Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 5/94

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Klučku a

sudcov JUDr. Jána Drgonca a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na podanie výkladu

dňa 22. februára 1994 rozhodol, že podáva tento

v ý k l a d

1. Žiadosť vlády Slovenskej republiky o vrátenie zákona s pripomienkami podľa čl. 87 ods.

4 nie je podmienená dodržaním formy, pretože neupravuje

formu prejavu vôle vlády Slovenskej republiky, ktorým žiada prezidenta Slovenskej republiky, aby

zákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky. Za žiadosť vlády Slovenskej

republiky o vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle vlády smerujúci k

prezidentovi, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho urobila vláda ako kolektívny orgán za účelom

vrátenia zákona a uviedla v ňom pripomienku.

2. Vrátenie zákona s pripomienkami prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 3 a

4 nie je podmienené dodržaním formy, pretože neupravuje

formu prejavu vôle prezidenta Slovenskej republiky pre vrátenie zákona s pripomienkami Národnej

rade Slovenskej republiky. Za vrátenie zákona s pripomienkami treba pokladať každý prejav vôle

prezidenta smerujúci k Národnej rade Slovenskej republiky, z obsahu ktorého je zrejmé, že ho

prezident vracia podľa alebo podľa , je v ňom uvedená pripomienka

a prezident ho urobil v lehote podľa ) .

3. Ak bol Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami vrátený zákon spôsobom

uvedeným v bodoch 1 a 2, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v

prípade jeho schválenia predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká povinnosť tento zákon

podpísať.

O d ô v o d n e n i e

Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 24. novembra 1993 obdržal návrh 38 poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania vo veci podania výkladu čl. 87 ods. 2

.

Navrhovateľ v návrhu na podanie výkladu namietal: "Nesplnenie

podmienky pre opätovné prerokovanie zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky svojím

uznesením č. 153 zo dňa 18. 2. 1993 schválila ako zákon Národnej rady Slovenskej republiky,

ktorým sa mení a dopĺňa o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok

1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov.

Schválená novela zrušila horné hranice príjmov pre poskytovanie štátneho

vyrovnávacieho príspevku (cca 12 000 Sk) a rodinné prídavky (16 800 Sk) a taktiež spôsob

preukazovania výšky príjmu pre poskytovanie týchto dávok. Predseda vlády Slovenskej republiky

Vladimír Mečiar listom z 1. 3. 1993, ktorým sa odvolával na to, že ako predseda vlády

vykonávajúci niektoré právomoci prezidenta podľa a podľa článku 102 písmeno n)

Slovenskej republiky vrátil prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky podľa jej uznesenia č.

153 z 18. februára 1993 s pripomienkou, že pre realizáciu zákona v znení, ako bol schválený, nie sú

vytvorené ekonomické podmienky, konkrétne pre výplatu štátneho vyrovnávacieho príspevku pre

deti v uvedenej podobe chýba v štátnom rozpočte cca 3,7 mld. Sk. Na rokovanie 17. schôdze

Národnej rady Slovenskej republiky podľa návrhu programu bol zaradený aj bod opätovného

prerokovania prijatého zákona z 18. 2. 1993, ktorých sa mení

Po rozsiahlej diskusii, v ktorej bola spochybnená ústavnosť vrátenia schváleného zákona

Národnej rade, táto prijala uznesenie, že uvedený bod programu rokovania Národnej rady sa vyradí

z programu jej rokovania, ak vláda nedodá riadne platné uznesenie. Predseda vlády Slovenskej

republiky listom z 15. apríla 1993 čís. 707/1993-S oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej

republiky, že vláda trvá na opätovnom prerokovaní vráteného zákona, hoci v pôvodnom liste z 1. 3.

1993 sa o požiadavke opätovného prerokovania vôbec nezmieňuje."

Na základe uvedených dôvodov predkladatelia návrhu požiadali Ústavný súd Slovenskej

republiky, "aby prijal uznesenie, ktorým podáva výklad

tak, že predseda vlády Slovenskej republiky je povinný podpísať zákon, prijatý uznesením Národnej

rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení o

štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov po tom, čo Národná rada Slovenskej republiky

konštatovala, že predseda vlády nesplnil podmienku pre opätovné prerokovanie prijatého zákona v

Národnej rade Slovenskej republiky a to predloženie písomného individuálneho uznesenia vlády o

tom, že vláda vracia tento zákon s pripomienkami na opätovné prerokovanie v rámci výkonu

niektorých funkcií prezidenta republiky, podľa ".

