Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 58/94
PDF · 160.61 KB
No categories available
I. ÚS 58/94
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda
Rapanta a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu prezidenta
Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s
čl. 116 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky 31. januára 1995 rozhodol a podáva tento
v ý k l a d :
1. Nevyhnutnou podmienkou výkonu funkcie vlády Slovenskej republiky a jej
jednotlivých členov po ich vymenovaní a poverení riadením ministerstiev prezidentom
Slovenskej republiky podľa článkov 110 a 111 Ústavy Slovenskej republiky je
vyslovenie dôvery Národnou radou Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky, a
tým aj jej jednotlivým členom, podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí podľa článku 86 písm. g)
Ústavy Slovenskej republiky oprávnenie kontrolovať, s možnosťou uplatnenia
dôsledkov upravených v článku 114 ods. 1 druhej vete a v článku 116 ods. 3, znenie
vety pred bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, činnosť tej vlády Slovenskej
republiky a jej jednotlivých členov, ktorej vyslovila dôveru podľa článku 113 Ústavy
Slovenskej republiky.
3. Prezident Slovenskej republiky má ústavnú povinnosť odvolať podľa článku 116 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky člena tej vlády Slovenskej republiky, ktorej Národná rada
Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky.
4. Vykonávanie funkcie vládou Slovenskej republiky a jej jednotlivými členmi podľa
článku 117 Ústavy Slovenskej republiky, znenie vety za bodkočiarkou nie je založené
na vyslovení dôvery novozvolenou Národnou radou Slovenskej republiky vláde
Slovenskej republiky podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky. Táto vláda a jej
jednotliví členovia vykonávajú svoje funkcie priamo na základe Ústavy Slovenskej
republiky, a preto prezident Slovenskej republiky nemôže člena tej vlády Slovenskej
republiky, ktorá podala demisiu podľa článku 117, znenie vety pred bodkočiarkou
odvolať podľa článku 116 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") 9. novembra 1994 dostal
návrh prezidenta Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 117 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len "ústava") v spojitosti s jej čl. 116 ods. 3. Ústavný súd návrh predbežne
prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. novembra 1994, a pretože spĺňal všetky náležitosti
upravené § 20 a 47 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o
organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom návrhu uviedol, že Národná rada
Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada") uzneseniami zo 4. novembra 1994 č. 14 a
č. 15 vyslovila nedôveru členom vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi a
Milanovi Janičinovi. Poukázal na to, že Národná rada prijala uznesenia potom, ako vláda
Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") podala podľa čl. 117 ústavy demisiu a potom, ako
v ten istý deň, demisiu celej vlády, t. j. aj ministrov Pittnera a Janičinu, prijal. Citované
uznesenia prijala Národná rada s vedomím, že prezident demisiu vlády už prijal, lebo na to
výslovne upozornili predseda vlády a prvý podpredseda odstúpivšej vlády. Podľa prezidenta
Slovenskej republiky "z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky je toho
názoru, že možno vysloviť nedôveru a odvolať člena vlády aj po prijatí jeho demisie
prezidentom republiky a osobitne aj vtedy, keď po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej
Národnej rady vláda vykonáva svoju funkciu nie z vlastnej vôle, ani z vôle prezidenta
republiky, ale priamo z Ústavy". Správnosť svojho výkladu ustanovenia čl. 117 v spojitosti
s ustanovením čl. 116 ods. 3 ústavy odôvodnil tým, že "z obsahu ustanovení čl. 116 a 117
Ústavy vyplýva, že čl. 117 je osobitným ustanovením. Stav uvedený v čl. 116 môže nastať
po dobu celého volebného obdobia, ale stav uvedený v čl. 117 platí výlučne po krátku dobu
po skončení predchádzajúceho volebného obdobia od skončenia ustanovujúcej schôdze do
utvorenia novej vlády. Vzťah špeciality má však ten následok, že ustanovenia čl. 116
nemožno v prípade čl. 117 použiť; ide o rôzne situácie s následkami z časti zhodnými, z
časti - ako ďalej uvediem - odlišnými".
