Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoPv-13-2021.pdf
PDF · 183.82 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoPv/13/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu 1/ Bayer HealthCare LLC, 0600159736, 100 Bayer Boulevard, Whippany, NJ 07981, Spojené štáty americké a žalobcu 2/ Bayer AG, HRB 48248, 51368 Leverkusen, Nemecko, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Petra Sauvage de Brantes, usadená euroadvokátka, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 233 494 proti žalovanému Zentiva k.s., so sídlom U kabelovny 130, 10237 Praha 10 - Dolní Měcholupy, Česká republika, IČ: 49240030, zast. Bird & Bird s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 275 862 a IK Legal, s. r. o. so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 958 135 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/10/2021-140 zo dňa 26. júla 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CbPv/10/2021-140 zo dňa 26. júla 2021 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo do skončenia platnosti patentu č. 2305255 (E 12507) zdržať sa ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh lieku Sorafenib Zentiva, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaným Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 44/0152/20-S.
2. V druhej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo do skončenia platnosti patentu č. 2305255 (E 12507) zdržať sa prevodu registrácie lieku Sorafenib Zentiva, tak ako je definovaný v rozhodnutiach o registrácii lieku vydaných Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv pod č. 44/0152/20-S.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 14. 07. 2021 žalobca 1/ ako majiteľ európskeho patentu č. 2305255 s názvom „Aryl-močovinové zlúčeniny v kombinácii s inými cytostatickými alebo cytotoxickými látkami na liečenie humánnych karcinómov“ a žalobca 2/ ako držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku s názvom NEXAVAR vydaného Štátnym ústavom na kontrolu liečiv (ďalej aj „ŠÚKL“) pod č. EU/1/06/342/001, na základe ktorého je oprávnený uvádzať na slovenský trh predmetný výrobok, sa domáhali, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa po dobu platnosti patentu č. 2305255 (E 12507) ponúkania, dovozu, skladovania a uvádzania na trh lieku Sorafenib Zentiva, tak ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydaným ŠÚKL pod č. 44/0152/20-S a zároveň žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa po dobu platnosti patentu č. 2305255 (E 12507) prevodu registrácie lieku Sorafenib Zentiva, tak ako je definovaný v
rozhodnutí o registrácii lieku vydaným ŠÚKL pod č. 44/0152/20-S. Žalobcovia v návrhu uviedli, že žalovaný (spoločnosť zameraná na výrobku a obchodovanie s farmaceutickými prípravkami) je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku s názvom Sorafenib Znetiva vydaným ŠÚKL pod č. 44/0152/20-S, na základe ktorého je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný Sorafenib Zentiva alebo poskytnúť inej osobe oprávnenie dodávať tento prípravok na slovenský trh. Predmetný farmaceutický prípravok momentálne nie je dostupný na slovenskom trhu. Za účelom určenia, či predmetný výrobok - liek Sorafenib Zentiva spadá do rozsahu ochrany patentu č. 2305255 (E 12507) s názvom „Aryl-močovinové zlúčeniny v kombinácii s inými cytostatickými alebo cytotoxickými látkami na liečenie humánnych karcinómov“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky, žalobca 1/ a 2/ predložili odborné vyjadrenie vypracované odborne spôsobilou osobou A.. J. E., európskym patentovým zástupcom, z ktorého jednoznačne vyplýva, že výrobok - liek Sorafenib Zentiva spadá do rozsahu ochrany patentu č. 2305255. Žalobcovia 1) a 2) v návrhu uviedli, že žalovaný požiadal ŠÚKL o registráciu liečiva Sorafenib Zentiva 200 mg filmom obalené tablety, ktorého účinná látka je sorafenib a dátum prvej registrácie bol 08.07.2020. Ako právny základ žiadosti bola uvedená odkazovaná žiadosť - liek rovnocenný s referenčným liekom (generická), ktorým je liek Nexavar Bayer. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu uviedli, že sú si vedomí, že žiadosť a registrácia liečiva Sorafenib Zentiva ŠUKL, v zmysle § 18 ods. 1 písm. f) patentového zákona nie je porušením patentových práv žalobcu 1/. Žalovaný však okrem uvedenej žiadosti podal dňa 31.03.2021 na Ministerstvo zdravotníctva SR (ďalej aj „MZ SR“) žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny lieku v zmysle § 10 zákona č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o úhrade“) a o uvedenej žiadosti MZ SR kladne rozhodlo dňa 15.05.2021. Žalobcovia uviedli, že na základe uvedeného rozhodnutia je žalovaný nielenže oprávnený uvádzať liek Sorafenib Zentiva na trh v Slovenskej republike, ale zároveň v súlade s týmto rozhodnutím bola určená maximálna cena lieku a podmienky jeho úhrady zo zdravotného poistenia. Od uvedeného dňa je tak žalovaný oprávnený uvádzať liek Sorafenib Zentiva na trh v Slovenskej republike. Podľa žalobcu 1/ ohrozenie jeho práv spočíva aj v skutočnosti, že držiteľ rozhodnutí o registrácii lieku Sorafenib Zentiva reg. č. 44/0152/20-S v zmysle zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, konkrétne ustanovenia § 59 ods. 1 tohto zákona (ďalej aj „zákon o liekoch“), môže požiadať ŠUKL o prevod registrácie humánneho lieku na inú osobu, a tým vo výraznej miere ohroziť a obmedziť právo žalobcu 1/ účinne sa domáhať ochrany svojich práv vyplývajúcich mu z patentu č. 2305255 (E 12507).
4. Podľa žalobcov sú spolu so žalovaným na slovenskom trhu v postavení priamych konkurentov, keďže podnikajú na trhu s liečivami. Liek žalobcu 2/ Nexavar vyrobený podľa patentu žalobcu 1/, a liek žalovaného Sorafenib Zentiva, sú v priamej súťaži, keďže obidva lieky sú určené na liečbu humánnych karcinómov a sú vzájomne náhradami. Konanie žalovaného je priamo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže hrozí uvádzanie na trh lieku, ktorý porušuje zákonom stanovené patentové práva žalobcu 1/ a takéto konanie je spôsobilé spôsobiť žalobcom majetkovú škodu spočívajúcu v strate zisku nielen z možných licenčných zmlúv na používanie patentu, ale aj v strate zisku, keďže prípadný predaj každého balenia lieku Sorafenib Zentiva by išiel na úkor predaja lieku žalobcov, a to napriek skutočnosti, že po dobu platnosti patentu má žalobca 1/ výlučné právo uvádzať na slovenský trh liek tohto zloženia. Podľa žalobcov žalovaný svojim konaním parazituje na výsledkoch výskumu, skúšok, overovania, ako aj povesti žalobcovho lieku s cieľom získať prospech z predaja lieku, ktorého zloženie, dávkovanie a užívanie je chránené patentom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali uloženia dočasnej povinnosti žalovanému zdržať sa ponúkania na predaj a uvádzania na trh lieku Sorafenib Zentiva a zdržať sa prevodu registrácie lieku Sorafenib Zentiva reg. č. 44/0152/20-S na inú osobu.
5. S odkazom na ust. § 324 ods. 1 a § 341 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ako aj s odkazom na § 15 ods. 1 písm. a) a § 32 ods. 1 Zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch dodatkových ochranných osvedčeniach (ďalej „patentový zákon“), ako aj s odkazom na § 59 ods. 1 zákona o liekoch okresný súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v rozsahu tak, ako je uvedené v bode 1. a 2. tohto rozhodnutia.
6. Okresný súd konštatoval, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu a následne rozhodnúť vo veci samej. Konštatoval, že neodkladným opatrením súd upravuje spravidla dočasne pomery strán sporu, pričom je dôležité poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale aj tomu, proti ktorému návrh smeruje. Poukázal na to, že
neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Pri jeho nariadení je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy. Pred jeho nariadením však súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia.
7. Okresný súd konštatoval, že žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili, že žalobca 1/ je vlastníkom európskeho patentu č. 2305255 s názvom „Aryl-močovinové zlúčeniny v kombinácii s inými cytostatickými alebo cytotoxickými látkami na liečenie humánnych karcinómov“, ktorý je podľa výpisu z príslušného registra platný na území Slovenskej republiky. Žalobcovia 1) a 2) osvedčili aj to, že žalobca 2) je držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku č. EU/1/06/342/001, nazvaný Nexavar, na základe ktorého je oprávnený uvádzať na slovenský trh liek pripravený podľa patentu žalobcu 1/. Podľa okresného súdu žalobcovia 1/ a 2/ ďalej osvedčili, že žalovaný je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Sorafenib Zentiva č. 44/0152/20-S a ide o generikum k registrovanému lieku Nexavar vyrábaného na základe patentu žalobcu 1/. Okresný súd mal preukázané, že registrovaný liek žalovaného je v ponuke viacerých internetových portálov, hoci bez možnosti jeho zakúpenia. Z predloženého Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14417-OKC-201-21322, predloženého žalobcami 1/ a 2/ okresný súd zistil, že liek 4974D Sorafenib Zentiva tlb flm 112x1x200 mg je zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, pričom bola určená úradná cena lieku, ako aj maximálna cena lieku vo verejnej lekárni. Okresný súd konštatoval, že vedomosť žalovaného o právach žalobcu k patentu nie je potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosť známu z verejne prístupných registrov, ktorá sa predpokladá (prezumuje).