Na výzvu sudcu spravodajcu predseda vlády k návrhu skupiny poslancov uviedol, že

"Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 87 ods. 3 mala

predmetný zákon opätovne prerokoval. Tým, že tak neurobila, nesplnila svoju ústavnú povinnosť

vyplývajúcu z článku 87 ods. 3 . v takomto prípade

neustanovuje nijaké ďalšie podmienky pre vrátenie zákona okrem uvedenia pripomienok a

dodržania lehoty 15 dní po schválení zákona na vrátenie za účelom jeho opätovného prerokovania.

Prijaté uznesenia a požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky v tejto veci smerom k vláde

preto nemajú oporu v ani v nijakom inom právnom predpise, majú len

poriadkový charakter a nemožno z nich vyvodzovať žiadne právne relevantné závery".

Ústavný súd vykonal dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Ako dôkazy preskúmal

uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 781 z 13. októbra 1992, ktorým zobrala na vedomie, že

podľa jej patrí výkon funkcie prezidenta okrem jeho

oprávnení podľa čl. 102 písm. d) až g) a okrem oprávnenia byť hlavným veliteľom ozbrojených síl,

ktoré patrí predsedovi vlády, a to až do času zvolenia prezidenta a poverila predsedu vlády podľa čl.

105 ods. 1 výkonom ďalších právomocí prezidenta uvedených v čl.

102 písm, a), b), h) a i), v a 4, v , v a 3 a v

Slovenskej republiky, ako aj záznam z 36. rokovania vlády Slovenskej republiky z 1. marca 1993,

na ktorom uznesením číslo 133 poverila predsedu vlády vráti podľa Slovenskej

republiky, ) a uznesenia vlády Slovenskej republiky č.

781/1992, Národnej rade Slovenskej republiky zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o

zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Po vyhodnotení vyjadrenia účastníkov konania a expertíz, ktoré si vyžiadal, ústavný súd

dospel k presvedčeniu, že má dostatočné podklady na podanie výkladu v rozsahu, o aký

požiadala skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v návrhu zo 17. novembra 1993.

Autorizácia prijatého zákona podpisom

Na prijatie uznesenia, ktorým sa schvaľuje zákon, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ( ). Prijatý zákon

nadobudne platnosť vyhlásením; podrobnosti vyhlásenia zákonov ustanoví zákon (čl. 87 ods. 5

). Podrobnosti vyhlásenia zákonov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.

o Zbierke

Zb. o rokovacom poriadku Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

Podľa o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky: ", ústavné a ostatné zákony Národnej

rady Slovenskej republiky... sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky."

Podľa : "Na uverejnenie v Zbierke zákonov možno prijať

len texty autorizované podpismi, ktoré sú pre jednotlivé druhy všeobecne záväzných právnych

predpisov a právnych alebo organizačných aktov (§ 1 ods. 1 a 2) ustanovené všeobecne záväzným

právnym predpisom."

Požiadavka autorizácie prijatého zákona podpisom vyplýva z ,

ktorá v čl. 87 ods. 2 upravuje: "Zákon Národnej rady Slovenskej republiky podpisuje predseda

Národnej rady Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej

republiky." Podpisovanie prijatého zákona predsedom Národnej rady Slovenskej republiky upravuje

aj vo výpočte právomocí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ( písm.

b)). Právomoc prezidenta Slovenskej republiky podpisoval zákony upravuje v písm.

e). Z ustanovenia vyplýva, že predseda vlády Slovenskej republiky počas

výkonu právomocí prezidenta nemôže podpísal zákon za prezidenta Slovenskej republiky, lebo čl.

105 ods. 1 nedovoľuje predsedovi vlády, aby za prezidenta vykonával právomoci uvedené v

) až g) a podpisovanie zákonov vyplýva prezidentovi

Slovenskej republiky z ) .

Podpisovanie zákonov okrem v platnom právnom poriadku

upravuje aj o rokovacom poriadku Slovenskej

národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa § 76 ods. 2 tohto zákona: "Zákony Slovenskej

národnej rady podpisuje predseda Slovenskej národnej rady a predseda vlády Slovenskej republiky.

Vyhlasuje ich Predsedníctvo Slovenskej národnej rady do 14 dní po ich schválení spôsobom

ustanoveným zákonom Slovenskej národnej rady." Uvedené ustanovenie zákona Slovenskej

národnej rady č. treba uplatňovať podľa tak, aby bolo v súlade s

. Preto z neho nemožno odvodiť, že na autorizáciu prijatého zákona

Národnej rady Slovenskej republiky sa nevyžaduje podpis prezidenta Slovenskej republiky.

