Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 58/94

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Richarda

Rapanta a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej v konaní o návrhu prezidenta

Slovenskej republiky na podanie výkladu v spojitosti s

31. januára 1995 rozhodol a podáva tento

v ý k l a d :

1. Nevyhnutnou podmienkou výkonu funkcie vlády Slovenskej republiky a jej

jednotlivých členov po ich vymenovaní a poverení riadením ministerstiev prezidentom

Slovenskej republiky podľa článkov 110 a 111 je

vyslovenie dôvery Národnou radou Slovenskej republiky vláde Slovenskej republiky, a

tým aj jej jednotlivým členom, podľa článku 113 .

2. Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí podľa článku 86 písm. g)

oprávnenie kontrolovať, s možnosťou uplatnenia

dôsledkov upravených v článku 114 ods. 1 druhej vete a v článku 116 ods. 3, znenie

vety pred bodkočiarkou , činnosť tej vlády Slovenskej

republiky a jej jednotlivých členov, ktorej vyslovila dôveru podľa článku 113

Slovenskej republiky.

3. Prezident Slovenskej republiky má ústavnú povinnosť odvolať podľa článku 116 ods. 3

člena tej vlády Slovenskej republiky, ktorej Národná rada

Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa článku 113 .

4. Vykonávanie funkcie vládou Slovenskej republiky a jej jednotlivými členmi podľa

článku 117 , znenie vety za bodkočiarkou nie je založené

na vyslovení dôvery novozvolenou Národnou radou Slovenskej republiky vláde

Slovenskej republiky podľa článku 113 . Táto vláda a jej

jednotliví členovia vykonávajú svoje funkcie priamo na základe Slovenskej

republiky, a preto prezident Slovenskej republiky nemôže člena tej vlády Slovenskej

republiky, ktorá podala demisiu podľa článku 117, znenie vety pred bodkočiarkou

odvolať podľa článku 116 ods. 3 .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") 9. novembra 1994 dostal

návrh prezidenta Slovenskej republiky na podanie výkladu Slovenskej

republiky (ďalej len "ústava") v spojitosti s jej čl. 116 ods. 3. Ústavný súd návrh predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. novembra 1994, a pretože spĺňal všetky náležitosti

upravené a 47 o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie.

Prezident Slovenskej republiky vo svojom návrhu uviedol, že Národná rada

Slovenskej republiky (ďalej len "Národná rada") uzneseniami zo 4. novembra 1994 č. 14 a

č. 15 vyslovila nedôveru členom vlády Slovenskej republiky Ladislavovi Pittnerovi a

Milanovi Janičinovi. Poukázal na to, že Národná rada prijala uznesenia potom, ako vláda

Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") podala podľa demisiu a potom, ako

v ten istý deň, demisiu celej vlády, t. j. aj ministrov Pittnera a Janičinu, prijal. Citované

uznesenia prijala Národná rada s vedomím, že prezident demisiu vlády už prijal, lebo na to

výslovne upozornili predseda vlády a prvý podpredseda odstúpivšej vlády. Podľa prezidenta

Slovenskej republiky "z uvedeného vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky je toho

názoru, že možno vysloviť nedôveru a odvolať člena vlády aj po prijatí jeho demisie

prezidentom republiky a osobitne aj vtedy, keď po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej

Národnej rady vláda vykonáva svoju funkciu nie z vlastnej vôle, ani z vôle prezidenta

republiky, ale priamo z ". Správnosť svojho výkladu ustanovenia v spojitosti

s ustanovením odôvodnil tým, že "z obsahu ustanovení a 117

vyplýva, že je osobitným ustanovením. Stav uvedený v môže nastať

po dobu celého volebného obdobia, ale stav uvedený v čl. 117 platí výlučne po krátku dobu

po skončení predchádzajúceho volebného obdobia od skončenia ustanovujúcej schôdze do

utvorenia novej vlády. Vzťah špeciality má však ten následok, že ustanovenia čl. 116

nemožno v prípade čl. 117 použiť; ide o rôzne situácie s následkami z časti zhodnými, z

časti - ako ďalej uvediem - odlišnými".

