.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, K. X. XX, XXX XX J. L., 4/ A. I., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XXX, právne zastúpení: JUDr. Veronika Slašťanová, PhD., advokátka so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 52 346 048, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, 2/ Okresný úrad Levice, Rozmarínova 4, 934 01 Levice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Z. E., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX K. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária HORVÁTH, s.r.o., so sídlom: Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 56 059 108, 2/ Obec Ipeľské Úľany, 935 82 Ipeľské Úľany 98, 3/ Obec Plášťovce, 935 82 Plášťovce 345, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. OU-NR-OOP4-2020/018075-002 zo dňa 04.05.2020 a žalovaného 2/ č. OU-LV-PLO2-2020/001238-029 zo dňa 20.01.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 1/ proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/41/2020- 214 zo dňa 8. augusta 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. NR-15S/41/2020- 214 zo dňa 8. augusta 2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa ust. § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. OU- NR-OOP4- 2020/018075-002 zo dňa 04.05.2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a žalovaného 2/ č. OU-LV-PLO2-2020/001238-029 zo dňa 20.01.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP. 2. Žalovaný 2/ prvostupňovým rozhodnutím rozhodoval o návrhu X. G. na povolenie obnovy konania vedeného Okresným úradom Levice, pozemkovým a lesným odborom pod č. OU-LV-PLO-2016/005772 o uznaní samostatnej bažantnice Orestav -Plášťovce a konania č. OU-LV-PLO/2016/011887 o zaevidovaní zmluvy o užívaní samostatnej bažantnice Orestav -Plášťovce (ďalej len „návrh na povolenie obnovy konania“). Predmetným prvostupňovým rozhodnutím nebola povolená obnovu konania, lebo nebola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal navrhovateľ X. G. odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný 1/ druhostupňovým rozhodnutím č. OU-NR-OOP4- 2020/018075-002 zo dňa 04.05.2020, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie len v rozsahu, že vo výrokovej časti za dátumom 18.07.2016 vymazal text v znení: „a súčasne opatrenia OU-LV- PLO/2016/011887-2 zo dňa 27.07.2016.“, vložil čiarku a text v znení: „z dôvodu uplynutia 3 mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku.“ Žalobcovia následne správnou žalobou žiadali obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému 2/ na ďalšie konanie
4. Správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že mal za preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ ako účastníci správneho konania, ktorým bolo doručené prvostupňové rozhodnutie s riadnym poučením o možnosti podať odvolanie, odvolanie nepodali. Rovnako nevyužili ani možnosť danú im § 28 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok). Jediný účastník, ktorý odvolanie podal, bol navrhovateľ X. G. a jeho odvolaniu nebolo vyhovené, nebola povolená obnova konania. 5. Ďalej správny súd zdôraznil, že konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. V správnom súdnictve platí v zmysle § 7 písm. a) SSP všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov „účastníkom konania“ v administratívnom konaní. Z toho logickým výkladom vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené obe podmienky: vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a vyčerpanie práve účastníkom správneho konania, ktorý podal správnu žalobu. Ide o procesnú podmienku preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia v správnom súdnictve, ktorej nesplnenie vedie k odmietnutiu žaloby. 6. Správny súd bol tak toho názoru, že nakoľko nepodali žalobcovia ako účastníci správneho konania odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemôže súd napadnuté rozhodnutia podrobiť súdnemu prieskumu. Poukázal zároveň aj na skutočnosť, že žalobcovia boli zastúpení rovnako právnou zástupkyňou ako navrhovateľ X. G., ktorý odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu podal. Záverom tak dodal, že nakoľko žalobcovia nesplnili procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, t. j., že žalobcovia nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky pred právoplatnosťou napadnutých rozhodnutí, súd nemohol vec meritórne prejednať a preto žalobu podľa ust. § 7 písm. a) v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) odmietol.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
7. Proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách konania podal ďalší účastník konania 1/ v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že sa stal účastníkom konania na správnom súde na základe uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/41/2020-102 zo dňa 15. marca 2022 a to z dôvodu písomného podania sťažovateľa zo dňa 12. februára 2022. Výlučne nedôslednosťou žalobcov nebol označený za ďalšieho účastníka v zmysle ust. § 32 ods. ods. 3 písm. a) SSP už v rámci jeho správnej žaloby. Sťažovateľ mal za to, že počas celého priebehu konania pred pôvodne príslušným Krajským súdom v Nitre aktívne hájil svoje práva a záujmy, nakoľko výsledok konania by mal v prípade vyhovenia správnej žalobe mimoriadne zásadný vplyv na jeho právne postavenie (vzťah k možnosti užívať dotknutý poľovný revír (samostatnú bažantnicu) a nutnosť opätovne pokračovať v administratívnom procese pred žalovaným). 9. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že Krajský súd v Nitre ho výzvou zo dňa 2. mája 2022 vyzval, aby sa vyjadril k správnej žalobe a rovnako tak ho výzvou zo dňa 13. júla 2022 vyzval na vyjadrenie sa k replikám žalobcov. Na základe oboch vyššie označených výziev Krajského súdu v Nitre vypracoval a zaslal správnemu súdu vyjadrenia (dňa 5. mája 2022 s odkazom na písomné podanie zo dňa 12. februára 2022 a 22. júla 2022 v rozsahu 12 strán). Sťažovateľ sa teda opakovane vyjadril k písomným podaniam žalobcov, nakoľko bol k tomuto zo strany Krajského súdu v Nitre vyzývaný. Uviedol, že žiadne z jeho písomných podaní neboli prejavom jeho nepodloženej svojvôle, ale boli vykonané v zmysle výziev a upovedomení správneho súdu, resp. Krajského súdu v Nitre. Sťažovateľ tak plnil všetky svoje povinnosti tak, ako mu boli Krajským súdom v Nitre uložené a nevykonal žiaden úkon, ktorý by nebol účelným a nevyhnutným v rámci tohto konania. 10. Sťažovateľ namietal, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, rozhodol správny súd takým spôsobom, že žiadnemu z účastníkov, teda ani sťažovateľovi napriek jeho úspechu v konaní rovnajúcemu sa neúspechu žalobcov (písomné prednesy sťažovateľa boli smerované k odmietnutiu správnej žaloby aj z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov žalobcami) nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí bezpochyby napriek zjavnej existencii dôvodov na odmietnutie ich správnej žaloby súdne konanie iniciovali, čím priamo zapríčinili vznik trov konania (právneho zastúpenia) sťažovateľovi.
11. V ďalšom sťažovateľ namietal, že výrok o trovách napadnutého uznesenia správny súd odôvodnil výlučne odkazom na ust. § 170 písm. a) SSP, pričom len skonštatoval neexistenciu dôvodov na aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP. Napadnuté uznesenie v tejto časti tak považuje za neodôvodnené a arbitrárne, vychádzajúce zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na judikatúru Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 108/07, II. ÚS 410/06, III. ÚS 311/07).) a Európskeho súdu pre ľudské práva. 12. Žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 15.10.2024 uviedli, že podľa nich je v zmysle § 439 ods. 2 písm. h) SSP kasačná sťažnosť podaná výlučne voči uzneseniu správneho súdu a jedine voči výrokovej časti, ktorá upravuje výšku trov konania, neprípustná a preto navrhli aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol. V prípade, ak by sa s uvedeným názorom žalobcov kasačný súd nestotožnil, tak navrhli, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. Uviedli, že v súdnom konaní nežalovali sťažovateľa ako fyzickú osobu ale žalobou napadli dve rozhodnutia správnych orgánov. Žalobcom preto nebolo zrejmé, ako mohli byť v danom súdnom konaní porušené alebo priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy sťažovateľa, keďže o jeho právach alebo právom chránených záujmoch sa v rámci žalobcami napádaných rozhodnutí nerozhodovalo. Podotkli, že užívateľom pred zmluvy v predmetnom konaní je právnická osoba -Poľovnícke združenie ORESTAV -Plášťovce a nie sťažovateľ. 13. Záverom dodali, že sťažovateľ sa stal účastníkom súdneho konania z vlastnej iniciatívy, keď adresoval správnemu súdu podanie -podnet na vydanie uznesenia o pribratí ďalšieho účastníka zo dňa 12. februára 2022. Snaha sťažovateľa o priznanie trov v súdnom konaní podľa nich tak nemá oporu v skutkovom a ani relevantnom právnom stave.