Prezident Slovenskej republiky argumentoval aj tým, že "Ústava a zákony Slovenskej
republiky upravujú mechanizmy výkonu príslušnej moci v období od skončenia funkcie do
nástupu nového orgánu. Rovnako musí byť nepretržite zabezpečený výkon funkcie vlády a
ministrov, a to tým viac, že uskutočňujú prakticky každodenný výkon vládnych úloh. Na to
slúži inštitút poverenia vlády ďalším výkonom (čl. 115 ods. 2), dočasného poverenia
správou vecí bývalého člena vlády (čl. 116 ods. 7) a inštitút výkonu vlády bez poverenia ex
constitutione (čl. 117 Ústavy). Tieto inštitúty sú samostatné, každý z nich sa použije v inom
prípade, takže ich nemožno zamieňať ani kumulovať".
Ako ďalší dôvod správnosti svojho výkladu uviedol, že "Národnej rade ani v období
uvedenom v článku 117 nič nebráni, aby vyslovila svoju nespokojnosť s konaním
odstúpivšieho člena vlády, ale nemôže mu vysloviť nedôveru s účinkami uvedenými v
článku 116 ods. 3 Ústavy, lebo ani Národná rada nie je oprávnená zmeniť stav, ktorý
vyplýva, bez ohľadu na vôľu kohokoľvek, priamo z Ústavy. Mohla by tak urobiť iba
zmenou Ústavy".
Potrebu výkladu sporného ustanovenia čl. 117 v spojitosti s čl. 116 ods. 3 ústavy
prezident Slovenskej republiky odôvodňoval tiež tým, že "rozhodnutím Národnej rady o
vyslovení nedôvery, ak je prijaté v súlade s Ústavou, je viazaný, na čo uznesenia č. 14 a č.
15 zo 4. novembra 1994 nepriamo poukazujú citovaním článku 116 ods. 3 Ústavy. Keďže
však konečné rozhodnutie o odvolaní člena vlády vydáva prezident republiky, dôsledky
neústavného rozhodnutia by som znášal ja. Mám preto naliehavý dôvod žiadať o výklad cit.
ustanovení Ústavy".
Predseda Národnej rady vo svojom vyjadrení k návrhu prezidenta z 18. novembra
1994 uviedol, že "Národná rada Slovenskej republiky pri schvaľovaní uznesení vychádzala
z čl. 86 písm. g), 88 ods. 1 a čl. 116 ods. 1 a 3 Ústavy, ktoré upravujú ústavnú pôsobnosť a
ústavné povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky". Stanovisko obsahovalo ďalej
konštatovanie, že čl. 86 písm. g) ústavy zveruje do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej
republiky kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom. Toto právo
upravuje citované ustanovenie medzi základnými kompetenciami Národnej rady Slovenskej
republiky bez ďalšieho obmedzenia. Vychádzajúc z takto vymedzených kontrolných
právomocí Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady ďalej vo svojom
vyjadrení uviedol, že "z dikcie Ústavy možno vyvodiť tvrdenie, že ustanovenie článku 117
Ústavy treba chápať ako povinnosť vlády vykonávať svoju funkciu, práve z dôvodov
neprerušenia kontinuity príslušnej moci v štáte. Vykonávanie "svojej" funkcie vlády podľa
článku 117 Ústavy je vykonávanie funkcie vlády so všetkými prislúchajúcimi ústavnými
právomocami. Právo na výkon funkcie vlády je však obmedzené jej zodpovednosťou
upravenou v citovaných článkoch Ústavy o kontrolnej právomoci Národnej rady Slovenskej
republiky, zodpovednosti vlády a o možnosti vláde alebo jej členovi vysloviť nedôveru".
Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady JUDr. Milan Sečánsky doručil
ústavnému súdu 21. novembra 1994 stanovisko Ústavnoprávneho výboru, ktoré
vypracovala expertná skupina Ústavnoprávneho výboru Národnej rady k návrhu prezidenta
Slovenskej republiky na podanie výkladu čl. 117 ústavy v spojitosti s ustanovením čl. 116
ods. 3 ústavy z 18. novembra 1994. V stanovisku uviedli, že "zúženým výkladom
vychádzajúcim len z čl. 116 ods. 3 a čl. 117 vedúcim k záveru, že nemožno odvolať člena
vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,
by sa nastolil právny stav, kedy by vláda bola nekontrolovateľná parlamentom a takéto jej
"nadštandardné" postavenie by bolo v rozpore s Ústavou. Sme názoru, že ani z čl. 117
nemožno vyvodiť neodvolateľnosť člena vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej
schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keďže odvolateľnosť člena takejto vlády
nevylučuje ani samotná formulácia čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ustanovuje,
že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia. Odvolaním člena vlády totiž ešte
nenastane stav, že by vláda nevykonávala svoju funkciu tak, ako to požaduje čl. 117
Ústavy".
Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. v
stanovisku k návrhu prezidenta Slovenskej republiky (bez označenia dátumu a bez spisovej
značky) uviedol, že "som názoru, že ani z článku 117 nemožno vyvodiť neodvolateľnosť
člena vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej
republiky, keďže odvolateľnosť člena takejto vlády nevylučuje ani samotná formulácia čl.
117 Ústavy, ktorá ustanovuje, že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia.
Odvolaním člena vlády totiž ešte nenastane stav, že by vláda nevykonávala svoju funkciu
tak, ako to požaduje čl. 117 Ústavy Slovenskej republiky".
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o výklad čl. 117 ústavy v spojitosti s čl.
116 ods. 3 vychádzal z analýzy ústavnej úpravy vzťahov orgánov zákonodarnej a výkonnej
moci, ako i z metód systematického, logického a gramatického výkladu čl. 108 až 121
ústavy v spojitosti s čl. 86 písm. g) ústavy.
1.
Podľa čl. 108 ústavy je vláda Slovenskej republiky najvyšším orgánom výkonnej
moci. Ústava upravuje jej zloženie i nezlučiteľnosť členstva vo vláde s vykonávaním
niektorých iných funkcií, povolaní a činností (čl. 109). Spôsob utvorenia vlády a ústavný
základ výkonu jej funkcie a tým i funkcie jej členov upravujú čl. 110, 111, 113, 115 ods. 2,
čl. 116 ods. 7 a čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou. Vzájomné vzťahy vlády,
prípadne jej člena, k iným orgánom štátnej moci Slovenskej republiky upravujú čl. 112,
113, 114, 115, 116, 117 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou. Rozsah právomoci vlády i
spôsob jej rokovania a prijímania uznesení upravujú čl. 118 až 121 ústavy. Ďalšie dva
články 122 a 123, ktoré sú systematicky zaradené do šiestej hlavy druhého oddielu ústavy s
názvom Vláda Slovenskej republiky, upravujú spôsob zriaďovania ústredných a miestnych
orgánov štátnej správy a právomoc ministerstiev a iných orgánov štátnej správy vydávať
všeobecne záväzné právne predpisy.
Ústava rozlišuje medzi etapou utvorenia novej vlády (ústavný základ jej utvorenia je
obsiahnutý v čl. 110 a 111 ústavy) a výkonom funkcií už vymenovanej vlády. Ústavný
základ výkonu funkcií vymenovanej vlády je (môže byť) podľa ústavy založený:
1. čl. 113 ústavy vyslovením dôvery vláde Národnou radou v ústavou určenej lehote;
2. čl. 115 ods. 2 ústavy poverením prezidenta republiky na výkon jej funkcie až do
vymenovania novej vlády;
3. čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou, a to rešpektovaním príkazu ústavnej normy
samotnou vládou Slovenskej republiky, bez ingerencie Národnej rady alebo prezidenta
Slovenskej republiky.
Takto založený ústavný základ výkonu funkcie vlády je súčasne aj ústavným
základom výkonu funkcií jej jednotlivých členov.
Ústava určuje zásadu jediného ústavného základu výkonu funkcií vlády v
konkrétnom časovom okamihu. To neznamená, že vláda nemôže mať v rôznych časových
obdobiach aj iný ústavný základ výkonu svojich funkcií (a tým aj jej jednotlivých členov)
než ten, s ktorým začínala výkon svojich funkcií. K jeho zmene prichádza však výlučne v
dôsledku ústavou určených skutočností, po ktorých nasleduje buď odvolanie (demisia) celej
vlády alebo jej jednotlivého člena(ov). V záujme zachovania kontinuity výkonnej moci, a to
ako na úrovni vlády, tak i jej jednotlivých členov, sa preto po odvolaní (demisii) vlády, resp.
jej jednotlivého člena(ov), uplatňuje ďalší ústavný základ umožňujúci výkon funkcie vlády
ako celku, prípadne jej jednotlivých členov, na časovo obmedzené obdobie do utvorenia
(vymenovania) novej vlády. Prvotným a nevyhnutným ústavným základom výkonu funkcií
každej vlády a jej jednotlivých členov po jej vymenovaní prezidentom republiky je však ten,
ktorý je obsiahnutý v čl. 113 ústavy. V závislosti od výkonu kontroly činnosti vlády a jej
členov Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy, s dôsledkami upravenými v čl. 114
ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou môže byť tento
prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej členov nahradený (po časovo obmedzené
obdobie) iným, vznikajúcim uplatnením právomocí prezidenta republiky podľa čl. 115 ods.
