Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 5/94
PDF · 181.03 KB
No categories available
I. ÚS 5/94
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Klučku a
sudcov JUDr. Jána Drgonca a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu skupiny poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
dňa 22. februára 1994 rozhodol, že podáva tento
v ý k l a d
1. Žiadosť vlády Slovenskej republiky o vrátenie zákona s pripomienkami podľa čl. 87 ods.
4 ústavy nie je podmienená dodržaním formy, pretože Ústava Slovenskej republiky neupravuje
formu prejavu vôle vlády Slovenskej republiky, ktorým žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby
zákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky. Za žiadosť vlády Slovenskej
republiky o vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle vlády smerujúci k
prezidentovi, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho urobila vláda ako kolektívny orgán za účelom
vrátenia zákona a uviedla v ňom pripomienku.
2. Vrátenie zákona s pripomienkami prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 a
4 ústavy nie je podmienené dodržaním formy, pretože Ústava Slovenskej republiky neupravuje
formu prejavu vôle prezidenta Slovenskej republiky pre vrátenie zákona s pripomienkami Národnej
rade Slovenskej republiky. Za vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle
prezidenta smerujúci k Národnej rade Slovenskej republiky, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho
prezident vracia podľa čl. 87 ods. 3 alebo podľa čl. 87 ods. 4 ústavy, je v ňom uvedená pripomienka
a prezident ho urobil v lehote podľa čl. 102 písm. n) ústavy.
3. Ak bol Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami vrátený zákon spôsobom
uvedeným v bodoch 1 a 2, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v
prípade jeho schválenia predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká povinnosť tento zákon
podpísať.
O d ô v o d n e n i e
Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 24. novembra 1993 obdržal návrh 38 poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania vo veci podania výkladu čl. 87 ods. 2
Navrhovateľ v návrhu na podanie výkladu čl. 87 ods. 2 ústavy namietal: "Nesplnenie
podmienky pre opätovné prerokovanie zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky svojím
uznesením č. 153 zo dňa 18. 2. 1993 schválila ako zákon Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok
1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.
Schválená novela zákona č. 14/1993 Z. z. zrušila horné hranice príjmov pre poskytovanie štátneho
vyrovnávacieho príspevku (cca 12 000 Sk) a rodinné prídavky (16 800 Sk) a taktiež spôsob
preukazovania výšky príjmu pre poskytovanie týchto dávok. Predseda vlády Slovenskej republiky
Vladimír Mečiar listom z 1. 3. 1993, ktorým sa odvolával na to, že ako predseda vlády
vykonávajúci niektoré právomoci prezidenta podľa čl. 105 a podľa článku 102 písmeno n) Ústavy
Slovenskej republiky vrátil prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky podľa jej uznesenia č.
153 z 18. februára 1993 s pripomienkou, že pre realizáciu zákona v znení, ako bol schválený, nie sú
vytvorené ekonomické podmienky, konkrétne pre výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre
deti v uvedenej podobe chýba v štátnom rozpočte cca 3,7 mld. Sk. Na rokovanie 17. schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu programu bol zaradený aj bod opätovného
prerokovania prijatého zákona z 18. 2. 1993, ktorých sa mení zákon č. 14/1993 Z. z.
Po rozsiahlej diskusii, v ktorej bola spochybnená ústavnosť vrátenia schváleného zákona
Národnej rade, táto prijala uznesenie, že uvedený bod programu rokovania Národnej rady sa vyradí
z programu jej rokovania, ak vláda nedodá riadne platné uznesenie. Predseda vlády Slovenskej
republiky listom z 15. apríla 1993 čís. 707/1993-S oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej
republiky, že vláda trvá na opätovnom prerokovaní vráteného zákona, hoci v pôvodnom liste z 1. 3.
1993 sa o požiadavke opätovného prerokovania vôbec nezmieňuje."
Na základe uvedených dôvodov predkladatelia návrhu požiadali Ústavný súd Slovenskej
republiky, "aby prijal uznesenie, ktorým podáva výklad čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
tak, že predseda vlády Slovenskej republiky je povinný podpísať zákon, prijatý uznesením Národnej
rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zák. č. 14/1993 Z. z. o
štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho
zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov po tom, čo Národná rada Slovenskej republiky
konštatovala, že predseda vlády nesplnil podmienku pre opätovné prerokovanie prijatého zákona v
Národnej rade Slovenskej republiky a to predloženie písomného individuálneho uznesenia vlády o
tom, že vláda vracia tento zákon s pripomienkami na opätovné prerokovanie v rámci výkonu
niektorých funkcií prezidenta republiky, podľa čl. 105 ods. 1 ústavy".