8. Okresný súd mal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov zo skutočnosti, že sporný liek Sorafenib Zentiva bol už zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov v Slovenskej republike. Uviedol, že samotná registrácia lieku nezakladá dôvodnú obavu z porušenia práv vyplývajúcich z patentu vo vlastníctve žalobcu 1/, pretože takáto registrácia spadá pod tzv. výnimku „Bolar“ ( urýchlenie postupu uvedenia generického lieku na trh tak, že sa výrobcom generických liekov umožní získať povolenie na uvedenie na trh s využitím patentovaného vynálezu skôr, než vyprší patentová ochrana. Svoje verzie potom môžu uviesť na trh ihneď po vypršaní platnosti patentu, pretože zdĺhavý postup povolenia na uvedenie na trh už bol dokončený). Okresný súd odkázal na ust. § 9 ods. 1 zákona o úhrade v zmysle ktorého je držiteľ registrácie lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov povinný zabezpečiť dostupnosť lieku na trhu v dostatočnom množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov. Z odborného vyjadrenia vypracovaného patentovým zástupcom Ing. J. E. mal preukázané, že liek - generikum Sorafenib Zentiva, 200 mg filmom obalené tablety, spadá do rozsahu patentu žalobcu 1/, čím by jej predajom žalovaný zasiahol do práv žalobcu 1/ vyplývajúcich z jeho patentu. Konštatoval, že z uvedených skutočností je možné predpokladať úmysel žalovaného predávať liek-generikum, ktorý mu bol zaregistrovaný a ktorý bol zaradený aj do zoznamu kategorizovaných liekov, čím by došlo k porušeniu práv vyplývajúcich z patentu vlastného žalobcom 1/.
9. Okresný súd konštatoval aj to, že subjekt, ktorý je držiteľom registrácie humánneho lieku, môže podľa § 59 ods. 1 zákona o liekoch požiadať o prevod registrácie humánneho lieku na inú osobu. Takéto právo prislúcha aj žalovanému. Dospel preto k záveru, že do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, je nevyhnutné aby by bolo toto právo žalovaného obmedzené tak, aby nedošlo prípadným prevodom registrácie na inú osobu k skomplikovaniu procesu zánikom pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania okresného súdu o neodkladnom opatrení liek nie je dostupný na predaj, hoci by mohol byť, okresný súd dospel k záveru, že ním nariadené neodkladné opatrenie je primerané vzhľadom na celkovú povahu spornej veci a zásadným spôsobom tým neohrozí právne alebo ekonomické záujmy žalovaného. Keďže podľa okresného súdu žalobca 1/ a 2/ osvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov, návrhu na neodkladné o patrenie vyhovel a uviedol, že o trovách konania rozhodne vo veci samej.
10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní uviedol, že neboli splnené zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia a bol porušený princíp proporcionality. Žalobcovia zamlčali vzájomnú korešpondenciu strán predchádzajúcu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného nebola splnená zásada proporcionality, pretože neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, nakoľko ohrozuje jeho podnikateľskú činnosť.
Žalobcovia neosvedčili, že liek žalovaného spadá pod rozsah ochrany patentu žalobcov, keď predložili len jediný dôkaz, a to odborné posúdenie vyhotovené osobou spolupracujúcou s právnym zástupcom žalobcov, ktorému chýba nestrannosť a nezaujatosť. Samotné osvedčenie, že určitý výrobok môže spadať do rozsahu ochrany určitého patentu nemusí samo o sebe znamenať neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Poukázal aj na to, že doručil okresnému súdu tzv. ochranný list zo dňa 03.05.2021 v ktorom uviedol, že disponuje dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenie žalobcov, že liek žalovaného porušuje patentové práva žalobcov. Zdôraznil, že liek žalovaného nebol z jeho strany ponúkaný na predaj pacientom na trhu v Slovenskej republike. Žalobcovia nepreukázali, že by v dôsledku konania žalovaného a vydaného rozhodnutia MZ SR o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradnom určení ceny im vznikla alebo vznikala škoda. Žalobcovia sa môžu domáhať žalobou o náhradu škody vo veci samej, pokiaľ sú názoru, že došlo k porušeniu práv z ich patentu. Bez nariadenia znaleckého dokazovania je vydané neodkladné opatrenie neprimerané vo vzťahu k žalovanému.
11. Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval, že patent žalobcov je predmetom zrušovacieho konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR (ďalej „ÚPV SR“), ako aj v ďalších európskych krajinách (Nemecko, ČR, VB, Taliansko, Belgicko, Rakúsko, Rumunsko). Poukázal aj na to, že odborné posúdenie predložené žalobcami, že liek vyrábaný žalovaným porušuje ich práva z patentu, bolo vypracované kolegom advokátky, ktorá na základe plnej moci zastupuje žalobcov v konaní o nariadení neodkladného opatrenia a teda nejde o neutrálny a objektívny dôkaz. Poukázal aj na to, že neodkladné o patrenie je v rozpore so zásadou ochrany verejného zdravia a spôsobuje porušenie verejnoprávnej normy zo strany žalovaného. V odvolaní zhrnul existujúci skutkový stav, keď žalobca 1/ je majiteľom európskeho patentu č. 2305255 a poukázal na znenie nároku č. 12 Európskeho patentu v slovenskom jazyku. Zopakoval, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia sa vedie na ÚPV SR, ako aj v ďalších krajinách konanie o zrušenie európskeho patentu žalobcu 1/. Podľa žalovaného svojim postupom sa žalobcovia snažia umelo predĺžiť patentovú ochranu na základe napadnutého patentu. Žalovaný zopakoval v odvolaní, že žalobca 2/ je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Nexavar č. EÚ/1/06/342/001 s konkrétnou špecifikáciou pre indikačnú skupinu 44. Zopakoval aj to, že žalovaný je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Sorafenib Zentiva a rozhodnutia o zaradení tohto lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradného určenia ceny udeleného Ministerstvom zdravotníctva SR dňa 15.05.2021.
12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že na základe uvedených rozhodnutí je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať liek Sorafenib Zentiva na slovenský trh, ako aj poskytnúť inej osobe oprávnenie dodávať tento liek na slovenský trh. Zdôraznil však, že podstatnou je skutočnosť, že žalovaný do dňa podania odvolania nepristúpil k ponúkaniu lieku Sorafenib Zentiva na predaj pacientom na trhu v Slovenskej republike. Poukázal na vzájomnú korešpondenciu medzi žalovaným a žalobcom 1/, ktorý mu listom zo dňa 07.04.2021 adresoval upozornenie na možné porušenie práv z patentu podaním žiadosti o kategorizáciu lieku žalovaného, pričom na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 15.04.2021, v ktorom nesúhlasil s tvrdením žalobcu 1/ o porušovaní jeho patentových práv. Zároveň v ňom mal vyjadriť ochotu a vôľu diskutovať a rokovať so žalobcom 1/ v záujme vyriešenia veci. Žalobca 1/ však na tento list žalovaného nereagoval a naopak žalobcovia podali dňa 14.07.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému vyhovel okresný súd v znení tak, ako je uvedené v bode 1. a 2. tohto rozhodnutia
13. Pri špecifikácii tvrdenia o nesplnení predpokladov na vydanie neodkladného opatrenia zdôrazňoval žalovaný nezohľadnenie princípu proporcionality. Poukázal na to, že žalovaný má substantívnu a robustnú majetkovú bázu a prípadná exekúcia by nebola ohrozená. Vzhľadom na rozsah svojej činnosti a majetkovej základne je evidentné, že podmienka na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúca v obave, že exekúcia bude ohrozená nebola splnená.
14. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalobca neosvedčil oprávnenosť nároku a ani nepreukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Oprávnenosť svojho nároku žalobcovia podľa žalovaného osvedčili nedostatočne. Vychádzali len z jediného dôkazu, a to z odborného posúdenia vyhotoveného spolupracovníkom advokátskej kancelárie svojho právneho zástupcu, ktorému chýba nestrannosť a nezaujatosť a nemôže obstáť ako dôkaz pri záveroch o porušovaní práv patentu žalobcov. Pretože osvedčenie, že liek žalovaného Sorafenib Zentiva spadá do rozsahu ochrany európskeho patentu žalobcov nebol riadne a nezávisle preukázaný, neobstojí potom ani tvrdenie o potrebe bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu a o hroziacej škode.
