Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 9/93
PDF · 135.04 KB
No categories available
PL. ÚS 9/93
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z JUDr. Štefana Ogurčáka,
JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána
Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr.
Tibora Šafárika, o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného
JUDr. J. M., pracovníkom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na začatie
konania o súlade právnych predpisov:
a) § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v
Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky s článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj s článkom 2 ods. 3 a s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
b) § 2 ods. 3, § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s článkom
12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 1 a s
článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
c) § 3 ods. 3, § 8 zákona Slovenskej národnej rady číslo 74/1992 Zb. s článkom 2
ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods.
3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
proti Národnej rade Slovenskej republiky, na verejnom zasadnutí 14. júla 1994 takto
r o z h o d o l :
1. Ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) a § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. n i e s ú v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd.
2. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e
v súlade s čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd.
3. Ustanovenie § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d) zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e v súlade s čl. 13 ods. 3 a čl. 2 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
4. Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e
v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 1 a čl. 4 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd.
5. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. n i e j e
v súlade s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 1 a čl. 4 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd.
6. N e v y h o v u j e návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na
vyslovenie nesúladu § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s čl. 13 ods. 3, čl. 2 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a nesúladu § 8 zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ako i s čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.
O d ô v o d n e n i e :
Generálny prokurátor Slovenskej republiky 2. septembra 1993 podal návrh na začatie
konania o súlade právnych predpisov, v ktorom navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky (ďalej len "Ústavný súd") vyslovil, že jednotlivé ustanovenia zákona Slovenskej
národnej rady č. 74/1992 Zb. nie sú v súlade s článkami Ústavy Slovenskej republiky a
Listiny základných práv a slobôd konkretizovanými v návrhu (úvodná časť tohto nálezu).
Navrhovateľ tvrdil, že uvedené ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. určité skupiny občanov vylúčili z možnosti uchádzať sa alebo zastávať štátne a
verejné funkcie bez zisťovania ich zodpovednosti za konkrétne skutky. Naviac, príslušnosť
k týmto skupinám osôb a z toho plynúca pracovnoprávna zodpovednosť, sa zakladá a
vyvodzuje z pochybných záznamov štátnej bezpečnosti nepodliehajúcich súdnemu
preskúmaniu. Okrem toho § 2 ods. 3 a § 6 ods. 2 citovaného zákona splnomocňuje ministra
vnútra, aby odpustil v odôvodnených prípadoch podmienku upravenú v § 2 ods. 1 písm. a)
tohto zákona. Tieto ustanovenia vytvárajú právnu nerovnosť v rozpore s princípom rovnosti
ľudí v právach a ich zákonných obmedzení v zmysle článku 1, článku 4 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj v článku 12 ods. 1 a v článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
Generálny prokurátor, napádajúc § 3 ods. 3 a § 8 zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. dôvodil, že tieto ustanovenia ukladajú občanovi povinnosti, ktoré sú v rozpore
so zachovávaním základných práv a slobôd, ako aj s možnosťou ich zákonných obmedzení.
Národná rada Slovenskej republiky sa k návrhu generálneho prokurátora podľa
uznesenia ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 361 z 3. marca
1994 a listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č.: 160/1994-S z 10. marca 1994
nevyjadrila.
Zástupca Národnej rady Slovenskej republiky sa nezúčastnil na verejnom zasadnutí
pléna Ústavného súdu, hoci bol predvolaný.
Ústavný súd po preskúmaní návrhu generálneho prokurátora, vykonal dokazovanie aj
vyžiadaním stanoviska predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.: sekr. 32/94 z
18. 2. 1994 a dospel k týmto záverom:
1) v § 2 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. sa
ustanovuje, že funkciu v policajnom zbore môže vykonávať občan, ktorý v období od 25.
februára 1948 do 17. novembra 1989 nebol vedomým spolupracovníkom štátnej
bezpečnosti na úseku boja s vnútorným nepriateľom alebo vedomým spolupracovníkom
vojenskej kontrarozviedky alebo vedomým spolupracovníkom spravodajského oddelenia
Pohraničnej stráže na tomto úseku.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona vedomou spoluprácou sa rozumie, že občan bol
evidovaný v materiáloch štátnej bezpečnosti ako kandidát tajnej spolupráce, tajný
spolupracovník dôverného styku alebo dôverník štátnej bezpečnosti a vedel, že sa stýka s
príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v štátnej bezpečnosti alebo že sa stýka
s príslušníkom vojenskej kontrarozviedky alebo s príslušníkom spravodajského oddelenia
Pohraničnej stráže na úseku boja s vnútorným nepriateľom a odovzdával mu informácie
formou utajeného styku alebo plnil ním uložené úlohy.
Podľa § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. občan je povinný
pred nástupom do funkcie uvedenej v § 1 tohto zákona predložiť písomné vyhlásenie o
tom, že nebol a nie je spolupracovníkom žiadnej zahraničnej spravodajskej alebo výzvednej
služby.
V zmysle článku 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky i podľa článku 4 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia
platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
Tento ústavný princíp však nie je rešpektovaný citovanými ustanoveniami zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. Podľa zákona č. 451/1991 Zb., ktorým sa
ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a
organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej
republiky, v znení nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 26.
11. 1992 sp. zn. Pl. ÚS 1/92, od 15. 12. 1992 zamestnanci republikovej štátnej správy,
ktorí zastávajú funkcie uvedené v § 1 citovaného zákona, nemusia ako ďalšiu podmienku
zotrvania vo funkciách preukázať, že neboli vedomými spolupracovníkmi štátnej
bezpečnosti. Rovnako sa na nich od 15. 12. 1992 nevzťahuje povinnosť predkladať
písomné vyhlásenia o tom, že neboli a nie sú spolupracovníkmi žiadnej zahraničnej
spravodajskej alebo výzvednej služby.