Na výzvu sudcu spravodajcu predseda vlády k návrhu skupiny poslancov uviedol, že
"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky mala
predmetný zákon opätovne prerokoval. Tým, že tak neurobila, nesplnila svoju ústavnú povinnosť
vyplývajúcu z článku 87 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava v takomto prípade
neustanovuje nijaké ďalšie podmienky pre vrátenie zákona okrem uvedenia pripomienok a
dodržania lehoty 15 dní po schválení zákona na vrátenie za účelom jeho opätovného prerokovania.
Prijaté uznesenia a požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky v tejto veci smerom k vláde
preto nemajú oporu v Ústave Slovenskej republiky ani v nijakom inom právnom predpise, majú len
poriadkový charakter a nemožno z nich vyvodzovať žiadne právne relevantné závery".
Ústavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Ako dôkazy preskúmal
uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 781 z 13. októbra 1992, ktorým zobrala na vedomie, že
podľa čl. 105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky jej patrí výkon funkcie prezidenta okrem jeho
oprávnení podľa čl. 102 písm. d) až g) a okrem oprávnenia byť hlavným veliteľom ozbrojených síl,
ktoré patrí predsedovi vlády, a to až do času zvolenia prezidenta a poverila predsedu vlády podľa čl.
105 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky výkonom ďalších právomocí prezidenta uvedených v čl.
102 písm, a), b), h) a i), v čl. 134 ods. 2 a 4, v čl. 135, v čl. 138 ods. 2 a 3 a v čl. 150 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj záznam z 36. rokovania vlády Slovenskej republiky z 1. marca 1993,
na ktorom uznesením číslo 133 poverila predsedu vlády vráti podľa čl. 105 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky a uznesenia vlády Slovenskej republiky č.
781/1992, Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o
zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Po vyhodnotení vyjadrenia účastníkov konania a expertíz, ktoré si vyžiadal, ústavný súd
dospel k presvedčeniu, že má dostatočné podklady na podanie výkladu ústavy v rozsahu, o aký
požiadala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v návrhu zo 17. novembra 1993.
Autorizácia prijatého zákona podpisom
Na prijatie uznesenia, ktorým sa schvaľuje zákon, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 84 ods. 2 ústavy). Prijatý zákon
nadobudne platnosť vyhlásením; podrobnosti vyhlásenia zákonov ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5
ústavy). Podrobnosti vyhlásenia zákonov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989
Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.
Podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky: "Ústava Slovenskej republiky, ústavné a ostatné zákony Národnej
rady Slovenskej republiky... sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky."
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z.: "Na uverejnenie v Zbierke zákonov možno prijať
len texty autorizované podpismi, ktoré sú pre jednotlivé druhy všeobecne záväzných právnych
predpisov a právnych alebo organizačných aktov (§ 1 ods. 1 a 2) ustanovené všeobecne záväzným
právnym predpisom."
Požiadavka autorizácie prijatého zákona podpisom vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky,
ktorá v čl. 87 ods. 2 upravuje: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda
Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej
republiky." Podpisovanie prijatého zákona predsedom Národnej rady Slovenskej republiky upravuje
ústava aj vo výpočte právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 89 ods. 2 písm.
b)). Právomoc prezidenta Slovenskej republiky podpisoval zákony ústava upravuje v čl. 102 písm.
e). Z ustanovenia čl. 105 ods. 1 ústavy vyplýva, že predseda vlády Slovenskej republiky počas
výkonu právomocí prezidenta nemôže podpísal zákon za prezidenta Slovenskej republiky, lebo čl.
105 ods. 1 ústavy nedovoľuje predsedovi vlády, aby za prezidenta vykonával právomoci uvedené v
čl. 102 písm. d) až g) Ústavy Slovenskej republiky a podpisovanie zákonov vyplýva prezidentovi
Slovenskej republiky z čl. 102 písm. e) ústavy.
Podpisovanie zákonov okrem Ústavy Slovenskej republiky v platnom právnom poriadku
upravuje aj zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa § 76 ods. 2 tohto zákona: "Zákony Slovenskej
národnej rady podpisuje predseda Slovenskej národnej rady a predseda vlády Slovenskej republiky.
Vyhlasuje ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do 14 dní po ich schválení spôsobom
ustanoveným zákonom Slovenskej národnej rady." Uvedené ustanovenie zákona Slovenskej
národnej rady č. 44/1989 Zb. treba uplatňovať podľa čl. 152 ods. 4 ústavy tak, aby bolo v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky. Preto z neho nemožno odvodiť, že na autorizáciu prijatého zákona
Národnej rady Slovenskej republiky sa nevyžaduje podpis prezidenta Slovenskej republiky.