15. Žalovaný zdôrazňoval, že sa nemôže stotožniť s názorom žalobcov podľa ktorého sa žiadosť o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny považuje za porušenie patentových práv momentom schválenia takejto žiadosti. Vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu v Banskej Bystrici (napr. rozhodnutie 43CoPv/2/2019, 43CoPv/13/2019) by mala platiť tá premisa, podľa ktorej je reálna hrozba porušenia práv vyplývajúcich z platného patentu podmienená reálnou dodávkou lieku na trh, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje, pretože liek Sorafenib Zentiva ponúkaný na predaj pacientom na trhu ešte nie je. Žalovaný preto uviedol, že neexistovala žiadna potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia, pretože prípadné nároky žalobcov bolo možné uspokojiť v konaní o náhradu škody, ak by boli žalobcovia schopní preukázať, že došlo k porušeniu alebo ohrozovaniu práv vyplývajúcich z patentu.
16. Podľa žalovaného žalobcovia nekonali v dobrej viere, keď odignorovali a zatajili súdu vyššie uvedenú obchodnú korešpondenciu so žalovaným týkajúcu sa predmetného neodkladného opatrenia. Poukázal aj na prípadné zneužitie nižšieho stupňa dôkazného bremena pri neodkladných opatreniach zo strany žalobcu, keď uviedol podozrenie, že žalobcovia uplatnili inštitút neodkladného opatrenia nie preto, aby bola naplnená čo i len jedna podmienka na jeho nariadenie, ale preto, že si boli vedomí, že v riadnom konaní by neuniesli dôkazné bremeno.
17. Žalovaný ďalej z viacerých dôvodov namietal disproporčnosť a neproporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že uposlúchnutím neodkladného opatrenia ako prostriedku predbežnej právnej ochrany je žalovaný nielen nútený zo dňa na deň prerušiť svoje aktivity vo vzťahu k jeho lieku a porušovať tak kogentnú verejnoprávnu normu, ale je vystavený aj riziku penalizácie za nedodržanie právnych predpisov zo strany kompetentných orgánov. Zopakoval, že jeho liek Sorafenib Zentiva na trhu v Slovenskej republike neponúka na predaj pacientom, avšak vynaložil už určité náklady a výdavky na marketingové a ďalšie podnikateľské aktivity s tým spojené v minimálnej výške 10.000,- Eur, pričom sa malo jednať o náklady spojené s obdržaním povolení a rozhodnutí v súvislosti s uvedeným liekom žalovaného, ako aj náklady a výdavky na marketingové činnosti s tým spojené, ako je vydávanie reklamných materiálov, uskutočňovanie rôznych odborných regionálnych kongresov a vzdelávacích podujatí, komunikácia s tretími stranami a podobne. Uviedol, že tržby z predaja lieku Sorafenib Zentiva mali slúžiť na navrátenie nákladov vložených do výskumu a výroby a jeho odhady tržieb pri predaji na území SR v jednom roku sú vo výške cca 300.000,- Eur. Žalovaný tvrdil, že nariadením neodkladného opatrenia sa mu znemožnilo realizovať podnikateľské aktivity vo vzťahu k lieku Sorafenib Zentiva, čo už má za následok vznik nezanedbateľných materiálnych škôd na jeho strane a bude mať za následok aj vznik ušlého zisku a ďalších značných strát u žalovaného. Vynútenie úkonov v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia spôsobuje žalovanému škodu ako aj stratu a poškodenie dobrej povesti.
18. Žalovaný pre vylúčenie pochybností zdôraznil, že skutočnosť, že už vynaložil marketingové náklady na budúci plánovaný a očakávaný predaj lieku Sorafenib Zentiva nie je v rozpore s podstatnou skutočnosťou, že ešte nedošlo k predaju lieku žiadnym pacientom tak, ako to už uviedol. Zdôraznil, že žalovaný pripravoval uvedenie svojho lieku na trh vo svetle prebiehajúcich konaní o zrušenie európskeho patentu žalobcov a pokiaľ dôjde k zrušeniu predmetných patentov nebude nič stáť v ceste predaja lieku Sorafenib Zentiva pacientom v SR. Ak k zrušeniu patentu nedôjde, žalovaný vynaložil marketingové náklady neúčelne. Je však v rozpore s princípom právnej istoty pokiaľ žalobca zmarenie vynaložených nákladov zo strany žalovaného dosiahne účelovým neodkladným opatrením, pokiaľ patent ešte platí, ale „visí na vlásku“. Poukázal na to, že konanie žalobcu vníma ako účelové cieľom zabezpečiť, aby po zrušení patentu konkurenti žalobcov potrebovali niekoľko mesiacov času na prípravu distribúcie liekov s účinnou látkou Sorafenib Zentiva, čím bude patentová ochrana excesívne a de facto zabezpečená aj po prijatí zrušovacích rozhodnutí.
19. Žalovaný zdôrazňoval aj disproporcionalitu vzhľadom na špecifickosť predmetu konania - farmaceutický patent. Opakovane v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobcovia museli mať vedomosť o prebiehajúcich konaniach o zrušení patentu na území SR, ako aj na území viacerých krajín, čo však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli. Poukazoval na skutočnosť, že v prípade patentov napadnutých návrhom na ich zrušenie prežije v nezmenenom rozsahu len 1/3 patentov, pričom 2/3 sú buď úplne zrušené alebo sú zúžené. Pri farmaceutických patentoch je tento stav ešte viac v neprospech udelených patentov, pričom poukázal na rôzne štatistiky. Zdôraznil opätovne, že otázky porušenia patentu by mali byť posudzované až v meritórnom konaní pomocou komplexného nezávislého znaleckého posudzovania. Poukázal na to, že formalistický administratívny prístup pri rozhodovaní o
neodkladných opatreniach zvýhodňuje žalobcov, ktorí v tomto prípade zneužívajú dočasný charakter neodkladného opatrenia, ktorému sa žalovaný nemôže brániť.
20. Žalovaný poukázal aj na ustálenú judikatúru a doktrínu zdôrazňujúcu význam proporcionality pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach. Zdôraznil základné predpoklady a postupy pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení posúdením, či uložením povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha - princíp efektívnosti, či neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a či účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Poukázal na to, že pri neodkladnom opatrení nemá byť zabezpečená súdna ochrana len strane, ktorá sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ale aj strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje a v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/6/2016 zo dňa 27.01.2016, ako aj na rozhodnutie R17/1967. Pri posudzovaní zásady proporcionality poukázal aj na ustanovenia článku 22 Preambuly smernice EÚ č. 2004/48/ES z 29.04.2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, ako aj na článok 3 ods. 1 a 2 tejto smernice. Dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal tým, či sú splnené predpoklady nevyhnutné pre jeho nariadenie a či nariadením neodkladného opatrenia bude zachovaný princíp proporcionality a či jeho nariadením nemôže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.
21. V ďalšej časti odvolania žalovaný rozsiahlym spôsobom poukazoval na zrušovacie konania pred európskymi správnymi, resp. súdnymi orgánmi. Zdôrazňoval, že odborné posúdenie patentu predložené žalobcami nie je možné považovať za neutrálny a objektívny dôkaz z dôvodu potencionálneho konfliktu záujmov na strane jeho zhotoviteľa A.. J. E. ako spolupracujúcej osoby s advokátkou žalobcov. Tieto skutočnosti zdôrazňoval z dôvodu, že uvedené odborné vyjadrenie A.. J. E. je jediným dôkazom, ktorý žalobcovia predložili na podporu svojho tvrdenia, že liek žalovaného spadá pod predmet ochrany žalobcových patentov. Predmetný patent žalobcov podľa žalovaného je predmetom zrušovacích konaní pred európskymi správnymi a súdnymi orgánmi a patentový nárok č. 12, z ktorého je uplatňovaná ochrana, je tak vo vzťahu k lieku žalovaného irelevantný. Návrh žalobcov je teda postavený na zaujatom odbornom posúdení, ktorý deklaruje, že žalovaný zasahuje do práv plynúcich z patentu žalobcov tým, že porušuje patentový nárok č. 12, ktorého platnosť je sporná a bude s vysokou pravdepodobnosťou aj zrušená v blízkej budúcnosti vo viacerých európskych krajinách. V odvolaní sa žalovaný podrobne venoval obsahu patentového nároku č. 12 Európskeho patentu žalobcu 1/, ktorý opisuje iba kombinácie sorafenibu a 5-fluóruracilu alebo iných cytotoxických alebo cytostatických činidiel na liečbu rakoviny, pričom liek žalovaného ako taký nie je sám o sebe kombináciou. Žalovaný preto tvrdil, že nárok č. 12 Európskeho patentu týkajúci sa tosylátu sorafenibu nie je vo vzťahu k Európskemu patentu opisujúcemu kombináciu sorafenibu relevantný. V tejto súvislosti poukázal na konanie vedené pred ÚPV SR o čiastočné zrušenie patentu a informáciu ÚPV SR k zrušovaciemu konaniu a poukázal aj na ďalšie prebiehajúce konania o zrušenie patentu v Českej republike, v Rumunsku a v Nemecku.
22. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na súťažnoprávny rozmer predmetného konania a postupov žalobcov, ktorí sa umelým predlžovaním svojej platnej patentovej ochrany snažia o predĺženie monopolu na trhu predmetných liekov. Na negatívne účinky snahy farmaceutických spoločností umelo predlžovať svoje patenty na úkor výrobcov generík poukázal odkazom na vyjadrenie komisie Európskej únie v správe z roku 2019. Poukázal na to, že uvádzaním lieku Sorafenib Zentiva na slovenský trh, jeho dodávanie a ponúkanie na predaj v Slovenskej republike nijakým spôsobom žalovaný neporuší patentové práva žalobcov.
23. Uviedol, že neodkladné opatrenie má vážny dopad aj na verejné zdravie a je v rozpore so Zákonom o liekoch a poukázal aj na intenzívnejší dopad tohto opatrenia v čase pandémie a mimoriadnej situácie. Tvrdil, že neodkladné opatrenie núti žalovaného porušovať kogentnú verejnoprávnu normu v oblasti liekov a verejného zdravia, keď na základe rozhodnutia ŠÚKL o registrácii lieku a v zmysle § 60 Zákona o liekoch je žalovaný povinný liek Sorafenib Zentiva uvádzať na trh, pričom s poukazom na § 9 Zákona o úhrade je držiteľ registrácie lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov povinný zabezpečiť, aby liek bol dostupným na trhu v dostatočnom množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov. Poukázal aj na to, že v prípade porušenia povinností uložených normami verejného práva hrozia žalovanému sankcie, a to až do výšky 1 mil. Eur. Tvrdil preto, že neodkladné opatrenie nie je vykonateľné, pretože dochádza ku konkurencii kogentnej povinnosti z verejnoprávnej normy a súkromnoprávnej povinnosti zabezpečiť predbežne osvedčený potencionálny finančný nárok.
24. Dospel preto k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nebolo dôvodné a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcov na náhradu trov konania. K odvolaniu predložil rozhodnutie ŠÚKL o registrácii lieku Sorafenib Zentiva, rozhodnutie MZ SR o zaradení lieku Sorafenib Zentiva do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny, list žalobcu 1/ zo dňa 07.04.2021, list žalovaného zo dňa 15.04.2021, výtlačok z webovej stránky AK Korejzová Legal, v.o.s., ďalej návrh na čiastočné zrušenie patentu žalobcu, informáciu ÚPV SR k iniciovanému zrušovaciemu konaniu k patentu žalobcu, predbežné vyjadrenie Spolkového patentového súdu zo dňa 01.04.2021 a zo dňa 21.04.2021 a materiály z webových stránok.
25. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ podaním zo dňa 21.10.2021. K nesplneniu predpokladu na vydanie neodkladného opatrenia a nezohľadneniu princípu proporcionality, a to konkrétne k tvrdeniu žalovaného o jeho substatívnej a robustnej majetkovej báze, žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovaného v odvolaní v tejto časti je potrebné odmietnuť. Na základe tvrdení žalovaného vyplýva, že žalobcovia nie sú oprávnení domáhať sa svojich práv z dôvodu, že si v budúcnosti môžu uplatniť u žalovaného nárok na náhradu škody. Znamenalo by to, že na trh by automaticky mohli kedykoľvek počas platnosti patentu vstúpiť generické spoločnosti a žalobcovia by toto konanie, ktoré vykazuje znaky porušovania právnych predpisov museli tolerovať, čakať na vznik škody a domáhať sa svojich práv len podaním návrhu na náhradu škody voči neurčenému okruhu osôb.
26. K výhradám voči osobe patentového zástupcu A.. J. E. ako spolupracovníka advokátky žalobcov E.. J. R. de L. žalobcovia poukázali na povinnosti patentového zástupcu vykonávať svoju činnosť odborne a nezávisle. Žalobcovia namietali tvrdenia žalovaného, že by odbornosť uvedeného patentového zástupcu bola ovplyvnená jeho vzťahom k prejednávanej veci.
27. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaného, podľa ktorého reálna hrozba porušenia práv vyplývajúcich z platného patentu je podmienená reálnou dodávkou lieku na trh, čo v danom prípade absentuje, nakoľko liek žalovaného Sorafenib Zentiva na trhu ešte nie je. Podľa žalobcov sa jedná o nelogické tvrdenie, kedy žalovaný považuje za ohrozenie práv plynúcich z riadne registrovaného patentu až moment uvedenia sporného lieku na trh. Uvedením sporného lieku na trh dochádza však už priamo k porušeniu práv z patentu a nie k ich ohrozeniu. Takýmto výkladom by došlo k subsumovaniu ohrozenia práv pod ich porušenie, čo je v rozpore so Zákonom o patentoch. Žalobcovia odkázali na znenie § 9 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z.z. o úhrade so zdôraznením, že žalovaný je v zmysle tohto zákona povinný uvádzať liečivo Sorafenib Zentiva na trh SR a je nutné konštatovať priame a bezprostredné ohrozenie patentových práv žalobcov. Z vyjadrení žalovaného, ako aj z toho, že podal žiadosť o registráciu lieku je možné usudzovať, že mal jednoznačne v úmysle uviesť liek Sorafenib Zentiva na trh v SR. Vydané rozhodnutie nie je v rozpore s judikatúrou, kedy súdy žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny nepovažujú za porušenie patentových práv. Toto je možné akceptovať vzhľadom na znenie § 16 ods. 1 Zákona o úhrade, kedy ministerstvo o takejto žiadosti rozhoduje do 180 dní od jej doručenia, pričom súdy v SR poskytujú ochranu takýmto žiadateľom ešte pred uplynutím doby platnosti patentu, a to za účelom byť pripravený uviesť generický liek na trh momentom zániku patentu. Takúto ochranu však nie je možné poskytnúť žalovanému, ktorý žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podal už dňa 31.03.2021, o uvedenej žiadosti bolo rozhodnuté dňa 15.05.2021, t.j. viac ako 19 mesiacov pred skončením doby platnosti žalobcovho patentu EP2305255. Žalobcovia zdôraznili, že od 15.05.2021 má žalovaný povinnosť uvádzať liek Sorafenib Zentiva na trh v SR a uvedením každého balenia je už priamo porušením patentových práv žalobcov a spôsobuje im priamo finančné škody. Práva žalobcov sú preto minimálne ohrozené konaním žalovaného.
28. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že nekonali v dobrej viere, keď odignorovali a súdu zatajili vzájomnú obchodnú korešpondenciu, pričom zdôraznili, že práve pred podaním žaloby upozornili žalovaného, že jeho konanie budú považovať za porušenie svojich práv vyplývajúcich z patentu. Tvrdenie o zneužití nižšieho stupňa dôkazného bremena pri neodkladných opatreniach a z toho vyplývajúce údajné zneužitie práva žalobcovia odmietali. Uviedli, že osvedčili, že sú majiteľmi patentu, resp. jeho užívateľmi a že liek žalovaného spadá do rozsahu ochrany patentu. Vo vzťahu k tvrdeniu o disproporčnom zásahu do podnikateľskej činnosti žalovaného poukazovali na to, že žalovaný namieta zásah do jeho podnikateľskej činnosti v stave, keď jeho výrobok ani nemá byť uvedený na trh na území SR a zároveň dáva za vinu žalobcom vzniknuté náklady a škody. Neobstojí ani
tvrdenie žalovaného o vzniknutých značných a nenávratných škodách, keďže podľa samotného tvrdenia žalovaného smerujú jeho kroky k uvedeniu lieku Sorafenib Zentiva na trh v SR až po zániku, resp. zrušení patentu žalobcu 1/. V tejto súvislosti odkázali na prvý výrok napadnutého neodkladného opatrenia, ktoré obmedzuje žalovaného len v rozsahu, v akom ho obmedzuje samotný zákon a podľa samotného tvrdenia žalovaného v odvolaní tak, ako má v úmysle aj konať.
29. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o disproporcionalite vzhľadom na špecifickosť predmetu konania - farmaceutický patent žalobcovia uviedli, že nebudú komentovať tvrdenia žalovaného, ako ani štatistiky ním predložené, pretože je nerozhodné, či proti uvedenému patentu boli podané návrhy na zrušenie, keď k rozhodnutiu v týchto konaniach nedošlo ani prvostupňovým rozhodnutím. V tejto súvislosti odkázali aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/107/2013-716, ako aj na ďalšie rozhodnutie tohto krajského súdu č.k. 2Cob/17/2015 a na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoPv/11/2021 a sp. zn. 41CoPv/7/2021, podľa ktorých platný a riadny registrovaný patent musí byť rešpektovaný až do jeho právoplatného zrušenia. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného o neskúmaní zásady proporcionality pri vydaní napadnutého neodkladného opatrenia, keď sa týka len lieku Sorafenib Zentiva, pričom žalovaný je distribútorom a predajcom viac ako 500 produktov v 900 liekových formách a neodkladné opatrenie je obmedzené len do skončenia jeho platnosti.