Právne účinky podpisu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej

republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky jednoznačne

neurčuje. Výklad , podľa ktorého podpísanie zákona by malo povahu práva, by vytvorilo

právo absolútneho veta pre subjekty podpisujúce zákony. Toto právo

neupravuje a jeho zavedenie by znamenalo zásadnú zmenu v štruktúre vzťahov zákonodarnej a

výkonnej moci vytvorenej . Preto ustanovenie

treba vysvetľovať ako povinnosť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta

Slovenskej republiky a predsedu vlády Slovenskej republiky podpísať zákon, ktorý uznesením

schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

Subjekty s povinnosťou autorizoval schválený zákon podpisom majú rozdielne ústavné

postavenie pri podpisovaní schváleného zákona.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky podľa nemá právo oddialiť platnosť

schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal.

Prezident Slovenskej republiky podľa má právo z vlastného rozhodnutia

oddialiť vyhlásenie schváleného zákona tým, že ho odmietne podpísal. Ak sa rozhodne toto právo

uplatni, jeho konanie musí byť v súlade s ) , podľa ktorého: "Prezident môže

vrátiť ústavné zákony a zákony s pripomienkami, a to v lehote 15 dní po ich schválení." Zmeškanie

tejto lehoty nemožno odpustiť, prezident nemôže vrátiť zákon s pripomienkami neskôr, po jej

uplynutí. V prípade upravenom v prezident Slovenskej republiky má povinnosť

vrátiť nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s pripomienkami na nové

prerokovanie, ak vláda požiada prezidenta, aby zákon s pripomienkami vrátil.

neupravuje lehotu, v ktorej vláda Slovenskej republiky môže požiadať prezidenta,

aby podľa vrátil nepodpísaný zákon Národnej rade Slovenskej republiky s

pripomienkami na nové prerokovanie. Pretože podľa ) prezident Slovenskej

republiky nemôže vrátiť nepodpísaný zákon s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky

neskôr, ako 15 dní od prijatia uznesenia a schválenia zákona, treba ústavu vysvetľovať tak, že ak sa

vláda rozhodne postupovať podľa , musí zákon s pripomienkami vrátiť

prezidentovi Slovenskej republiky v lehote umožňujúcej mu vrátiť zákon v súlade s čl. 102 písm. n)

.

Ak predseda vlády Slovenskej republiky v mene vlády požiada prezidenta Slovenskej

republiky, aby zákon s pripomienkami vrátil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 87 ods. 4

, odkladá sa tým vznik jeho povinnosti zákon podpísať.

Prezident Slovenskej republiky ani predseda vlády Slovenskej republiky nemajú právo

odmietnuť autorizáciu schváleného zákona, ak zákon nebol vrátený Národnej rade Slovenskej

republiky. Ak zákon bol vrátený Národnej rade Slovenskej republiky, vzniká otázka, aké

podmienky sa musia dodržať, aby vrátenie zákona oddialilo vznik povinnosti pre prezidenta

Slovenskej republiky aj pre predsedu vlády Slovenskej republiky autorizoval podpisom schválený

zákon a tak umožniť jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Okrem lehoty ustanovenej v ) vyžaduje, aby zákon bol vrátený s

pripomienkami. Ak pripomienka vôbec nie je uvedená, alebo ak vecne nesúvisí s vráteným

zákonom, zákon nie je vrátený v súlade s , a preto nevyvoláva určené účinky

spojené s vrátením zákona s pripomienkami.

neupravuje formu prejavu vôle subjektu oprávneného vrátiť

schválený zákon Národnej rade Slovenskej republiky. Formu prejavu vôle vrátiť schválený zákon

neupravuje ani o rokovacom poriadku Slovenskej

národnej rady v znení neskorších predpisov, ani iný všeobecne záväzný právny predpis. V platných

právnych predpisoch nie je upravená podmienka dodržania konkrétnej formy, akou sa má vrátiť

schválený zákon. Podmienkami vrátenia zákona je iba uvedenie pripomienky a dodržanie 15-dňovej

prekluzívnej lehoty podľa ) . Vrátenie schváleného

zákona, z ktorého obsahu je zrejmé; že zákon je vrátený Národnej rade Slovenskej republiky a ktoré

sa urobilo v lehote podľa ), podľa , zakladá povinnosť Národnej

rady Slovenskej republiky opätovne prerokoval schválený zákon. K opätovnému schvaľovaniu

zákona Národnou radou Slovenskej republiky dôjde vtedy, ak:

1. prezident z vlastného rozhodnutia vráti ústavný zákon alebo zákon s pripomienkami (čl.

87 ods. sústavy),

2. prezident musí vrátiť s pripomienkami zákon, pretože ho o to požiadala vláda (čl. 87 ods.