Prezident Slovenskej republiky argumentoval aj tým, že "Ústava a zákony Slovenskej

republiky upravujú mechanizmy výkonu príslušnej moci v období od skončenia funkcie do

nástupu nového orgánu. Rovnako musí byť nepretržite zabezpečený výkon funkcie vlády a

ministrov, a to tým viac, že uskutočňujú prakticky každodenný výkon vládnych úloh. Na to

slúži inštitút poverenia vlády ďalším výkonom (čl. 115 ods. 2), dočasného poverenia

správou vecí bývalého člena vlády (čl. 116 ods. 7) a inštitút výkonu vlády bez poverenia ex

constitutione ( ). Tieto inštitúty sú samostatné, každý z nich sa použije v inom

prípade, takže ich nemožno zamieňať ani kumulovať".

Ako ďalší dôvod správnosti svojho výkladu uviedol, že "Národnej rade ani v období

uvedenom v článku 117 nič nebráni, aby vyslovila svoju nespokojnosť s konaním

odstúpivšieho člena vlády, ale nemôže mu vysloviť nedôveru s účinkami uvedenými v

článku 116 ods. 3 , lebo ani Národná rada nie je oprávnená zmeniť stav, ktorý

vyplýva, bez ohľadu na vôľu kohokoľvek, priamo z . Mohla by tak urobiť iba

zmenou ".

Potrebu výkladu sporného ustanovenia v spojitosti s

prezident Slovenskej republiky odôvodňoval tiež tým, že "rozhodnutím Národnej rady o

vyslovení nedôvery, ak je prijaté v súlade s , je viazaný, na čo uznesenia č. 14 a č.

15 zo 4. novembra 1994 nepriamo poukazujú citovaním článku 116 ods. 3 . Keďže

však konečné rozhodnutie o odvolaní člena vlády vydáva prezident republiky, dôsledky

neústavného rozhodnutia by som znášal ja. Mám preto naliehavý dôvod žiadať o výklad cit.

ustanovení ".

Predseda Národnej rady vo svojom vyjadrení k návrhu prezidenta z 18. novembra

1994 uviedol, že "Národná rada Slovenskej republiky pri schvaľovaní uznesení vychádzala

z ), 88 ods. 1 a a 3 , ktoré upravujú ústavnú pôsobnosť a

ústavné povinnosti Národnej rady Slovenskej republiky". Stanovisko obsahovalo ďalej

konštatovanie, že ) zveruje do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej

republiky kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom. Toto právo

upravuje citované ustanovenie medzi základnými kompetenciami Národnej rady Slovenskej

republiky bez ďalšieho obmedzenia. Vychádzajúc z takto vymedzených kontrolných

právomocí Národnej rady Slovenskej republiky predseda Národnej rady ďalej vo svojom

vyjadrení uviedol, že "z dikcie možno vyvodiť tvrdenie, že ustanovenie článku 117

treba chápať ako povinnosť vlády vykonávať svoju funkciu, práve z dôvodov

neprerušenia kontinuity príslušnej moci v štáte. Vykonávanie "svojej" funkcie vlády podľa

článku 117 je vykonávanie funkcie vlády so všetkými prislúchajúcimi ústavnými

právomocami. Právo na výkon funkcie vlády je však obmedzené jej zodpovednosťou

upravenou v citovaných článkoch o kontrolnej právomoci Národnej rady Slovenskej

republiky, zodpovednosti vlády a o možnosti vláde alebo jej členovi vysloviť nedôveru".

Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady JUDr. Milan Sečánsky doručil

ústavnému súdu 21. novembra 1994 stanovisko Ústavnoprávneho výboru, ktoré

vypracovala expertná skupina Ústavnoprávneho výboru Národnej rady k návrhu prezidenta

Slovenskej republiky na podanie výkladu v spojitosti s ustanovením

ods. 3 z 18. novembra 1994. V stanovisku uviedli, že "zúženým výkladom

vychádzajúcim len z čl. 116 ods. 3 a čl. 117 vedúcim k záveru, že nemožno odvolať člena

vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

by sa nastolil právny stav, kedy by vláda bola nekontrolovateľná parlamentom a takéto jej

"nadštandardné" postavenie by bolo v rozpore s . Sme názoru, že ani z

nemožno vyvodiť neodvolateľnosť člena vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej

schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keďže odvolateľnosť člena takejto vlády

nevylučuje ani samotná formulácia , ktorá ustanovuje,

že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia. Odvolaním člena vlády totiž ešte

nenastane stav, že by vláda nevykonávala svoju funkciu tak, ako to požaduje čl. 117

".

Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Doc. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc. v

stanovisku k návrhu prezidenta Slovenskej republiky (bez označenia dátumu a bez spisovej

značky) uviedol, že "som názoru, že ani z článku 117 nemožno vyvodiť neodvolateľnosť

člena vlády, ktorá podala demisiu po ustanovujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej

republiky, keďže odvolateľnosť člena takejto vlády nevylučuje ani samotná formulácia čl.

117 , ktorá ustanovuje, že vo funkcii zostáva vláda, a nie jej jednotliví členovia.

Odvolaním člena vlády totiž ešte nenastane stav, že by vláda nevykonávala svoju funkciu

tak, ako to požaduje ".

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o výklad v spojitosti s čl.

116 ods. 3 vychádzal z analýzy ústavnej úpravy vzťahov orgánov zákonodarnej a výkonnej

moci, ako i z metód systematického, logického a gramatického výkladu čl. 108 až 121

v spojitosti s ) .

1.

Podľa je vláda Slovenskej republiky najvyšším orgánom výkonnej

moci. upravuje jej zloženie i nezlučiteľnosť členstva vo vláde s vykonávaním

niektorých iných funkcií, povolaní a činností (čl. 109). Spôsob utvorenia vlády a ústavný

základ výkonu jej funkcie a tým i funkcie jej členov upravujú čl. 110, 111, 113, 115 ods. 2,

a , znenie vety za bodkočiarkou. Vzájomné vzťahy vlády,

prípadne jej člena, k iným orgánom štátnej moci Slovenskej republiky upravujú čl. 112,

113, 114, 115, 116, 117 , znenie vety pred bodkočiarkou. Rozsah právomoci vlády i

spôsob jej rokovania a prijímania uznesení upravujú až 121 . Ďalšie dva

články 122 a 123, ktoré sú systematicky zaradené do šiestej hlavy druhého oddielu s

názvom Vláda Slovenskej republiky, upravujú spôsob zriaďovania ústredných a miestnych

orgánov štátnej správy a právomoc ministerstiev a iných orgánov štátnej správy vydávať

všeobecne záväzné právne predpisy.

rozlišuje medzi etapou utvorenia novej vlády (ústavný základ jej utvorenia je

obsiahnutý v a 111 ) a výkonom funkcií už vymenovanej vlády. Ústavný

základ výkonu funkcií vymenovanej vlády je (môže byť) podľa založený:

1. vyslovením dôvery vláde Národnou radou v určenej lehote;

2. poverením prezidenta republiky na výkon jej funkcie až do

vymenovania novej vlády;

3. , znenie vety za bodkočiarkou, a to rešpektovaním príkazu ústavnej normy

samotnou vládou Slovenskej republiky, bez ingerencie Národnej rady alebo prezidenta

Slovenskej republiky.