30. Žalobcovia ďalej uviedli, že nebudú reagovať na námietky voči osobe A.. J. E., pričom porovnaním dokumentu „Súhrn charakteristických vlastností lieku“ prípravku Sorafenib Zentiva 200 mg filmom obalené tablety vyplýva, že aj bez podrobnejšieho skúmania je zrejmé, že tento liek spadá do rozsahu ochrany patentu č. EP 2305255. Vo vzťahu k opakovaným tvrdeniam žalovaného o prebiehajúcich zrušovacích konaniach Európskeho patentu žalobcu 1/ žalobcovia zdôraznili, že zo strany ÚPV SR o podaných návrhoch na zrušenie patentu žalobcu 1/ rozhodnuté nebolo, a to ani prvostupňovo. Z uvedeného vyplýva, že Európsky patent č. 2305255 je platný na území SR. Námietka o prebiehajúcich zrušovacích konaniach preto nemôže obstáť. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného o ich účelovom konaní pri zneprehľadnení, resp. predĺžení ich patentu. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného o tom, že neodkladné opatrenie má vážny dopad na verejné zdravie a je v rozpore so Zákonom o liekoch, pretože liek žalobcov obsahuje účinnú zložku sorafenib a tento je prítomný na trhu v SR v dostatočných množstvách.
31. Žalobcovia nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného o tom, že neodkladné opatrenie ho núti porušiť kogentnú verejnoprávnu normu v oblasti liekov a verejného zdravia. Uviedli, že samotná registrácia lieku Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv nie je porušením Patentového zákona, ale jedná sa o tzv. výnimku Bolar podľa § 18 ods. 1 písm. f) Zákona o patentoch, avšak na to, aby liek mohol byť dodávaný na území SR a hradený zdravotnými poisťovňami, musí subjekt podať ešte žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny podľa Zákona o úhrade. Až po kladnom rozhodnutí MZ SR môže byť liek dodávaný pacientom prostredníctvom lekární a uhrádzaný zdravotnými poisťovňami. Žalobcovia zotrvali na vyjadrení, že podanie žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a úradné určenie ceny v horizonte viac ako 19 mesiacov pred skončením doby platnosti patentu EP 2305255 bolo výlučne rozhodnutím žalovaného. K takémuto postupu žalovaného nikto nenútil. Zotrvali na závere, že ich práva plynúce z registrovaného patentu sú bezprostredne ohrozené, pretože žalovaný chce liek Sorafenib Zentiva uvádzať na trh v SR. Toto potvrdzuje aj sám žalovaný, ktorý aby sa vyhol sankcii zo strany ministerstva tvrdí, že je nútený dodávať liek na trh v SR, pričom uvedením každého jedného balenia na trh v SR vznikne žalobcovi priama finančná škoda. Uvedené svedčí aj o tom, že žalobca nemal v úmysle čakať s uvedením svojho lieku Sorafenib Zentiva do skončenia platnosti patentu EP 2305255 a navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
32. K vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.11.2021. Tvrdenia žalobcov považoval za špekulatívne a účelové. Zotrval na vyjadreniach v odvolaní. Uviedol, že nikdy netvrdil, že žalobcovia nie sú oprávnení domáhať sa ochrany svojich práv pred súdom, avšak svojich práv sa majú účinným spôsobom domáhať v riadnom konaní pred súdom s tým, že neboli splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoPv/7/2021 zo dňa 08.09.2021, ako aj na rozhodnutie č.k. 41CoPv/9/2021 zo dňa 22.09.2021. Žalovaný uviedol, že nenamietal skúsenosti a expertízu patentového zástupcu A.. E., ale skutočnosť, že mu chýba nezaujatosť a nestrannosť a takéto posúdenie nemôže obstáť ako rozhodujúci dôkaz, navyše keď žalobcovia žiadny iný dôkaz nepredložili. Tvrdenie žalovaného o chybnom zaradení patentového nároku č. 12 do Európskeho patentu
žalobcovia nespochybnili, ani sa s ním nevysporiadali. Žalobcovia sa nevyjadrovali ani s tvrdeniu žalovaného o tom, že patent opisuje iba kombinácie sorafenibu a 5-fluóruracilu, pričom liek žalovaného ako taký nie je kombináciou. Poukázal na to, že z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 41CoPv/9/2021 vyplýva, že samotná skutočnosť, že žalobca je majiteľom platného patentu sama o sebe nepostačuje na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ konanie žalovaného nezasahuje do rozsahu práv chránených patentom. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že pripravoval zavedenie svojho lieku na trh vo svetle prebiehajúcich konaní o zrušenie patentu a vynaložil aj určité náklady v súvislosti s marketingom na budúci plánovaný a očakávaný predaj lieku na trhu. Zopakoval existenciu viacerých zrušovacích konaní vo vzťahu k patentu žalobcu 1/ a doplnil, že dňa 29.09.2021 bol nárok č. 12 patentu žalobcu 1/ na návrh farmaceutickej spoločnosti zo skupiny ratiopharm vyhlásený za neplatný Patentovým súdom v Nemeckej spolkovej republike, dňa 08.10.2021 bol vyhlásený za neplatný aj Patentovým súdom vo Veľkej Británii a dňa 29.09.2021 bol zamietnutý návrh žalobcov francúzskym súdom na nariadenie neodkladného opatrenia proti farmaceutickej spoločnosti zo skupiny Teva.
33. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 08.12.2021. V ňom poukázali na to, že žalovaný pri odkaze na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoPv/7/2021 vytrhol časť argumentácie tohto rozhodnutia z kontextu. Zdôraznili, že vyššie uvedené rozhodnutie bolo postavené na inom skutkovom základe, keďže v uvedenom konaní bol predložený znalecký posudok odlišný od odborného vyjadrenia žalobcov, t.j. z dôvodu predloženia dvoch protichodných posudkov.
34. Zotrvali na závere, že liek žalovaného spadá pod ochranu európskeho patentu žalobcu 1/. Tvrdenie o zaradení nároku č. 12 do európskeho patentu žalobcov omylom považujú za irelevantné a scestné. Vo vzťahu k tvrdeniam o vzniknutých nákladoch na marketingové konania a ušlý zisk a ďalších strát žalobcovia poukázali na obmedzenie neodkladného opatrenia len po dobu platnosti patentu a ničím iným. Žalobcovia preukázali podľa ich tvrdenia existenciu práv k platnému patentu, ako aj skutočnosť, že liek žalovaného spadá do rozsahu patentových nárokov, ako aj porušenie, resp. ohrozenie práv žalobcov a skutočnosť, že konaním žalovaného smerujúcom k ponúkaniu a uvádzaniu na trhu výrobkov, žalobcom bezprostredne hrozí vznik škody. Zdôraznili, že žalovaný prípadným neuvedením lieku na trhu porušuje normy Zákona o úhrade. Žalobcovia ďalej uviedli, že odo dňa zaradenia lieku Sorafenib Zentiva do zoznamu kategorizovaných liekov je ohrozená maximálna výška úhrady zdravotných poisťovní za liek chránený patentom žalobcu, pretože MZ SR je ju postupom podľa § 20 ods. 1 Zákona o úhrade oprávnený znížiť. Zaradením lieku Sorafenib Zentiva do zoznamu kategorizovaných liekov dochádza teda k ohrozeniu práv žalobcov. Žalobcovia zdôraznili, že v zmysle § 32 ods. 1 Patentového zákona je majiteľ patentu oprávnený domáhať sa ochrany pred porušovaním svojich práv alebo pred hroziacim porušovaním týchto práv. Porušením patentových práv je teda už aj hrozba uvedenia lieku žalovaného na trh v SR. Z týchto dôvodov je preto nevyhnutné konštatovať priame a bezprostredné ohrozenie práv majiteľa patentu a teda porušenie jeho patentových práv. Preukázateľne existuje reálna hrozba, že žalovaný má možnosť bez ďalšieho uviesť na trh liek Sorafenib Zentiva. Na strane žalobcov teda existuje bezprostredná hrozba spočívajúca vo vzniku priamej finančnej škody a žalobcovia preto osvedčili naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán, nakoľko ich práva sú priamo ohrozené, pričom sú vystavení aj bezprostrednému vzniku škody. Tvrdenia žalobcu o neprávoplatnom zrušení Patentového nároku č. 12 v zahraničí sú podľa žalobcov irelevantné.