2 a čl. 116 ods. 7 ústavy, znenie vety za čiarkou. V prípade, že počas výkonu funkcie vlády,
ústavný základ ktorej je založený čl. 113 ústavy, neprišlo vôbec k výkonu kontroly činnosti
vlády Národnou radou voči vláde ako celku alebo voči jej jednotlivým členom podľa čl. 86
písm. g) s dôsledkami upravenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy,
znenie vety pred bodkočiarkou, prípadne ak uplatnenie tohto oprávnenia nebolo podporené
väčšinou hlasov poslancov požadovaných ústavou (čl. 84 ods. 2 ústavy), prvotný ústavný
základ výkonu funkcie vlády a jej členov založený čl. 113 ústavy sa končí "ex constitutione"
demisiou vlády. V dôsledku toho je nahradený novým ústavným základom výkonu jej
funkcií na určené obdobie, a to tým, ktorý je obsiahnutý v čl. 117 ústavy, znenie vety za
bodkočiarkou. Hoci všetky uvedené ústavné základy umožňujú výkon funkcie vlády, líšia sa
svojím vzťahom k Národnej rade a i svojím účelom. Iba prvotný ústavný základ výkonu
funkcie vlády, vytvorený čl. 113 ústavy, vyjadruje dôveru Národnej rady vláde. Výkon
funkcie vlády založený na uplatnení čl. 115 ods. 2 ústavy, resp. čl. 117, znenie vety za
bodkočiarkou, tento stav nevyjadrujú a poskytujú len nevyhnutný (a časovo obmedzený)
ústavný základ výkonu funkcie vlády až do vymenovania (utvorenia) novej vlády. Ich
založením sa sleduje iba zabezpečenie kontinuity výkonnej moci na úrovni vlády, táto sa
však už neopiera o dôveru Národnej rady.
2.
Z ústavnoprávnej úpravy vzájomných vzťahov zákonodarnej a výkonnej moci
vyplýva zodpovednosť vlády a jej člena za výkon svojej funkcie Národnej rade (čl. 114 ods.
1 prvá veta a čl. 116 ods. 1 ústavy). Tieto ustanovenia majú všeobecný charakter, a preto sú
aj z hľadiska systematiky predradené pred tie ustanovenia, ktoré osobitne upravujú právne
postavenie vlády (čl. 114, 115, 117) alebo člena vlády (čl. 116) počas výkonu ich funkcie.
So zodpovednosťou vlády (jej člena) je bezprostredne spojená kontrolná činnosť
Národnej rady voči vláde a jej členovi (čl. 86 písm. g) ústavy). Kontrolu činnosti vlády a jej
jednotlivého člena Národnou radou nie je však možné obmedziť len na takú, dôsledkom
ktorej je vyslovenie nedôvery. Národná rada vykonáva kontrolu činnosti vlády aj iným
spôsobom, prípadne i s pomocou svojich orgánov (napr. čl. 80 ods. 1, čl. 92 ods. 1 ústavy).
Kontrolou činnosti vlády Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy sa nevytvára
ústavný základ výkonu jej funkcie (a ani výkonu funkcie jej jednotlivých členov), hoci
ústavné dôsledky výkonu kontroly činnosti vlády majú priamy vplyv na ďalšiu existenciu už
vytvoreného ústavného základu výkonu jej funkcie. Dôsledkom výkonu kontroly činnosti
vlády Národnou radou voči vláde ako celku, prípadne voči jej jednotlivému členovi s
účinkami uvedenými v čl. 114 ods. 1 druhá veta, čl. 115 ods. 1 a v čl. 116 ods. 3 ústavy, je
zánik tohto ústavného základu výkonu funkcie vlády (jej členov), ktorý existoval do
okamihu výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou.