III. Konanie na kasačnom súde, právne názory kasačného súdu
14. Prejednávaná vec bola dňa 17.01.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S Najvyššieho správneho súdu a bola vedená pod sp. zn.: 4Svk/3/2025. Následne bol spis vrátený Správnemu súdu v Bratislave bez rozhodnutia na odstránenie nedostatkov kasačnej sťažnosti, nakoľko nebol vyrubený súdny poplatok za podanie kasačnej sťažnosti. Po odstránení uvedeného nedostatku bol spis opätovne predložený na rozhodnutie senátu 4S Najvyššieho správneho súdu a je vedený pod novou sp. zn.: 4Svk/21/2025. 15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 19. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 20. Kasačný súd k prejednávanej veci uvádza, že náhrada trov konania v prípadoch, kedy vzniknú ďalšiemu účastníkovi trovy konania, je v SSP koncipovaná bipolárne. Z ustanovenia § 169 SSP prvá veta vyplýva všeobecné pravidlo, že má právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil, a následne § 169 SSP druhá veta predstavuje osobitnú právnu úpravu, v zmysle ktorej - z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
21. „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou, ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač 1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.“ ( rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20.12.2023, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako judikát č. 87/2024 ZNSS, III. ročník, č. 3/2024). Vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania. 22. Z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu zároveň vyplýva, že za uloženie povinnosti v zmysle cit. § 169 SSP nemožno považovať doručenie podania účastníka konania zo strany súdu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. „Vo svojej podstate ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné práva v tom zmysle, že mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú (súladnú alebo konkurujúcu) argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom podaní. To platí osobitne vtedy, ak správny súd ďalšieho účastníka upozorní, že nepodanie vyjadrenia nebráni súdu v ďalšom postupe v konaní, a nepohrozí mu pre prípad nesplnenia výzvy následkami, ktoré voči nemu bude uplatňovať, ako napr. poriadkovou pokutou“ (rozhodnutie sp. zn. 7Svk/1/2025. zo dňa 26.02.2025 a sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11.12.2024). 23. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu nezistil, že by správny súd uložil sťažovateľovi ako ďalšiemu účastníkovi konania žiadnu povinnosť, ktorú by musel splniť. Správny súd síce sťažovateľa výzvou zo dňa 02. mája 2022 vyzval na vyjadrenie k správnej žalobe, no nehrozil poriadkovou pokutou pre prípad nepodania vyjadrenia; naopak, výslovne zdôraznil, že nepodanie vyjadrenia nebráni správnemu súdu ďalej konať. V ďalšom prípise zo dňa13. júla 2022 už dal správny súd výslovne len možnosť sa vyjadriť k vyjadreniu žalobcov. Správny súd pritom sťažovateľa nepredvolal na pojednávanie a ani nevyzýval sťažovateľa na splnenie nejakej povinnosti pod hrozbou sankcie alebo inými následkami. 24. Kasačný súd uzatvára, že z povahy výziev na vyjadrenie, ktoré boli sťažovateľovi doručované v rámci konania, vyplýva, že tieto nie je možné považovať za výzvu na realizáciu povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keď tieto predstavujú skôr akýsi formálny predpoklad pre realizáciu jeho procesných práv - ako ďalšieho účastníka konania - v rámci správneho súdneho konania. Bez vedomosti o tom, že určité podanie bolo súdu doručené a bez aktívneho dania možnosti (zo strany súdu) vyjadriť sa k nemu, sťažovateľ by mal podstatne redukovanú možnosť účinnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred súdom. Tieto podania by sa totiž napr. ani nemuseli dostať do vedomostnej sféry ďalšieho účastníka konania. Práve tejto interpretačnej koncepcii, logicky, zodpovedá napr. aj to, že nevyužitie tohto práva zo strany ďalšieho účastníka konania, nie je napr. postihnuteľné poriadkovou pokutou ako následkom nesplnenia povinnosti uloženej súdom. Tu je potrebné doplniť, že v správnom súdnom konaní ďalší účastník konania nesleduje v rámci konania svoj autonómny záujem, ktorý by bol nezávislý od právneho záujmu dvoch „hlavných“ účastníkov konania na výsledku súdneho konania, ale tento je v zásade zhodný buď s právnymi záujmami žalobcu alebo s právnymi záujmami žalovaného (rozhodnutie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11.12.2024). 25. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcom kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.