35. K tomuto vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10.01.2022. V ňom uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a okolnostiach uvedených v odvolaní. Zopakoval citáciu a závery z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoPv/7/2021 a č.k. 41CoPv/9/2021. Tvrdenia žalobcov uvedené vo vyjadreniach a všetkých ich predchádzajúcich podaniach namietal a popieral. Tvrdenie žalobcov o tom, že zaradením lieku žalovaného do zoznamu kategorizovaných liekov je kontinuálne ohrozená maximálna výška úhrady zdravotných poisťovní za liek chránený patentom žalobcov a že tým žalovaný ohrozuje aj samotné práva žalobcov, považoval za nesprávne a nesúhlasil s ním. Poukázal na to, že v danom prípade nedošlo ešte k žiadnemu rozhodnutiu MZ SR o znížení ceny lieku žalobcov. Samotné zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov ešte automaticky neznamená rozhodnutie o znížení maximálnej výšky úhrady zdravotných poisťovní za liek chránený patentom žalobcu.
36. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozhodnutiu je dôvodné.
37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca 1/ je vlastníkom európskeho patentu č. 2305255 s názvom „Aryl-močovinové zlúčeniny v kombinácii s inými cytostatickými alebo cytotoxickými látkami na liečenie humánnych karcinómov“, ktorý je platný na území Slovenskej republiky. Zo zápisu európskeho patentu žalobcu 1/ do evidencie ÚPV pod č. EP 2305255 vyplýva jeho minimálna platnosť do 03.12.2021 a maximálna platnosť do 03.12.2022. Žalobca 2/ je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku č. EU/1/06/342/001, nazvaný Nexavar, klasifikovaný ako: Indikačná skupina: 44 - CYTOSTATICA , ATC klasifikácia: L Cytostatiká a imunomodulátory, L01 Cytostatiká, L01E Inhibítory proteínkinázy, L01EX Iné inhibítory proteínkinázy, L01EX02 Sorafenib, Výrobok je určený na perorálne použitie. Na základe tohto rozhodnutia je žalobca 2/ oprávnený uvádzať na slovenský trh liek pripravený podľa patentu žalobcu 1). Žalovaný je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Sorafenib Zentiva č. 44/0152/20-S, klasifikovaný ako : 44 - CYTOSTATICA, ATC klasifikácia: L Cytostatiká a imunomodulátory, L01 Cytostatiká, L01X Iné cytostatiká, L01XE Inhibítory proteínkinázy, L01XE05 Sorafenib, Výrobok je určený na perorálne použitie a ide o generikum k registrovanému lieku Nexavar vyrábaného na základe patentu žalobcu 1/. Liek žalovaného je evidovaný na viacerých internetových portáloch bez možnosti jeho zakúpenia. Z Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S14417-OKC-201-21322 vyplýva, že liek 4974D Sorafenib Zentiva tlb flm 112x1x200 mg je zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, pričom bola určená úradná cena vo výške 1.503,35 Eur a maximálna cena lieku vo verejnej lekárni vo výške 1.763,28 Eur.
38. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podal žiadosť o zaradenie jeho lieku do zoznamu kategorizovaných liekov dňa 31.03.2021 a rozhodnutie MZ SR bolo vydané dňa 15.05.2021, t.j. počas doby trvania ochrany patentu žalobcu 1/.
39. V konaní nebola sporná skutočnosť, čo potvrdili žalobcovia a aj žalovaný, že liek žalovaného Sorafenib Zentiva nie je dostupný na území SR.
40. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že tento vykonal úkony a činnosti súvisiace s marketingovou činnosťou, a to pri vydávaní reklamných materiálov, uskutočňovanie rôznych odborných regionálnych kongresov a vzdelávacích podujatí a komunikácie s tretími stranami v súvislosti s jeho liekom Sorafenib Zentiva, avšak nie je ponúkaný na predaj pacientom na trhu. Poukazoval na to, že pripravoval uvedenie lieku na trh v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami o zrušenie európskeho patentu žalobcu 1/ v súvislosti a očakávaním o jeho zrušení.
41. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
42. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
43. Podľa § 341 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
44. Podľa § 341 ods. 2 CSP, ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká.
45. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zák. č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Patentový zákon“) bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať, ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom patentu.
46. Podľa § 32 ods. 1 Patentového zákona pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.
47. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín (ďalej len „Zákon o úhrade“) držiteľ registrácie lieku zaradeného v zozname kategorizovaných liekov je povinný zabezpečiť, aby bol liek dostupný na trhu v dostatočnom
množstve počas celého trvania zaradenia lieku v zozname kategorizovaných liekov. Ak liek nie je dostupný na trhu v dostatočnom množstve počas 60 po sebe nasledujúcich dní, ministerstvo môže rozhodnúť vyradiť liek zo zoznamu kategorizovaných liekov. Držiteľ registrácie lieku takto vyradeného zo zoznamu kategorizovaných liekov môže po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia podať žiadosť o opätovné zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa § 10 alebo § 15; v tejto žiadosti musí držiteľ registrácie preukázať schopnosť plniť povinnosť podľa prvej vety.
48. Účelom a zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu právu žalobcu. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas takéhoto konania, ale i po jeho skončení. Zákon predpokladá dva dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany subjektívneho práva, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenie. Len pokiaľ sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je povinnosťou súdu pred jeho nariadením zistiť, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP. Pretože predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia sú zdržovacie nároky, vzhľadom na jeho povahu je vylúčené dosiahnutie sledovaného účelu vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
49. Z obsahu návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z odvolania žalovaného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou v tomto konaní bolo posúdenie, či sú splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana žalobcom 1/ a 2/ pred nimi tvrdeným zásahom zo strany žalovaného do práv vyplývajúcich z Európskeho patentu č. 2305255.
50. Podľa odvolacieho súdu je v danom prípade podstatné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov vysporiadanie sa s tvrdením žalobcov, či samotné rozhodnutie MZ SR o zaradení lieku žalovaného Sorafenib Zentiva do zoznamu kategorizovaných liekov je možné považovať za zásah žalovaného do práv žalobcu 1/ vyplývajúcich z európskeho patentu, a to z dôvodu hrozby uvedenia lieku žalovaného na trh v Slovenskej republike.
51. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca 1/ je majiteľom Európskeho patentu č. 2305255 v rozsahu tak, ako to bolo uvedené vyššie, ktorý je platný a bol platný na území SR v čase vydania neodkladného opatrenia, pričom v zmysle § 329 ods. 2 CSP pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti tvrdenie žalovaného o tom, že európsky patent žalobcu 1/, a to konkrétne patentový nárok č. 12 je predmetom viacerých zrušovacích konaní, vrátane konania na ÚPV SR, pričom právoplatne o zrušení tohto patentu na území SR nedošlo, je vo vzťahu k poskytnutiu ochrany žalobcom 1/ a 2/ pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení irelevantné. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry a názoru odvolacieho súdu, napr. v rozhodnutí sp.zn. 43CoPv/3/2018 zo dňa 19.04.2018, 43CoPv/2/2019 zo dňa 19.03.2019, 43CoPv/7/2020 zo dňa 01.07.2020, 43CoPv/7/2021 zo dňa 08.09.2021, 43CoPv/9/2021 zo dňa 22.09.2021, neprávoplatné konanie o zrušenie patentu, pokiaľ je patent platne zapísaný na území SR, nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri posudzovaní poskytnutia ochrany vyplývajúcej z platne zapísaného patentu na území SR. Konanie o vydaní neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho zmysel a účel poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu porušeným alebo ohrozeným právam, ako aj vzhľadom na obmedzené možnosti vykonávania dokazovania, neumožňuje súdu, a to ani odvolaciemu, zaoberať sa otázkou platnosti alebo neplatnosti patentu na základe rôznych tvrdení, ale je potrebné vychádzať z existujúceho platného právneho stavu, t.j. z jeho zápisu v príslušnej evidencii a z neho vyplývajúcej ochrany pre jeho majiteľa. Na námietky žalovaného o prebiehajúcich konaniach o zrušení patentu preto odvolací súd neprihliadol.
52. Napriek vyššie uvedenému musí však odvolací súd konštatovať, že na rozdiel od súdu prvej inštancie nemá osvedčenú existenciu ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia.
53. Súd prvej inštancie odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že z dôvodu zápisu lieku žalovaného do zoznamu kategorizovaných liekov, keď mal osvedčené, že žalobca 1/ je majiteľom platne zapísaného patentu a na základe odborného posúdenia mal osvedčené, že liek žalovaného spadá pod rozsah ochrany patentu žalobcu 1/, by predajom tohto lieku žalovaného došlo k zásahu do práv žalobcu
1/ a dospel preto k záveru, že je možné predpokladať úmysel žalovaného predávať liek - generikum, ktorý mu bol zaregistrovaný a zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov, čím by došlo k porušeniu práv vyplývajúcich z patentu vlastneného žalobcom 1/. Súd prvej inštancie teda odôvodnil svoj záver o existencii dôvodnej obavy o porušení práv žalobcu vyplývajúcich z ochrany poskytovanej patentom tým, že je možné predpokladať úmysel žalovaného predávať jeho liek vzhľadom na jeho registráciu a zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov. S takýmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje a považuje ho za predčasný a nesprávny.