4 ),

3. zákon s pripomienkami vráti vláda Slovenskej republiky v období, keď v súlade s

podmienkami vláda vykonáva funkciu prezidenta,

4. zákon s pripomienkami vráti predseda vlády Slovenskej republiky v období, keď v súlade

s veta druhá vláda Slovenskej republiky poverila predsedu vlády, aby

vykonával niektoré funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Poverenie predsedu vlády Slovenskej

republiky vládou vykonávať niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky je podmienkou,

ktorej nesplnenie nemožno odpustiť. Vláda Slovenskej republiky toto poverenie môže udeliť

predsedovi vlády Slovenskej republiky generálne, pre výkon všetkých oprávnení prezidenta

Slovenskej republiky, ktoré podľa dovoľuje preniesť na predsedu vlády

Slovenskej republiky, alebo môže poverenie udeliť pre výkon jednotlivých oprávnení prezidenta,

alebo aj pre jednorázové vykonanie jedného z oprávnení prezidenta. Vo všetkých prípadoch

poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky vládou na výkon niektorých právomocí prezidenta

vláda o veci rozhodne v zbore. , ani iný všeobecne záväzný právny

predpis neustanovuje formu, v akej vláda Slovenskej republiky musí udeliť oprávnenie predsedovi

vlády Slovenskej republiky.

Ak Národná rada Slovenskej republiky po pripomienkach prezidenta zákon schváli, či už so

zapracovaním pripomienok do znenia zákona alebo bez ich zohľadnenia, právo na odmietnutie

podpisu zákona by aj v tomto prípade dávalo právo absolútneho veta. Preto

treba vysvetľovať tak, že po opätovnom schválení zákona Národnou radou Slovenskej republiky

prezidentovi Slovenskej republiky i predsedovi vlády Slovenskej republiky vzniká ústavná

povinnosť autorizoval zákon podpisom.

Spor o autorizáciu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993,

ktorým bol schválený zákon, ktorým sa mení o štátnom rozpočte

Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a

niektorých ďalších zákonov

Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 133 z 1. marca 1993 poverila predsedu vlády

Slovenskej republiky vrátil s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky zákon schválený

uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení zákon č.

o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti

sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov. Zákon schválený 18. februára 1993

predseda vlády Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky listom datovaným

1. marca 1993 z poverenia vlády vykonávajúcej funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Vrátenie

sa uskutočnilo v jedenásty deň 15-dňovej lehoty, ktorú podľa ) poskytuje

prezidentovi na vrátenie zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda

vlády Slovenskej republiky vrátil zákon s pripomienkami včas. S pripomienkou, že nie sú vytvorené

ekonomické podmienky pre vyplatenie štátneho vyrovnávacieho príspevku pre deti. Ide o dôvod

vecne súvisiaci s uplatňovaním zákona, vráteného s pripomienkami, a preto ústavná podmienka

pripomienky bola splnená. Spor, ktorý bol dôvodom pre podanie návrhu na začatie konania pred

ústavným súdom, spočíval v rozdielnosti názorov Národnej rady Slovenskej republiky a vlády

Slovenskej republiky na to, že vláda vykonávajúca funkciu prezidenta nevrátila zákon uznesením

vlády, ale vrátila ho listom, v ktorom predseda vlády predložil záznam z 36. rokovania vlády

konaného 1. marca 1993 s tvrdením, že predmetný list má rovnaký právny účinok a rovnakú právnu

silu ako uznesenie. Spor o ústavnosť vrátenia zákona s pripomienkami Národnej rade Slovenskej

republiky bol dôvodom, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky zákon vrátený s

pripomienkami neprerokovala na novom zasadnutí. Pretože

neustanovuje osobitnú formu vrátenia zákona s pripomienkami, list, ktorým vláda Slovenskej

republiky s pripomienkami vrátila zákon Národnej rady Slovenskej republiky schválený uznesením

č. 153 z 18. februára 1993, ktorým sa mení o štátnom rozpočte Slovenskej

republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a niektorých ďalších

zákonov, je prejavom vôle vlády, s ktorým sa spájajú právne účinky upravené v

Slovenskej republiky. Národnej rade Slovenskej republiky vrátením zákona s pripomienkami

vznikla ústavná povinnosť schválený zákon opätovne prerokoval, pretože z obsahu vrátenia zákona

bol zrejmý prejav vôle vlády vráti zákon s pripomienkami. Túto povinnosť Národná rada

Slovenskej republiky nesplnila do rozhodnutia ústavného súdu o návrhu skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. novembra 1993. Preto ústavný súd o návrhu na podanie

výkladu a na vyslovenie dôsledkov súvisiacich s týmto výkladom v spore o

podpísanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení o

štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1993 a o zmene zákonov v oblasti sociálneho

zabezpečenia a niektorých ďalších zákonov, podal výklad uvedený v bodoch 1 až 3 výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 22. februára 1994