Zmena ústavného základu výkonu funkcií vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých
členov, je jediným, ústavou predvídaným účinkom uplatnenia čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl.
116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou Národnou radou. Z uvedených dôvodov
ústava logicky ani neupravuje (nepredpokladá) uplatnenie výkonu kontroly činnosti vlády
Národnou radou voči vláde, prípadne voči jej jednotlivým členom, v situácii, kedy by:
a) dôsledkom kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou podľa čl.
114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou bolo
pokračovanie vo výkone jej funkcie na rovnakom ústavnom základe ako bol ten, ktorý
predchádzal vysloveniu nedôvery vláde alebo jej členovi;
b) vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, resp. jej jednotlivému členovi nemalo
(nemohlo mať) za následok zmenu ústavného základu ďalšieho výkonu jej funkcie,
pretože Ústava Slovenskej republiky takúto zmenu nepozná a ani neupravuje (čl. 115
ods. 2 ústavy).
Vyslovenie dôvery vláde po jej vymenovaní prezidentom republiky Národnou radou
podľa čl. 113 ústavy vytvára prvotný a nenahraditeľný ústavný základ výkonu funkcie
každej vlády. Jeho založenie je nevyhnutnou podmienkou výkonu funkcie každej vlády po
jej vymenovaní prezidentom republiky. Ústava v čl. 113 určuje presnú časovú lehotu,
dokedy má vláda tento ústavný základ výkonu svojich funkcií nadobudnúť, pričom sa od
neho odvíjajú aj vzájomné vzťahy medzi ňou a Národnou radou. Tento prvotný ústavný
základ výkonu funkcií vlády vytvára (na rozdiel od tých, ktoré vznikajú na základe čl. 115
ods. 2 a čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou) samotná Národná rada, a to vyslovením
dôvery vláde po schválení jej programu. Tento ústavný základ výkonu funkcie vlády sa
súčasne vzťahuje i na výkon funkcie jej jednotlivých členov.
Za výkon svojej funkcie (s takto založeným ústavným základom) zodpovedá vláda
Národnej rade podľa čl. 114 ods. 1 ústavy prvá veta a jej jednotliví členovia podľa čl. 116
ods. 1 ústavy. Toto konštatovanie sa opiera o analýzu ústavnoprávnych účinkov vyslovenia
nedôvery vláde ako celku alebo jej členovi, ktoré má jediný ústavou určený dôsledok, a to
zánik toho ústavného základu výkonu funkcie vlády alebo jej jednotlivého člena, ktorý
existoval (o ktorý opierala výkon svojich funkcií vláda a jej členovia) až do okamihu
vyslovenia nedôvery Národnou radou. Ide o ten ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej
jednotlivých členov, ktorý založila samotná Národná rada uplatnením čl. 113 ústavy,
pretože ústava žiaden iný ústavný základ výkonu funkcií vlády založený Národnou radou
nepozná.
Tento ústavný základ ako jediný umožňuje, s ohľadom na zodpovednosť vlády ako
celku a jej jednotlivého člena, vysloviť nedôveru vláde a jej jednotlivému členovi za
nedostatky zistené pri kontrole ich činnosti Národnou radou (čl. 114 ods. 1 prvá veta a čl.
116 ods. 1 v nadväznosti na čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 znenie vety pred
bodkočiarkou). Ide však o taký ústavný základ výkonu funkcie vlády ako celku, ale aj jej
jednotlivého člena, ktorý vznikol konaním samotnej Národnej rady upravenom v čl. 113
Národná rada vyslovuje dôveru vždy len konkrétnej vláde (jej členovi) a len medzi
nimi môže tento vzťah existovať. Ústava neupravuje, že vzťah založený na vyslovení
dôvery Národnou radou konkrétnej vláde (jej členovi) sa zachováva a prechádza na vládu
inú, a preto vysloviť nedôveru vláde ako celku, jej jednotlivému členovi nemožno, ak
neexistuje medzi nimi vzťah, ktorý môže vzniknúť len konaním Národnej rady voči
konkrétnej vláde (jej členovi). K jeho zániku môže dôjsť rovnako konaním Národnej rady
podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety a čl. 116 ods. 3, znenie vety pred bodkočiarkou, ale aj ex
constitutione.