54. Žalobcovia odôvodňovali svoj nárok tým, že zaradením lieku žalovaného, ktorý spadá pod patentovú ochranu žalobcu, do zoznamu kategorizovaných liekov dochádza k ohrozeniu práv chránených patentom, nakoľko v zmysle kogentných noriem verejného práva týmto zaradením registrovaného lieku do zoznamu kategorizovaných liekov vzniká v zmysle § 9 Zákona o úhradách povinnosť žalovaného zabezpečiť jeho dostupnosť na trhu. Vzniká tu teda dôvodná obava, že dôjde k ohrozeniu práv žalobcov. Zásah do práv chránených patentom žalobcu 1/ teda podľa žalobcov spočíva v samotnej hrozbe uvedenia lieku žalovaného na trh v SR. Žalovaný tvrdil, že samotná žiadosť, ale ani kategorizácia žalovaným registrovaného lieku sama o sebe ešte takýto zásah do práv žalobcov neznamená, pričom v konaní sporné nebolo, že liek žalovaného dostupný na trhu na území SR nie je.
55. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení registrovaného lieku žalovaného do zoznamu kategorizovaných liekov a určenie jeho úradnej ceny, nie je samo o sebe porušením alebo ohrozením práv žalobcov vyplývajúcich z Európskeho patentu č. 2305255.
56. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína znenie § 32 ods. 1 Patentového zákona, podľa ktorého „Pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ patentu domáhať, aby porušovanie práva alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené. Obdobne v zmysle § 341 ods. 1 CSP pri nariadení neodkladného opatrenia je upravené, že neodkladným opatrením možno nariadiť, aby sa strana zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
57. Podľa odvolacieho súdu ust. § 32 ods. 1 Patentového zákona vyžaduje pre účely nariadenia neodkladného opatrenia aspoň osvedčenie takého skutkového stavu, ktorý umožňuje prijať záver o neoprávnenom zásahu (vo forme úkonov, činností, aktivít a pod.), ktorým dochádza nielen k porušeniu, ale aj k ohrozeniu práva chráneného patentom. Len neoprávnený zásah je spôsobilý vyvolať porušenie alebo ohrozenie práva chráneného patentom. Pokiaľ k žiadnemu zásahu vo forme akéhokoľvek konania nedošlo, resp. nebolo osvedčené, že k takémuto zásahu vo forme akéhokoľvek konania došlo, potom nie je možné hovoriť o porušení, ale ani o ohrození práv chránených patentom, pretože absentuje základný predpoklad vo forme neoprávneného zásahu spôsobilého aspoň ohroziť práva vyplývajúce z patentu.
58. Samotné rozhodnutie o zaradení registrovaného lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a určenie ceny lieku takýmto neoprávneným zásahom do práv vyplývajúcich z patentu podľa odvolacieho súdu bez osvedčenia ďalších úkonov a postupov žalovaného nie je. Aj keď norma verejného práva v § 9 Zákona o úhradách ukladá držiteľovi rozhodnutia povinnosť zabezpečiť dostupnosť lieku na trhu, pokiaľ si držiteľ rozhodnutia o kategorizácii túto povinnosť nesplní, vystavuje sa riziku možných sankcií a postihov, napr vo forme možnosti (nie však povinnosti) vydania rozhodnutia Ministerstvom zdravotníctva SR o vyradení lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov (§ 9 zákona o úhradách). Je na rozhodnutí držiteľa rozhodnutia o kategorizácii lieku, či počas trvania patentovej ochrany v prospech tretieho subjektu po obdržaní rozhodnutia o kategorizácii lieku tento uvedie na trh a vystaví sa riziku porušenia patentových práv alebo liek na trh neuvedie rešpektujúc patentové práva tretej osoby, avšak s rizikom porušenia povinnosti zabezpečiť dostupnosť lieku na trhu. Podľa odvolacieho súdu preto nie je možné dospieť k záveru, že len samotným konaním osoby, ktorá sa úspešne domohla zápisu lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a určení jeho ceny, došlo takýmto postupom, ktorý je využitím zákonných práv domáhať sa vydania takéhoto rozhodnutia, k zásahu do práv chránených patentom.
59. Odvolací súd súhlasí so žalobcami, že kategorizáciou lieku sa u nich zvyšuje obava o uvedení lieku žalovaného na trh z dôvodu, že na takýto postup ho núti úprava verejného práva. Pre účely splnenia podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je však potrebné také osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, z ktorého vyplýva dôvodná obava žalobcu, že liek bude uvedený na trh pred skončením patentovej ochrany, a to v súvislosti s takými úkonmi, postupmi a
činnosťami žalovaného, ktoré predstavujú neoprávnený zásah, ktorými dochádza k porušeniu alebo aspoň k ohrozeniu práv majiteľa patentu. Samotná existencia rozhodnutia o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov však takýmto neoprávneným zásahom spôsobilým aspoň ohroziť patentové práva žalobcov nie je.
60. Popri existencii rozhodnutia o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, aby boli splnené predpoklady dôvodnej obavy o ohrození práv žalobcov, je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné osvedčenie takých úkonov a postupov zo strany žalovaného, ktoré reálnu hrozbu z neoprávneného zásahu osvedčujú. Nepostačuje podľa odvolacieho súdu len všeobecné konštatovanie, že zaradením lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je už naplnená reálna hrozba ohrozenia patentových práv, vychádzajúc len z predpokladu, že držiteľ rozhodnutia o zaradení lieku do zoznamu kategorizovaného liekov je povinný zabezpečiť dostupnosť lieku na trhu, čo však ešte neznamená, že tak aj tak skutočne urobí. Samotná možnosť žalovaného uviesť jeho liek na trh, aj keď „pod tlakom“ verejnoprávnych noriem, neznamená, že táto možnosť bude aj využitá počas platnosti patentu žalobcu 1/.
61. V konaní nebolo sporné, že liek žalovaného nie je dostupný na trhu na území SR. Žalobcovia ani len netvrdili, t.j. z uvedeného vyplýva, že ani len nemohli osvedčiť v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalovaný vykonáva reálne úkony v súvislosti s uvedením jeho lieku na trh, v súvislosti s jeho predajom a dovozom. Tvrdenie žalobcov, že by tak urobiť mohol, keďže bol uvedený liek zapísaný do zoznamu kategorizovaných liekov, podľa odvolacieho súdu neosvedčuje existenciu reálnej obavy o ohrození práv žalobcov, pretože bez tvrdenia a osvedčenia o úkonoch žalovaného, ktoré smerujú k uvedenie lieku na trh, k jeho predaju a dovozu nie je naplnený predpoklad osvedčenia o hroziacom neoprávnenom zásahu majúceho za následok aspoň ohrozenie práva chráneného patentom. V danom prípade nie j e možné zamieňať obavu žalobcov o tom, že žalovaný takéto úkony a postupy vykonať môže (čo však nie je splnením predpokladu hrozby alebo existencie zásahu, ktorého sa má zdržať a ktoré aspoň ohrozuje práva žalobcu) so skutkovým stavom, keď reálne dochádza k takým úkonom, ktorými môže dôjsť aspoň k ohrozeniu práv žalobcov.
a. Ak nie je sporné, že liek žalovaného na území SR dostupný nie je, ak žalovaný v návrhu ani len netvrdil a teda ani neosvedčil, že žalovaný vykonáva úkony súvisiace s uvedením jeho lieku na trh, netvrdil a ani len neosvedčil, že ho predáva, netvrdil a ani len neosvedčil, že ho dováža, resp. že vykonáva úkony v súvislosti s týmito činnosťami, potom nemohol byť splnený predpoklad takého správania a konania žalovaného, ktoré neoprávnene zasahuje do práv žalobcu aspoň vo forme reálneho ohrozenia práv žalobcov.
62. Žalobca predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doklady preukazujúce, že uvedený liek žalovaného sa nachádza na internetových stránkach tretích subjektov (č.l. 54-58). Z týchto dokladov však nevyplýva, že uvedenie názvu lieku žalovaného na internetových stránkach tretieho subjektu je výsledkom aktívneho konania žalovaného pri propagácii a ponúkaní jeho lieku počas trvania patentovej ochrany žalobcov.
63. Žalovaný síce v odvolaní poukázal na to, že vykonal určité marketingové činnosti v súvislosti s jeho liekom, avšak žalobcami nebolo tvrdené a ani len osvedčené, že sa jedná o také úkony, ktorých výsledkom je ponúkanie na predaj, uvádzanie na trh a dovoz tohto výrobku počas trvania patentovej ochrany žalobcov, keď žalovaný zdôrazňoval, že uvedené úkony vykonával z dôvodu prípravy možného predaja po skončení patentovej ochrany žalobcov.