Právne účinky podpisu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky jednoznačne
neurčuje. Výklad ústavy, podľa ktorého podpísanie zákona by malo povahu práva, by vytvorilo
právo absolútneho veta pre subjekty podpisujúce zákony. Toto právo Ústava Slovenskej republiky
neupravuje a jeho zavedenie by znamenalo zásadnú zmenu v štruktúre vzťahov zákonodarnej a
výkonnej moci vytvorenej ústavou. Preto ustanovenie čl. 87 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
treba vysvetľovať ako povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta
Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky podpísať zákon, ktorý uznesením
schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Subjekty s povinnosťou autorizoval schválený zákon podpisom majú rozdielne ústavné
postavenie pri podpisovaní schváleného zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavy nemá právo oddialiť platnosť
schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 ústavy má právo z vlastného rozhodnutia
oddialiť vyhlásenie schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal. Ak sa rozhodne toto právo
uplatni, jeho konanie musí byť v súlade s čl. 102 písm. n) ústavy, podľa ktorého: "Prezident môže
vrátiť ústavné zákony a zákony s pripomienkami, a to v lehote 15 dní po ich schválení." Zmeškanie
tejto lehoty nemožno odpustiť, prezident nemôže vrátiť zákon s pripomienkami neskôr, po jej
uplynutí. V prípade upravenom v čl. 87 ods. 4 ústavy prezident Slovenskej republiky má povinnosť
vrátiť nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami na nové
prerokovanie, ak vláda požiada prezidenta, aby zákon s pripomienkami vrátil.
Ústava neupravuje lehotu, v ktorej vláda Slovenskej republiky môže požiadať prezidenta,
aby podľa čl. 87 ods. 4 ústavy vrátil nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s
pripomienkami na nové prerokovanie. Pretože podľa čl. 102 písm. n) ústavy prezident Slovenskej
republiky nemôže vrátiť nepodpísaný zákon s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky
neskôr, ako 15 dní od prijatia uznesenia a schválenia zákona, treba ústavu vysvetľovať tak, že ak sa
vláda rozhodne postupovať podľa čl. 87 ods. 4 ústavy, musí zákon s pripomienkami vrátiť
prezidentovi Slovenskej republiky v lehote umožňujúcej mu vrátiť zákon v súlade s čl. 102 písm. n)
Ak predseda vlády Slovenskej republiky v mene vlády požiada prezidenta Slovenskej
republiky, aby zákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 4
ústavy, odkladá sa tým vznik jeho povinnosti zákon podpísať.
Prezident Slovenskej republiky ani predseda vlády Slovenskej republiky nemajú právo
odmietnuť autorizáciu schváleného zákona, ak zákon nebol vrátený Národnej rade Slovenskej
republiky. Ak zákon bol vrátený Národnej rade Slovenskej republiky, vzniká otázka, aké
podmienky sa musia dodržať, aby vrátenie zákona oddialilo vznik povinnosti pre prezidenta
Slovenskej republiky aj pre predsedu vlády Slovenskej republiky autorizoval podpisom schválený
zákon a tak umožniť jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Okrem lehoty ustanovenej v čl. 102 písm. n) ústava vyžaduje, aby zákon bol vrátený s
pripomienkami. Ak pripomienka vôbec nie je uvedená, alebo ak vecne nesúvisí s vráteným
zákonom, zákon nie je vrátený v súlade s ústavou, a preto nevyvoláva ústavou určené účinky
spojené s vrátením zákona s pripomienkami.
Ústava Slovenskej republiky neupravuje formu prejavu vôle subjektu oprávneného vrátiť
schválený zákon Národnej rade Slovenskej republiky. Formu prejavu vôle vrátiť schválený zákon
neupravuje ani zákon Slovenskej národnej rady č. 44/1989 Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej
národnej rady v znení neskorších predpisov, ani iný všeobecne záväzný právny predpis. V platných
právnych predpisoch nie je upravená podmienka dodržania konkrétnej formy, akou sa má vrátiť
schválený zákon. Podmienkami vrátenia zákona je iba uvedenie pripomienky a dodržanie 15-dňovej
prekluzívnej lehoty podľa čl. 102 písm. n) Ústavy Slovenskej republiky. Vrátenie schváleného
zákona, z ktorého obsahu je zrejmé; že zákon je vrátený Národnej rade Slovenskej republiky a ktoré
sa urobilo v lehote podľa čl. 102 písm. n), podľa čl. 87 ods. 3 ústavy, zakladá povinnosť Národnej
rady Slovenskej republiky opätovne prerokoval schválený zákon. K opätovnému schvaľovaniu
zákona Národnou radou Slovenskej republiky dôjde vtedy, ak:
1. prezident z vlastného rozhodnutia vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami (čl.
87 ods. sústavy),
2. prezident musí vrátiť s pripomienkami zákon, pretože ho o to požiadala vláda (čl. 87 ods.