Národná rada je podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety oprávnená kedykoľvek vysloviť
nedôveru vláde a jej jednotlivému členovi podľa čl. 116 ods. 3, znenie vety pred
bodkočiarkou, ale toto svoje oprávnenie môže uplatniť vtedy, ak medzi ňou a konkrétnou
vládou existuje ten ústavný základ výkonu jej funkcie, ktorý je založený na vyslovení
dôvery Národnej rady tejto vláde, a tým aj jej jednotlivým členom.
Vyslovením nedôvery vláde, prípadne jej jednotlivému členovi, Národnou radou
tento ústavný základ výkonu funkcie vlády zaniká a po odvolaní vlády, prípadne jej
jednotlivého člena(ov), je nahradený novým a dočasným ústavným základom ďalšieho
výkonu funkcií buď vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých členov. Tento nový ústavný
základ však už nevytvára samotná Národná rada, ale prezident Slovenskej republiky
uplatnením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 115 ods. 1 a 2 a čl. 116 ods. 7 ústavy,
znenie vety za čiarkou. Tým sú naplnené i jediné ústavou predvídané účinky výkonu
kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou, pretože v dôsledku ich
výkonu zaniká prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády alebo jej jednotlivého
člena(ov) a je nahradený novým a dočasným ústavným základom ďalšieho výkonu funkcií
vlády alebo jej jednotlivých členov. Tento nový a dočasný ústavný základ výkonu funkcie
vlády ako celku, prípadne jej jednotlivého člena(ov), vzniká uplatnením právomoci iného
štátneho orgánu Slovenskej republiky odlišného od Národnej rady. Ústavným základom
výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou podľa čl. 86 písm. g) ústavy je výlučne jej
ústavné právo založiť prvotný ústavný základ výkonu funkcie každej vlády Slovenskej
republiky po jej vymenovaní prezidentom republiky uplatnením čl. 113 ústavy. Je tomu tak
preto, že od okamihu jeho vytvorenia, uplatnením čl. 113 Národnou radou, je potrebné
striktne rešpektovať tú ústavnú zásadu, ktorá určuje, že v konkrétnom časovom okamihu
môže mať vláda len jediný ústavný základ výkonu svojich funkcií. Nastúpenie iného
ústavného základu výkonu funkcie vlády je v súlade s uvedenou zásadou, logickým
dôsledkom straty (zániku) toho ústavného základu výkonu funkcie vlády, ktorý bol založený
uplatnením čl. 113 ústavy Národnou radou. Po dobu platnosti tohoto ústavného základu
výkonu funkcie vlády je vylúčené uplatnenie právomoci prezidenta podľa čl. 115 ods. 1 a 2
a čl. 116 ods. 7, znenie vety za čiarkou. K zániku tohoto ústavného základu prichádza až v
dôsledku ústavou predvídaných skutočností, a to buď v dôsledku výkonu kontroly činnosti
vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou s účinkami upravenými v čl. 114 ods. 1
druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, alebo "ex constitutione"
tým, že samotná vláda podá demisiu po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady
bez nutnosti uplatnenia čl. 114 ods. 1 druhá veta novozvolenou Národnou radou.
3.
Ústavná povinnosť odvolať člena vlády, ktorému Národná rada Slovenskej republiky
vyslovila nedôveru, vzniká prezidentovi Slovenskej republiky iba vtedy, ak sa jedná o člena
tej vlády, ktorej Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa čl. 113 Ústavy
Slovenskej republiky. V tomto prípade sú naplnené jediné, ústavou predvídané účinky
vyslovenia nedôvery členovi vlády, a to zánik prvotného ústavného základu výkonu jeho
funkcie, ktorý vznikol uplatnením čl. 113 ústavy voči vláde, ktorej je členom a jeho
nahradenie novým a dočasným ústavným základom založeným uplatnením právomoci
prezidenta republiky podľa čl. 116 ods. 7 ústavy, znenie vety za čiarkou.
Vyslovenie nedôvery členovi inej vlády ako tej, ústavný základ výkonu funkcie
ktorej bol založený čl. 113 ústavy, preto nezakladá ústavnú povinnosť prezidenta republiky
člena takejto vlády odvolať.
4.