64. Za situácie, keď žalobcovia neosvedčili úkony žalovaného smerujúce k uvádzaniu na trh, k predaju a k dovozu lieku žalovaného na území SR, potom neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to taký neoprávnený zásah alebo hrozba jeho vykonania počas platnosti patentu žalobcu 1/, ktorý je spôsobilý aspoň ohroziť práva žalobcov vyplývajúcich z patentu, čím nebola splnená podmienka osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.
65. Ani zo samotného odvolania žalovaného, ktorý pripustil realizáciu marketingových činností vo vzťahu k jeho lieku nie je možné dospieť k záveru o takom postupe a úkonoch žalovaného, ktorými porušuje, alebo minimálne ohrozuje práva žalobcov z patentu, keďže žiadne konkrétne úkony týkajúce sa tejto propagácie špecifikované neboli a žalobcovia o nich ani netvrdili. Navyše žalobcovia sa nedomáhali zdržania sa takých úkonov a postupov, ktoré súvisia s marketingovou činnosťou žalovaného pri jeho
lieku, ale sa domáhali zdržať sa takých úkonov, ktoré súvisia s uvádzaním na trh, predajom a dovozom tohto lieku. Žiadne konkrétne správanie, ktoré by v rámci žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia spadalo pod rozsah činností, ktorých sa domáhajú aby sa ich žalovaný zdržal, žalobcovia neosvedčili.
66. K tomuto záveru dospel odvolací súd vo viacerých rozhodnutiach, t. j., že nielen samotná žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov nespĺňa predpoklady neoprávneného zásahu do patentových práv (napr. rozhodnutie 43CoPv/1/2018-617 zo dňa 19.04.2018), ale ani samotné zaradenie lieku do príslušného zoznamu nemá vplyv na porušenie práv z patentu, pretože je iba administratívnym úkonom a nie ponukou na predaj výrobkov (rozhodnutie 43CoPv/10/2017-501, ods. 42. posledná veta tohto rozhodnutia, ako aj rozhodnutie 43Cob/17/2012 zo dňa 24.04.2012, podľa ktorého, ani prehlásenie žiadateľa v žiadosti o kategorizáciu, že má záujem vstúpiť na slovenský trh nie je možné bez ďalšieho považovať za natoľko právne záväzné, aby bolo možné dospieť k záveru, že tak žiadateľ mienil urobiť ešte pred skončením platnosti patentu, pričom snahu žalovaného vykonať opatrenia, aby mohol hneď po skončení platnosti patentu vstúpiť na trh nie je možné považovať samo o sebe za protiprávne a nekalosúťažné, pokiaľ tým nezasahuje vo forme porušenia alebo ohrozenia práv z patentu). Odvolací súd dospel k rovnakému záveru aj v ďalšom rozhodnutí č.k. 43CoPv/2/2019-1095 zo dňa 19.03.2019, keď priznal ochranu práv majiteľovi patentu po zaradení lieku do zoznamu kategorizovaných liekov až potom, keď majiteľ patentu predložil doklady preukazujúce uvádzanie lieku žalovaným na trh po takejto registrácii. K takejto skutkovej situácii však v prejednávanej veci nedošlo.
67. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že je síce povinnosťou držiteľa registrácie lieku zabezpečiť, aby liek zaradený do kategorizovaných liekov bol dostupný na trhu, avšak je len fakultatívnou možnosťou Ministerstva zdravotníctva SR rozhodnúť o jeho vyradení z tohto zoznamu. Teda zákonná úprava predpokladá, že napriek kategorizácii určitý liek dostupný nebude s následnou fakultatívnou možnosťou vyradenia tohto lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. Znamená to, že kategorizácia lieku bez ďalších úkonov a postupov držiteľa takéhoto rozhodnutia neznamená sama o sebe porušenia a ani ohrozenie práv z patentu a nie je dostatočným osvedčením obavy, že takýto liek bude žalovaný aj reálne na trh uvádzať pred uplynutím patentovej ochrany žalobcov.
68. Keďže predmetný liek, čo sporné nebolo, žalovaným nebol uvedený na trh SR a nebolo osvedčené, že žalovaný vykonáva alebo mieni vykonávať počas platnosti patentu žalobcu 1/ činnosti na jeho predaj a dovoz, potom odvolací súd nevidel dôvod ukladať žalovanému povinnosť zdržať sa takéhoto postupu.
69. Navyše treba zdôrazniť, že tvrdenie žalobcov o tom, že práve úkon zaradenia lieku žalovaného do zoznamu kategorizovaných liekov je tou skutočnosťou, s ktorou je spojená obava o jeho uvedenie na trh, nezodpovedá reálnemu stavu. Žalovaný môže uvedený liek uviesť na trh v SR od jeho registrácie Štátnym ústavom na kontrolu liečiv podľa § 46 zákona o liekoch ( rozhodnutie ŠÚKL 44/0152/20-S), a to bez ohľadu na jeho následné zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov. Zaradením do zoznamu kategorizovaných liekov sa mení spôsob možnosti financovania takéhoto lieku z verejného zdravotného poistenia podľa § 1, § 7, § 9 a nasl. zákona o úhrade a zároveň vzniká povinnosť zabezpečiť jeho dostupnosť. Ako už bolo uvedené sama o sebe táto skutočnosť neosvedčuje splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti držiteľovi takéhoto rozhodnutia o kategorizácii lieku zdržať sa jeho uvádzania na trh, predaja a dovozu, pokiaľ žiadne úkony a činnosti smerujúce k týmto aktivitám neboli tvrdené a ani osvedčené.
70. Skutočnosť, že žalovaný je držiteľom rozhodnutia o kategorizácii jeho lieku sama o sebe neosvedčuje také jeho konanie a správanie, ktorým je osvedčený jeho úmysel uviesť tento výrobok na slovenský trh počas platnosti uvedeného európskeho patentu a žalobcovia netvrdili a neoznačili prípadné iné úkony a činnosti žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za neoprávnený zásah do ich práv tak, že by ich práva boli porušené alebo aspoň ohrozené.
71. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z obsahu spisu nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože žalobcovia neosvedčili taký neoprávnený zásah do ich práv, alebo reálnu hrozbu jeho vykonania počas platnosti patentu žalobcu 1/, ktorý by mal povahu porušenia alebo aspoň ohrozenia ich práv. Podľa odvolacieho súdu neosvedčený predpoklad o úmysle žalovaného predávať jeho liek pred skončením patentovej ochrany žalobcu 1/ nepostačuje na splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ani súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia
(bod 10. odôvodnenia) neuviedol, že by predpokladal úmysel žalovaného uviesť jeho liek ako generikum na trh pred skončením patentových práv žalobcov.
72. Pokiaľ nemal odvolací súd osvedčené splnenie predpokladov na neodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa uvádzania na trh, predaja a dovozu generika žalovaného, potom neboli splnené ani predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mala žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa prevodu jeho registrácie. Takúto povinnosť uložil súd prvej inštancie žalovanému z dôvodu, aby nedošlo k sťaženiu procesných práv žalobcu v konaní o ochrane vyplývajúcej z európskeho patentu.
73. Podľa odvolacieho súdu preto neboli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia v rozsahu požadovanom žalobcami na základe nimi tvrdených skutočností a predložených listinných dokladov.
74. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu.
75. V tejto súvislosti odvolací súd musí upozorniť na skutočnosť, že súd prvej inštancie síce nariadil neodkladné opatrenie v dvoch výrokových vetách s časovým obmedzením jeho trvania okrem iného do podania žaloby vo veci samej, avšak v rozpore s ust. § 341 ods. 2 CSP neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej. V zásade to potom znamená, že napriek tomu, že súd prvej inštancie odôvodňoval nariadenie neodkladného opatrenia jeho charakterom ako dočasnej právnej úpravy, tým, že žalobcom neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, zmenil charakter vydaného rozhodnutia s povahou dočasnej úpravy pomerov de facto na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby bolo riadnym spôsobom vykonané dokazovanie vo vzťahu k obsahovým námietkam žalovaného týkajúcich sa platnosti alebo neplatnosti patentového nároku č. 12 Európskeho patentu žalobcu 1/.
76. Súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov tohto konania, pričom v poslednom 13. odseku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že o trovách rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
77. Súd prvej inštancie však neuložil žalobcom povinnosť podať žalobu vo veci samej a preto je napadnuté rozhodnutie z procesného hľadiska samostatným rozhodnutím majúcim povahu rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd preto v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 2 CSP rozhodol týmto rozhodnutím, ktorým sa konanie končí o náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v súlade so zásadou úspechu procesnej strany sporu. Keďže odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Žalobcovia sa budú podieľať na náhrade trov konania spoločne a nerozdielne, pretože sa domáhali uloženia povinnosti na zdržanie sa nimi navrhovaných úkonov rovnako, t.j. spoločne sa domáhali uloženia rovnakých povinností voči žalovanému.
78. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).