Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 9/93

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z JUDr. Štefana Ogurčáka,

JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána

Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr.

Tibora Šafárika, o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného

JUDr. J. M., pracovníkom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, na začatie

konania o súlade právnych predpisov:

a) § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č.

, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie podmienky na výkon funkcií v

Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky s článkom 2 ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 ,

ako aj s článkom 2 ods. 3 a s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

b) , s článkom

12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 , ako aj s článkom 1 a s

článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

c) , zákona Slovenskej národnej rady číslo s článkom 2

ods. 3 a s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 , ako aj s článkom 2 ods.

3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

proti Národnej rade Slovenskej republiky, na verejnom zasadnutí 14. júla 1994 takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d) a § 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č.

n i e s ú v súlade s a

Listiny základných práv a slobôd.

2. Ustanovenie n i e j e

v súlade s a Listiny základných práv a

slobôd.

3. Ustanovenie § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d) zákona

Slovenskej národnej rady č. n i e j e v súlade s a

a s a Listiny základných práv a slobôd.

4. Ustanovenie n i e j e

v súlade s a , s a

Listiny základných práv a slobôd.

5. Ustanovenie n i e j e

v súlade s a , s a

Listiny základných práv a slobôd.

6. N e v y h o v u j e návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na

vyslovenie nesúladu § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona

Slovenskej národnej rady č. s , Slovenskej

republiky a čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a nesúladu § 8 zákona

Slovenskej národnej rady č. s a a 3 Slovenskej

republiky, ako i s čl. 2 ods. 3 a čl. 4 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd.

O d ô v o d n e n i e :

Generálny prokurátor Slovenskej republiky 2. septembra 1993 podal návrh na začatie

konania o súlade právnych predpisov, v ktorom navrhol, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len "Ústavný súd") vyslovil, že jednotlivé ustanovenia zákona Slovenskej

národnej rady č. nie sú v súlade s článkami a

Listiny základných práv a slobôd konkretizovanými v návrhu (úvodná časť tohto nálezu).

Navrhovateľ tvrdil, že uvedené ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.

určité skupiny občanov vylúčili z možnosti uchádzať sa alebo zastávať štátne a

verejné funkcie bez zisťovania ich zodpovednosti za konkrétne skutky. Naviac, príslušnosť

k týmto skupinám osôb a z toho plynúca pracovnoprávna zodpovednosť, sa zakladá a

vyvodzuje z pochybných záznamov štátnej bezpečnosti nepodliehajúcich súdnemu

preskúmaniu. Okrem toho § 2 ods. 3 a § 6 ods. 2 citovaného zákona splnomocňuje ministra

vnútra, aby odpustil v odôvodnených prípadoch podmienku upravenú v § 2 ods. 1 písm. a)

tohto zákona. Tieto ustanovenia vytvárajú právnu nerovnosť v rozpore s princípom rovnosti

ľudí v právach a ich zákonných obmedzení v zmysle článku 1, článku 4 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj v článku 12 ods. 1 a v článku 13 ods. 3 Slovenskej

republiky.

Generálny prokurátor, napádajúc § 3 ods. 3 a § 8 zákona Slovenskej národnej rady č.

dôvodil, že tieto ustanovenia ukladajú občanovi povinnosti, ktoré sú v rozpore

so zachovávaním základných práv a slobôd, ako aj s možnosťou ich zákonných obmedzení.

Národná rada Slovenskej republiky sa k návrhu generálneho prokurátora podľa

uznesenia ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 361 z 3. marca

1994 a listu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č.: 160/1994-S z 10. marca 1994

nevyjadrila.

Zástupca Národnej rady Slovenskej republiky sa nezúčastnil na verejnom zasadnutí

pléna Ústavného súdu, hoci bol predvolaný.