Pre príslušníkov policajného zboru a zboru väzenskej a justičnej stráže však tieto
podmienky v dôsledku účinnosti § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 3 zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. stále platia.
Z uvedeného vyplýva, že tieto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. im obmedzujú základné práva a slobody vo väčšom rozsahu, než je to v
iných prípadoch, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
2) V zmysle § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. skutočnosti
uvedené v § 2 ods. 1 písm. d) sa dokladajú osvedčením vydaným Federálnym ministerstvom
vnútra, alebo nálezom vydaným podľa osobitného zákona.
Keďže tieto ustanovenia uvedeného zákona súvisia s § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 3,
platia pre ne rovnaké právne dôvody o ich nesúlade s článkom 13 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako sú uvedené
pod bodom 1).
Okrem toho § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. v časti
odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d) tohto zákona nie je v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a s článkom 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa
citovaných ústavných ustanovení každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Aj z tohto dôvodu sú v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky a s Listinou základných práv a slobôd ustanovenia § 2 ods. 1
písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb.
3) V odôvodnených prípadoch môže minister vnútra Slovenskej republiky
odpustiť podmienku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb., ak by jej uplatnenie narušilo dôležitý záujem výkonu služby, a nie je tým
ohrozený účel tohto zákona. V tomto prípade nemôže príslušník policajného zboru zastávať
riadiacu funkciu (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).
Subjektívne oprávnenie ministra vnútra Slovenskej republiky vyplývajúce z § 2
ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. porušuje rovnosť ľudí v ich
právach (čl. 12 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Od takého oprávnenia
nemôže závisieť rozsah používania základných ľudských práv. Využívanie základných
ľudských práv možno obmedziť len zákonom a aj toto obmedzenie musí platiť rovnako pre
všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky).
Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd konštatuje, že § 2 ods. 3 zákona Slovenskej
národnej rady č. 74/1992 Zb. nie je v súlade s článkom 12 ods. 1, s článkom 13 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky a ani s článkom 1 a s článkom 4 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd.
4) Právne dôvody, ktoré sú uvedené v bode 3) v celom rozsahu platia aj pre
posúdenie súladu § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. s článkom
12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a s článkom 1 a s článkom
4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnených
prípadoch môže minister vnútra Slovenskej republiky podmienku uvedenú v § 2 ods. 1
písm. a) citovaného zákona považovať ako dôvod na prevedenie na inú ako riadiacu
funkciu.
Takto koncipované subjektívne oprávnenie ministra vnútra umožňuje vytvorenie
právnej nerovnosti vo vnútri tej istej skupiny ľudí - príslušníkov policajného zboru,
ktorí boli pozitívne lustrovaní podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej
rady č. 74/1992 Zb. U niektorých príslušníkov policajného zboru by muselo dôjsť ku
skončeniu služobného pomeru, u iných - pri využití uvedeného subjektívneho oprávnenia
ministra vnútra - by služobný pomer neskončil.
5) Pokiaľ generálny prokurátor požadoval, aby Ústavný súd vyslovil nesúlad § 3 ods.
1 v spojitosti s jeho odkazom na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady
č. 74/1992 Zb. s článkom 2 ods. 3, s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a
slobôd, nebolo možné takému návrhu vyhovieť. V prípade, ak by Ústavný súd vyhlásil
nesúlad celého odseku 1 citovaného paragrafu s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou
základných práv a slobôd, eliminovalo by sa osvedčovanie aj tých právnych podmienok,
ktoré sa nachádzajú v účinných a generálnym prokurátorom ani nenapadnutých
ustanoveniach § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb.
Ústavný súd by tak neprípustne rozhodol nad rámec návrhu generálneho prokurátora.
Ústavný súd dospel ďalej k záveru, že ani § 8 zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. nie je v nesúlade s článkom 2 ods. 3, s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a 3 Listiny základných
práv a slobôd, ako to navrhoval vysloviť generálny prokurátor. Tento záver sa opiera o
skutočnosť, že naďalej zostáva účinný § 2 ods. 1 písm. a) až c) a v spojitosti s tým aj táto
časť § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb. Podľa týchto ustanovení sú
príslušníci policajného zboru i zboru väzenskej a justičnej stráže povinní dokladovať
skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) až c) osvedčením vydaným Ministerstvom vnútra,
alebo nálezom vydaným podľa osobitných predpisov. Ak by § 8 citovaného zákona stratil
účinnosť a platnosť v dôsledku nálezu Ústavného súdu, nejestvoval by spôsob, akým by sa
dokladali osvedčenia vyžadované podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) tohto zákona.
Závery, ku ktorým Ústavný súd dospel a ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 5 tohto
odôvodnenia, vyústili do rozhodnutia obsiahnutého vo výrokovej časti nálezu.
So zreteľom na obsah návrhu generálneho prokurátora, stanovisko predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nález bývalého Ústavného súdu Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky z 26. 11. 1992 sp. zn. Pl. ÚS 1/92, Ústavný súd
Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie aj vyžiadaním
stanovísk ministra vnútra Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky.
Podľa čl. 132 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto nálezu v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d), §
2 ods. 2 a 3, § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 3 a § 6 ods. 2
zákona Slovenskej národnej rady č. 74/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie
podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky. Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky neuvedie
tieto ustanovenia zákona do súladu s Listinou základných práv a slobôd a Ústavou
Slovenskej republiky, strácajú tieto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.
74/1992 Zb. po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu platnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 14. júla 1994