Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_NR-15S-41-2020.pdf
PDF · 87.09 KB
Case nature
Subarea
NR-15S/41/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX C. XXX, 2/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX C. XXX, 3/ D. E. D., nar. XX. XX. XXXX, C. F. XX, XXX XX G. H., 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX C. XXX, žalobcovia zastúpení: JUDr. Veronika Slašťanová, PhD., advokátka so sídlom Zelená 2, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 52 346 048, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, 2/ Okresný úrad Levice, Rozmarínova 4, 934 01 Levice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX C. XXX, zastúpený: JUDr. Norbert Horváth, advokát so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, 2/ Obec Ipeľské Úľany, 935 82 Ipeľské Úľany 98, 3/ Obec Plášťovce, 935 82 Plášťovce 345, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného 1/ č. OU-NR-OOP4-2020/018075-002 zo dňa 04. 05. 2020 a žalovaného 2/ č. OU-LV-PLO2-2020/001238-029 zo dňa 20. 01. 2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa správnou žalobou zo dňa 04. 07. 2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Nitre dňa 06.07.2020, domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ č. OU-NR-OOP4- 2020/018075-002 zo dňa 04. 05. 2020 a žalovaného 2/ č. OU-LV-PLO2-2020/001238-029 zo dňa 20. 01. 2020. Žalobcovia žiadali obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému 2/ na ďalšie konanie. K správnej žalobe sa vyjadrili obaja žalovaní ako aj ďalší účastník v 1/.
2. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/41/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.
3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného 2/ č.:OU-LV-PLO2-2020/001238 mal súd preukázané, že žalovaný 2/ (Okresný úrad Levice, oddelenie lesného hospodárstva) rozhodnutím č. OU-LV-PLO2-2020/001238-029 zo dňa 20. 01. 2020 ( ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodoval o návrhu F. B. na povolenie obnovy konania vedeného Okresným úradom Levice, pozemkovým a lesným odborom pod č. OU-LV-PLO-2016/005772 o uznaní samostatnej bažantnice Orestav –Plášťovce a konania č. OU-LV-PLO/2016/011887 o zaevidovaní zmluvy o užívaní samostatnej bažantnice Orestav –Plášťovce (ďalej len „návrh na povolenie obnovy konania“). Predmetným prvostupňovým rozhodnutím nebola povolená obnovu konania, lebo nebola dodržaná lehota na podanie návrhu na obnovu konania
(§ 62, 63 ods. 3 správneho poriadku), rozhodnutie obsahuje riadne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie a možnosť jeho preskúmania súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.
4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného 2/ č.:OU-LV-PLO2-2020/001238 súd zistil, že advokátka JUDr. Veronika Slašťanová v konaní doručila ako právna zástupkyňa žalobcov 1/ až 4/ ( vlastníkov alebo spoluvlastníkov pozemkov na dotknutom území) vyjadrenie zo dňa 05.08.2019 podporujúce návrh F. B. na povolenie obnovy konania, zároveň predložila od nich plné moci určené na dobu neurčitú („na všetky právne úkony súvisiace s uplatňovaním práv podľa z. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a práv dotýkajúcich sa výkonu práva poľovníctva, osobitne na pozemkoch, ktorých sú vlastníkmi alebo užívateľmi.“). Čiže advokátka žalobcov 1/ až 4/ mala vedomosť o prebiehajúcom konaní o návrhu F. B. na povolenie obnovy konania.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolal len navrhovateľ F. B. zastúpený tou istou advokátkou JUDr. Slašťanovou a žalovaný 1/ ( Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva) rozhodnutím č. OU-NR-OOP4- 2020/018075-002 zo dňa 04. 05. 2020 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie len v rozsahu, že vo výrokovej časti za dátumom 18.07.2016 vymazal text v znení: „a súčasne opatrenia OU-LV- PLO/2016/011887-2 zo dňa 27.07.2016.“, vložil čiarku a text v znení:„z dôvodu uplynutia 3 mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku.“
6. Prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie boli okrem doručovania priamo známym účastníkom z konania doručované podľa § 26 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ostatným neznámym účastníkom aj zverejnením verejnou vyhláškou ( cez obce Plášťovce a Ipeľské Úľany) na dobu 15 dní. Prvostupňové rozhodnutie bolo cez verejnú vyhlášku vyvesené dňa 21.01.2020 a zvesené dňa 20.02.2020, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť. Druhostupňové rozhodnutie bolo vyvesené verejnou vyhláškou dňa 07.05.2020 a zvesené dňa 22.05.2020. Priamo sa rozhodnutia doručovali ďalším účastníkom tohto konania v 1/ až 3/ rade, právnej zástupkyni F. B., JUDr. Veronike Slašťanovej , ktorá bola zároveň právnou zástupkyňou žalobcov 1/ až 4/. Žalobcovia 1/ až 4/ voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie nepodali.
7. Z obsahu správnej žaloby žalobcov 1/ až 4/ vyplýva, že okrem iného namietajú aj to, že: a) žalovaný 2/ nekonal v súlade s viacerými všeobecne záväznými predpismi, najmä zákonom č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; b) žalovaný 1) nevenoval náležitú pozornosť dôvodu obnovy konania a nesprávne ho vyhodnotil; c) arbitrárne rozhodnutie žalovaného 1) je nepreskúmateľné a ohrozuje dôveru v nestrannosť správneho rozhodovania.