Ústavný súd po preskúmaní návrhu generálneho prokurátora, vykonal dokazovanie aj

vyžiadaním stanoviska predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.: sekr. 32/94 z

18. 2. 1994 a dospel k týmto záverom:

1) v sa

ustanovuje, že funkciu v policajnom zbore môže vykonávať občan, ktorý v období od 25.

februára 1948 do 17. novembra 1989 nebol vedomým spolupracovníkom štátnej

bezpečnosti na úseku boja s vnútorným nepriateľom alebo vedomým spolupracovníkom

vojenskej kontrarozviedky alebo vedomým spolupracovníkom spravodajského oddelenia

Pohraničnej stráže na tomto úseku.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona vedomou spoluprácou sa rozumie, že občan bol

evidovaný v materiáloch štátnej bezpečnosti ako kandidát tajnej spolupráce, tajný

spolupracovník dôverného styku alebo dôverník štátnej bezpečnosti a vedel, že sa stýka s

príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti zaradeným v štátnej bezpečnosti alebo že sa stýka

s príslušníkom vojenskej kontrarozviedky alebo s príslušníkom spravodajského oddelenia

Pohraničnej stráže na úseku boja s vnútorným nepriateľom a odovzdával mu informácie

formou utajeného styku alebo plnil ním uložené úlohy.

Podľa občan je povinný

pred nástupom do funkcie uvedenej v § 1 tohto zákona predložiť písomné vyhlásenie o

tom, že nebol a nie je spolupracovníkom žiadnej zahraničnej spravodajskej alebo výzvednej

služby.

V zmysle článku 13 ods. 3 i podľa článku 4 ods. 3

Listiny základných práv a slobôd zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Tento ústavný princíp však nie je rešpektovaný citovanými ustanoveniami zákona

Slovenskej národnej rady č. Podľa , ktorým sa

ustanovujú niektoré ďalšie predpoklady na výkon niektorých funkcií v štátnych orgánoch a

organizáciách Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej

republiky, v znení nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky z 26.

11. 1992 sp. zn. , od 15. 12. 1992 zamestnanci republikovej štátnej správy,

ktorí zastávajú funkcie uvedené v § 1 citovaného zákona, nemusia ako ďalšiu podmienku

zotrvania vo funkciách preukázať, že neboli vedomými spolupracovníkmi štátnej

bezpečnosti. Rovnako sa na nich od 15. 12. 1992 nevzťahuje povinnosť predkladať

písomné vyhlásenia o tom, že neboli a nie sú spolupracovníkmi žiadnej zahraničnej

spravodajskej alebo výzvednej služby.

Pre príslušníkov policajného zboru a zboru väzenskej a justičnej stráže však tieto

podmienky v dôsledku účinnosti § 2 ods. 1 písm. d), § 2 ods. 2 a § 3 ods. 3 zákona

Slovenskej národnej rady č. stále platia.

Z uvedeného vyplýva, že tieto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.

im obmedzujú základné práva a slobody vo väčšom rozsahu, než je to v

iných prípadoch, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

2) V zmysle skutočnosti

uvedené v § 2 ods. 1 písm. d) sa dokladajú osvedčením vydaným Federálnym ministerstvom

vnútra, alebo nálezom vydaným podľa osobitného zákona.

Keďže tieto ustanovenia uvedeného zákona súvisia s § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 ods. 3,

platia pre ne rovnaké právne dôvody o ich nesúlade s článkom 13 ods. 3

Slovenskej republiky a článkom 4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako sú uvedené

pod bodom 1).

Okrem toho v časti

odkazujúcej na tohto zákona nie je v súlade s článkom 2 ods. 3

Slovenskej republiky a s článkom 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa

citovaných ústavných ustanovení každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho

nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Aj z tohto dôvodu sú v rozpore s

a s Listinou základných práv a slobôd ustanovenia

písm. d), a

3) V odôvodnených prípadoch môže minister vnútra Slovenskej republiky

odpustiť podmienku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č.

, ak by jej uplatnenie narušilo dôležitý záujem výkonu služby, a nie je tým

ohrozený účel tohto zákona. V tomto prípade nemôže príslušník policajného zboru zastávať

riadiacu funkciu (§ 2 ods. 3 citovaného zákona).

Subjektívne oprávnenie ministra vnútra Slovenskej republiky vyplývajúce z § 2

ods. 3 porušuje rovnosť ľudí v ich

právach ( prvá veta ). Od takého oprávnenia

nemôže závisieť rozsah používania základných ľudských práv. Využívanie základných

ľudských práv možno obmedziť len zákonom a aj toto obmedzenie musí platiť rovnako pre

všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky ( Slovenskej

republiky).