4 ústavy),
3. zákon s pripomienkami vráti vláda Slovenskej republiky v období, keď v súlade s
podmienkami čl. 105 Ústavy Slovenskej republiky vláda vykonáva funkciu prezidenta,
4. zákon s pripomienkami vráti predseda vlády Slovenskej republiky v období, keď v súlade
s čl. 105 ods. 1 veta druhá ústavy vláda Slovenskej republiky poverila predsedu vlády, aby
vykonával niektoré funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Poverenie predsedu vlády Slovenskej
republiky vládou vykonávať niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky je podmienkou,
ktorej nesplnenie nemožno odpustiť. Vláda Slovenskej republiky toto poverenie môže udeliť
predsedovi vlády Slovenskej republiky generálne, pre výkon všetkých oprávnení prezidenta
Slovenskej republiky, ktoré ústava podľa čl. 105 ods. 1 dovoľuje preniesť na predsedu vlády
Slovenskej republiky, alebo môže poverenie udeliť pre výkon jednotlivých oprávnení prezidenta,
alebo aj pre jednorázové vykonanie jedného z oprávnení prezidenta. Vo všetkých prípadoch
poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky vládou na výkon niektorých právomocí prezidenta
vláda o veci rozhodne v zbore. Ústava Slovenskej republiky, ani iný všeobecne záväzný právny
predpis neustanovuje formu, v akej vláda Slovenskej republiky musí udeliť oprávnenie predsedovi
vlády Slovenskej republiky.
Ak Národná rada Slovenskej republiky po pripomienkach prezidenta zákon schváli, či už so
zapracovaním pripomienok do znenia zákona alebo bez ich zohľadnenia, právo na odmietnutie
podpisu zákona by aj v tomto prípade dávalo právo absolútneho veta. Preto čl. 87 ods. 3 ústavy
treba vysvetľovať tak, že po opätovnom schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky
prezidentovi Slovenskej republiky i predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká ústavná
povinnosť autorizoval zákon podpisom.
Spor o autorizáciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993,
ktorým bol schválený zákon, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte
Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a
niektorých ďalších zákonov
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 1. marca 1993 poverila predsedu vlády
Slovenskej republiky vrátil s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky zákon schválený
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zákon č.
14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov. Zákon schválený 18. februára 1993
predseda vlády Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky listom datovaným
1. marca 1993 z poverenia vlády vykonávajúcej funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Vrátenie
sa uskutočnilo v jedenásty deň 15-dňovej lehoty, ktorú ústava podľa čl. 102 písm. n) poskytuje
prezidentovi na vrátenie zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda
vlády Slovenskej republiky vrátil zákon s pripomienkami včas. S pripomienkou, že nie sú vytvorené
ekonomické podmienky pre vyplatenie štátneho vyrovnávacieho príspevku pre deti. Ide o dôvod
vecne súvisiaci s uplatňovaním zákona, vráteného s pripomienkami, a preto ústavná podmienka
pripomienky bola splnená. Spor, ktorý bol dôvodom pre podanie návrhu na začatie konania pred
ústavným súdom, spočíval v rozdielnosti názorov Národnej rady Slovenskej republiky a vlády
Slovenskej republiky na to, že vláda vykonávajúca funkciu prezidenta nevrátila zákon uznesením
vlády, ale vrátila ho listom, v ktorom predseda vlády predložil záznam z 36. rokovania vlády
konaného 1. marca 1993 s tvrdením, že predmetný list má rovnaký právny účinok a rovnakú právnu
silu ako uznesenie. Spor o ústavnosť vrátenia zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej
republiky bol dôvodom, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený s
pripomienkami neprerokovala na novom zasadnutí. Pretože Ústava Slovenskej republiky
neustanovuje osobitnú formu vrátenia zákona s pripomienkami, list, ktorým vláda Slovenskej
republiky s pripomienkami vrátila zákon Národnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením
č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších
zákonov, je prejavom vôle vlády, s ktorým sa spájajú právne účinky upravené v čl. 87 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky. Národnej rade Slovenskej republiky vrátením zákona s pripomienkami
vznikla ústavná povinnosť schválený zákon opätovne prerokoval, pretože z obsahu vrátenia zákona
bol zrejmý prejav vôle vlády vráti zákon s pripomienkami. Túto povinnosť Národná rada
Slovenskej republiky nesplnila do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. novembra 1993. Preto ústavný súd o návrhu na podanie
výkladu čl. 87 ods. 2 ústavy a na vyslovenie dôsledkov súvisiacich s týmto výkladom v spore o
podpísanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon č. 14/1993 Z. z. o
štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho
zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, podal výklad uvedený v bodoch 1 až 3 výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 22. februára 1994