8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
12. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú: a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
13. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. V prvom rade správny súd skúmal, či je predmetom správnej žaloby spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle SSP. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenie negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Ustanovenie §97 SSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných podmienok. Správny súd danosť alebo nedanosť procesných podmienok skúma ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
16. Konanie v správnom súdnictve je potrebné považovať za prostriedok ultima ratio, t. j. ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov správnych vzťahov nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci administratívneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie Správneho súdneho poriadku, keď zákon napr. požaduje zo strany žalobcu vyčerpanie prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí orgánov verejnej správy, v zmysle § 27 ods. 1 SSP je správny súd povinný pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného správneho rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Z § 2 ods. 2 SSP vyplýva, že domáhať ochrany na správnom súde sa môže každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, ale len za podmienok ustanovených týmto zákonom. A medzi tieto podmienky patrí okrem iného to, či sa predmet prieskumu nevymyká § 7 písm. a) SSP.
17. V správnom súdnictve platí v zmysle § 7 písm. a) SSP všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov „účastníkom konania“ v administratívnom konaní. Z toho logickým výkladom vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené obe podmienky: vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov a vyčerpanie práve účastníkom správneho konania, ktorý podal správnu žalobu. Ide o procesnú podmienku preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia v správnom súdnictve. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k odmietnutiu žaloby v zmysle § 7a) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku účastníkom konania je tým najtypickejším prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencií odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Pod riadnym opravným prostriedkom treba rozumieť taký, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. V správnom konaní je nim odvolanie. Pod účastníkom konania v tomto konkrétnom prípade treba rozumieť účastníka konania, ktorý bol účastníkom konania o návrhu F. B. o povolení obnovy konania. V správnom konaní to boli žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení tou istou právnou zástupkyňou, ktorá zastupovala aj F. B..
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že žalobcovia 1/ až 4/ ako účastníci správneho konania, ktorým bolo doručené prvostupňové rozhodnutie s riadnym poučením o možnosti podať odvolanie, odvolanie nepodali. Rovnako nevyužili ani možnosť danú im § 28 ods. 1zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( správny poriadok). Jediný účastník, ktorý odvolanie podal, bol navrhovateľ F. B. a jeho odvolaniu nebolo vyhovené, nebola povolená obnova konania.
19. Žalobcovia v 1/ až 4/ sa v rámci súdneho konania domáhajú súdneho prieskumu zákonnosti prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, ale správny súd je toho názoru, že nakoľko nepodali ako účastníci správneho konania odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, nemôže súd napadnuté rozhodnutia podrobiť súdnemu prieskumu. Správny súd si je vedomý toho, že konanie pred ním je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania, obligatórne dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu, avšak postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi ( §5 ods. 2,3 SSP).
Súd pritom nemohol opomenúť stále platnú rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým,“ teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
20. Tento posudzovaný prípad podanej správnej žaloby žalobcami je veľmi ojedinelý, lebo len zriedkavo sa stáva, že by sa súdneho prieskumu domáhal ten účastník správneho konania, ktorý by sa nebránil riadnymi opravnými prostriedkami proti prvostupňovému rozhodnutiu, hlavne ak svojimi vyjadreniami v správnom konaní podporili návrh na obnovu konania a mali vedomosť, že navrhovateľovi F. B. vyhovené nebolo. Avšak súd je viazaný zákonným ustanovením § 7 písm. a) SSP, v zmysle ktorého musí skúmať kumulatívne splnenie oboch podmienok, ktoré v tomto prípade splnené neboli.
21. Vzhľadom na špecifickosť tohto prípadu sa súd zamýšľal aj nad tým, kedy by vo všeobecnosti vôbec pripadala do úvahy možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí, ak voči nim žalobca nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Súd je toho názoru, že jediným prípadom, kedy by pripadal do úvahy súdny prieskum rozhodnutí vydaných v správnom konaní, voči ktorým sa účastník správneho konania nebránil riadnym opravným prostriedkom je stav, keď prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo žalobcovi vyhovené a až na základe riadneho opravného prostriedku podaného iným účastníkom administratívneho konania bolo druhostupňovým orgánom rozhodnuté inak. (pozri v tomto smere Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2018, 123 s.)
22. V preskúmavanom prípade ide ale o diametrálne odlišnú situáciu. Po podaní návrhu F. B. na pripustenie obnovy konania sa súhlasne k obnove konania vyjadrili okrem iného aj žalobcovia 1/ až 4/ zastúpení tou istou advokátkou ako F. B.. Prvostupňové rozhodnutie im bolo doručené, teda mali vedomosť o nevyhovení návrhu pánovi B.. Napriek tomu nevyužili svoje právo podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, odvolanie podal jedine F. B., jeho odvolaniu vyhovené nebolo, avšak menovaný nepodal správnu žalobu voči druhostupňovému rozhodnutiu.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané osobitné okolnosti prípadu je súd toho názoru, že v tomto konaní nebol daný spôsobilý predmet prieskumu vo vzťahu k žalobcom, je tu dôvod na odmietnutie správnej žaloby v zmysle §7 písm. a) SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Žalobcovia nesplnili procesné podmienky, ktoré zákon (Správny súdny poriadok) ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, súd preto nemohol vec meritórne prejednať. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu z dôvodu, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, t. j., že žalobcovia nevyčerpali všetky riadne opravné prostriedky pred právoplatnosťou napadnutých rozhodnutí.
24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.
25. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.