Vychádzajúc z uvedeného Ústavný súd konštatuje, že § 2 ods. 3 zákona Slovenskej

národnej rady č. nie je v súlade s článkom 12 ods. 1, s článkom 13 ods. 3

a ani s článkom 1 a s článkom 4 ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd.

4) Právne dôvody, ktoré sú uvedené v bode 3) v celom rozsahu platia aj pre

posúdenie súladu s článkom

12 ods. 1 a s článkom 13 ods. 3 a s článkom 1 a s článkom

4 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Podľa tohto ustanovenia v odôvodnených

prípadoch môže minister vnútra Slovenskej republiky podmienku uvedenú v § 2 ods. 1

písm. a) citovaného zákona považovať ako dôvod na prevedenie na inú ako riadiacu

funkciu.

Takto koncipované subjektívne oprávnenie ministra vnútra umožňuje vytvorenie

právnej nerovnosti vo vnútri tej istej skupiny ľudí - príslušníkov policajného zboru,

ktorí boli pozitívne lustrovaní podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej

rady č. U niektorých príslušníkov policajného zboru by muselo dôjsť ku

skončeniu služobného pomeru, u iných - pri využití uvedeného subjektívneho oprávnenia

ministra vnútra - by služobný pomer neskončil.

5) Pokiaľ generálny prokurátor požadoval, aby Ústavný súd vyslovil nesúlad § 3 ods.

1 v spojitosti s jeho odkazom na § 2 ods. 1 písm. a) až c) zákona Slovenskej národnej rady

č. s článkom 2 ods. 3, s článkom 13 ods. 1 a ods. 3 Slovenskej

republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a

slobôd, nebolo možné takému návrhu vyhovieť. V prípade, ak by Ústavný súd vyhlásil

nesúlad celého odseku 1 citovaného paragrafu s a Listinou

základných práv a slobôd, eliminovalo by sa osvedčovanie aj tých právnych podmienok,

ktoré sa nachádzajú v účinných a generálnym prokurátorom ani nenapadnutých

ustanoveniach až c)

Ústavný súd by tak neprípustne rozhodol nad rámec návrhu generálneho prokurátora.

Ústavný súd dospel ďalej k záveru, že ani § 8 zákona Slovenskej národnej rady č.

nie je v nesúlade s článkom 2 ods. 3, s článkom 13 ods. 1 a ods. 3

Slovenskej republiky, ako aj s článkom 2 ods. 3, s článkom 4 ods. 1 a 3 Listiny základných

práv a slobôd, ako to navrhoval vysloviť generálny prokurátor. Tento záver sa opiera o

skutočnosť, že naďalej zostáva účinný § 2 ods. 1 písm. a) až c) a v spojitosti s tým aj táto

časť Podľa týchto ustanovení sú

príslušníci policajného zboru i zboru väzenskej a justičnej stráže povinní dokladovať

skutočnosti uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) až c) osvedčením vydaným Ministerstvom vnútra,

alebo nálezom vydaným podľa osobitných predpisov. Ak by § 8 citovaného zákona stratil

účinnosť a platnosť v dôsledku nálezu Ústavného súdu, nejestvoval by spôsob, akým by sa

dokladali osvedčenia vyžadované podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) tohto zákona.

Závery, ku ktorým Ústavný súd dospel a ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 5 tohto

odôvodnenia, vyústili do rozhodnutia obsiahnutého vo výrokovej časti nálezu.

So zreteľom na obsah návrhu generálneho prokurátora, stanovisko predsedu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nález bývalého Ústavného súdu Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky z 26. 11. 1992 sp. zn. , Ústavný súd

Slovenskej republiky nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie aj vyžiadaním

stanovísk ministra vnútra Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej

republiky.

Podľa dňom vyhlásenia tohto nálezu v

Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 2 ods. 1 písm. d), §

2 ods. 2 a 3, § 3 ods. 1 v časti odkazujúcej na § 2 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 3 a § 6 ods. 2

, ktorým sa ustanovujú niektoré ďalšie

podmienky na výkon funkcií v Policajnom zbore Slovenskej republiky a v Zbore väzenskej

a justičnej stráže Slovenskej republiky. Pokiaľ Národná rada Slovenskej republiky neuvedie

tieto ustanovenia zákona do súladu s Listinou základných práv a slobôd a

Slovenskej republiky, strácajú tieto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.

po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 14. júla 1994