Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 353/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa zastúpeného JUDr. Rastislavom Palovičom, Radvanská 1, Bratislava, proti uzneseniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-393 z 15. novembra 2023 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-403 z 23. januára 2024 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkové okolnosti prípadu

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. marca 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), základného práva na inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-393 z 15. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie prokurátora“) v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-403 z 23. januára 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie špeciálneho prokurátora“). Navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa , a v súbehu s pokračovacím obzvlášť závažným zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa

ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) a obzvlášť závažným zločinom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa a .

3. Uzneseniami prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-298 z 2. septembra 2021 a č. k. VII/3 Gv 50/20/1000-322 z 12. októbra 2021 bol podľa zaistený celý majetok sťažovateľa.

4. Sťažovateľ požiadal o zrušenie zaistenia majetku podľa . O tejto jeho žiadosti bolo rozhodnuté napadnutým uznesením prokurátora tak, že bola podľa zamietnutá.

5. Napadnutým uznesením špeciálneho prokurátora bola ako nedôvodná zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu prokurátora.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že k zaisteniu jeho majetku došlo s odkazom na , o ktorom ústavný súd nálezom sp. zn. rozhodol, že nie je v súlade s viacerými ustanoveniami . V nadväznosti na uvedené požiadal o zrušenie zaistenia, čomu však nebolo zo strany prokuratúry vyhovené, avšak už s odkazom na . Takýto odkaz na iné ustanovenie v prípade žiadosti o zrušenie zaistenia majetku predstavuje podľa sťažovateľa svojvôľu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa , jeho základného práva vlastniť majetok podľa a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o zrušenie zaistenia majetku, a to napadnutým uznesením prokurátora a napadnutým uznesením špeciálneho prokurátora.

8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

III.1. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením prokurátora:

9. Ústavný súd konštantne poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o ústavných sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. V zmysle princípu subsidiarity poskytuje ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb v konaní podľa len za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný orgán verejnej moci v rámci jemu zverenej právomoci (m. m. , , , , ).

10. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľ mal možnosť podať proti napadnutému uzneseniu prokurátora sťažnosť, pričom túto možnosť sťažovateľ aj využil a posúdenie všetkých jeho relevantných námietok tak bolo v právomoci špeciálneho prokurátora.

11. Na prerokovanie tejto časti ústavnej sťažnosti tak nemá ústavný súd danú právomoc, a preto ju bolo ako takú potrebné odmietnuť podľa .

III.2. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením špeciálneho prokurátora:

12. Sťažovateľ namieta, že špeciálny prokurátor sa nepresvedčivo vysporiadal s jeho námietkou o tom, že k zaisteniu jeho majetku došlo s odkazom na , avšak v zamietnutí žiadosti o zrušenie zaistenia jeho majetku sa už argumentovalo . V dôsledku uvedeného malo dôjsť k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu podľa , resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, a v dôsledku uvedeného malo dôjsť aj k neprípustnému zásahu do jeho práva vlastniť majetok podľa .

13. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu alebo iného orgánu verejnej moci nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok o základnom práve na súdnu a inú právnu ochranu vykonávajú ( v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. ).

14. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou pripomína, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (porov. , , , ). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného

rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (porov. , , , ).

15. Z napadnutého uznesenia špeciálneho prokurátora vyplýva, že tento sa stotožnil so záverom napadnutého uznesenia prokurátora, v zmysle ktorého po odpadnutí „obligatórneho“ dôvodu na zaistenie majetku vyjadreného v už neúčinnom bolo potrebné zisťovať, či vo veci existujú dôvody „fakultatívneho“ zaistenia majetku v zmysle . Tieto dôvody zistené boli, a preto bolo potrebné žiadosti sťažovateľa nevyhovieť. Ak by bol dozorujúci prokurátor dospel k opačnému záveru, po vydaní nálezu ústavného súdu bolo by jeho povinnosťou, a to aj bez existencie podnetu zo strany oprávnených osôb, zrušiť zaistenie majetku sťažovateľa. Špeciálny prokurátor doplnil, že uznesenia, ktorými bol zaistený majetok sťažovateľa, vo výrokovej časti konštatujú, že podľa sa nimi zaisťuje celý jeho majetok, pričom zároveň uvádzajú jeho exemplifikatívny výpočet, avšak neobsahujú odkaz na hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa ukladania trestu prepadnutia majetku, teda . Takáto „odvolávka“ vo výrokovej časti zaisťujúceho uznesenia podľa špeciálneho prokurátora ani nemá dôvod byť uvedená, podstatné je, aby sa prokurátor vysporiadal v odôvodnení uznesenia vydaného podľa s okolnosťou, z akých hmotnoprávnych skutočností sa je možné domnievať, že v danej veci je v prípade uznania viny možné očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku.

16. Predmetné závery špeciálneho prokurátora sťažovateľ ústavnoprávne relevantným spôsobom nespochybnil. Neobstojí argument sťažovateľa, že pri zaistení jeho majetku nebolo odkázané na dôvody „fakultatívneho“ zaistenia ( ), ale na dôvody „obligatórneho“ zaistenia ( ), keďže príslušný prokurátor postupoval logicky s odkazom na povinnosť zaistenia jeho majetku bez potreby v podstate duplicitného odkazovania aj na možnosť jeho zaistenia. Takýto postup v prípade žiadosti o zrušenia zaistenia majetku už bol ústavným súdom aprobovaný ().

17. Pokiaľ ide o samotné dôvody zaistenia majetku podľa , tieto sťažovateľ pred ústavným súdom vôbec nespochybňoval, preto sa ústavný súd odôvodnením napadnutého uznesenia špeciálneho prokurátora v tomto smere nezaoberal.

18. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Keďže ústavná sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa stratilo svoje opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2025

Ladislav Duditš predseda senátu