Zmena ústavného základu pre výkon funkcie tej vlády, a tým aj jej člena, ktorá
podala demisiu podľa čl. 117 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, nastala v dôsledku
splnenia povinnosti, ktorú upravuje čl. 117. Ide o vládu, ktorá získala od predošlej Národnej
rady dôveru podľa čl. 113 ústavy a tento prvotný ústavný základ výkonu jej funkcie
"pretrval" až do ustanovujúcej schôdze novozvolenej Národnej rady. Ústava však vylučuje,
aby na tomto ústavnom základe vykonávala ďalej svoje funkcie aj vo vzťahu k
novozvolenej Národnej rade. K obligatórnemu ukončeniu tohoto ústavného základu výkonu
funkcií vlády k novozvolenej Národnej rade vedie jej demisia, ku ktorej je povinná vždy "po
ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky". Touto demisiou
a následným rešpektovaním čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou sa (bez ingerencie
Národnej rady) nahradzuje ten ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej jednotlivých
členov, ktorý bol založený vyslovením dôvery tejto vláde predošlou Národnou radou novým
a dočasným ústavným základom ďalšieho výkonu jej funkcií predstavovaným čl. 117,
znenie vety za bodkočiarkou, ktorý hovorí, že "vláda však vykonáva svoju funkciu až do
utvorenia novej vlády". Ústava nevytvára pre novozvolenú Národnú radu možnosť, aby bol
tento nový a ústavou určený ústavný základ ďalšieho výkonu funkcie vlády nahradený
predošlým, t. j. tým, ktorý vzniká uplatnením čl. 113 ústavy. Novozvolená Národná rada má
však ústavnú povinnosť upraviť svoj vzťah (prostredníctvom vyslovenia dôvery alebo
nedôvery) k novej vláde, vymenovanej prezidentom republiky podľa čl. 110 a 111 ústavy.
Novozvolená Národná rada je preto po svojej ustanovujúcej schôdzi "ex constitutione"
konfrontovaná s novým ústavným základom výkonu funkcie vlády predstavovaným čl. 117,
znenie vety za bodkočiarkou odlišným od toho, založeného uplatnením čl. 113 ústavy.
Ústava súčasne určuje tento dočasný ústavný základ výkonu funkcie vlády ako jediný, a to
až do okamihu "utvorenia novej vlády", bez možnosti jeho zmeny Národnou radou alebo
prezidentom Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o kontrolu činnosti takejto vlády alebo jej jednotlivého člena Národnou
radou, novozvolená Národná rada má oprávnenie ju vykonávať, ale pretože neexistuje
medzi nimi vzťah založený podľa čl. 113 ústavy, nemôže voči nej ani voči členovi vlády
ako dôsledok zistených nedostatkov v ich činnosti uplatniť čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl.
116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou, t. j. vysloviť im nedôveru. Novozvolená
Národná rada nie je oprávnená vysloviť predošlej vláde dôveru podľa čl. 113 ústavy,
pretože tento ústavný základ pre výkon funkcie vlády môže podľa ústavy vzniknúť len
konaním tej Národnej rady voči tej vláde, ktoré vzišli z posledných volieb do Národnej
rady.
Pre vládu, ktorá bola vymenovaná na základe výsledkov predchádzajúcich volieb,
upravuje ústava jediný ústavný základ pre výkon jej funkcie a jej člena, a to ten, ktorý je
upravený čl. 117 ústavy, znenie vety za bodkočiarkou, ktorý však nepredpokladá a ani
nemôže logicky predpokladať vzťah dôvery novozvolenej Národnej rady k takejto vláde.
Pretože novozvolená Národná rada podľa ústavy nemá povinnosť, ale ani možnosť
založiť vzájomný vzťah medzi ňou a vládou (jej členom), ktorá podala demisiu podľa čl.
117, znenie vety pred bodkočiarkou, podľa čl. 113 ústavy a napriek tomu, že má právo
kontrolovať činnosť takejto vlády a jej členov, nemôže voči nim uplatniť dôsledky upravené
v čl. 114 ods. 1 druhá veta a v čl. 116 ods. 3 ústavy, znenie vety pred bodkočiarkou. Pretože
Národná rada nemôže v tomto prípade vysloviť nedôveru vláde ako celku, a tým ani jej
jednotlivému členovi, prezident republiky nemá ústavnú povinnosť odvolať vládu ako celok
alebo jej jednotlivého člena.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. januára 1995