Takto založený ústavný základ výkonu funkcie vlády je súčasne aj ústavným

základom výkonu funkcií jej jednotlivých členov.

určuje zásadu jediného ústavného základu výkonu funkcií vlády v

konkrétnom časovom okamihu. To neznamená, že vláda nemôže mať v rôznych časových

obdobiach aj iný ústavný základ výkonu svojich funkcií (a tým aj jej jednotlivých členov)

než ten, s ktorým začínala výkon svojich funkcií. K jeho zmene prichádza však výlučne v

dôsledku určených skutočností, po ktorých nasleduje buď odvolanie (demisia) celej

vlády alebo jej jednotlivého člena(ov). V záujme zachovania kontinuity výkonnej moci, a to

ako na úrovni vlády, tak i jej jednotlivých členov, sa preto po odvolaní (demisii) vlády, resp.

jej jednotlivého člena(ov), uplatňuje ďalší ústavný základ umožňujúci výkon funkcie vlády

ako celku, prípadne jej jednotlivých členov, na časovo obmedzené obdobie do utvorenia

(vymenovania) novej vlády. Prvotným a nevyhnutným ústavným základom výkonu funkcií

každej vlády a jej jednotlivých členov po jej vymenovaní prezidentom republiky je však ten,

ktorý je obsiahnutý v . V závislosti od výkonu kontroly činnosti vlády a jej

členov Národnou radou podľa ) , s dôsledkami upravenými v

ods. 1 druhá veta a , znenie vety pred bodkočiarkou môže byť tento

prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej členov nahradený (po časovo obmedzené

obdobie) iným, vznikajúcim uplatnením právomocí prezidenta republiky podľa čl. 115 ods.

2 a , znenie vety za čiarkou. V prípade, že počas výkonu funkcie vlády,

ústavný základ ktorej je založený , neprišlo vôbec k výkonu kontroly činnosti

vlády Národnou radou voči vláde ako celku alebo voči jej jednotlivým členom podľa čl. 86

písm. g) s dôsledkami upravenými v druhá veta a v ,

znenie vety pred bodkočiarkou, prípadne ak uplatnenie tohto oprávnenia nebolo podporené

väčšinou hlasov poslancov požadovaných ( ), prvotný ústavný

základ výkonu funkcie vlády a jej členov založený sa končí "ex constitutione"

demisiou vlády. V dôsledku toho je nahradený novým ústavným základom výkonu jej

funkcií na určené obdobie, a to tým, ktorý je obsiahnutý v , znenie vety za

bodkočiarkou. Hoci všetky uvedené ústavné základy umožňujú výkon funkcie vlády, líšia sa

svojím vzťahom k Národnej rade a i svojím účelom. Iba prvotný ústavný základ výkonu

funkcie vlády, vytvorený , vyjadruje dôveru Národnej rady vláde. Výkon

funkcie vlády založený na uplatnení , resp. , znenie vety za

bodkočiarkou, tento stav nevyjadrujú a poskytujú len nevyhnutný (a časovo obmedzený)

ústavný základ výkonu funkcie vlády až do vymenovania (utvorenia) novej vlády. Ich

založením sa sleduje iba zabezpečenie kontinuity výkonnej moci na úrovni vlády, táto sa

však už neopiera o dôveru Národnej rady.

2.

Z ústavnoprávnej úpravy vzájomných vzťahov zákonodarnej a výkonnej moci

vyplýva zodpovednosť vlády a jej člena za výkon svojej funkcie Národnej rade (čl. 114 ods.

1 prvá veta a ). Tieto ustanovenia majú všeobecný charakter, a preto sú

aj z hľadiska systematiky predradené pred tie ustanovenia, ktoré osobitne upravujú právne

postavenie vlády (čl. 114, 115, 117) alebo člena vlády (čl. 116) počas výkonu ich funkcie.

So zodpovednosťou vlády (jej člena) je bezprostredne spojená kontrolná činnosť

Národnej rady voči vláde a jej členovi () ). Kontrolu činnosti vlády a jej

jednotlivého člena Národnou radou nie je však možné obmedziť len na takú, dôsledkom

ktorej je vyslovenie nedôvery. Národná rada vykonáva kontrolu činnosti vlády aj iným

spôsobom, prípadne i s pomocou svojich orgánov (napr. , ).

Kontrolou činnosti vlády Národnou radou podľa ) sa nevytvára

ústavný základ výkonu jej funkcie (a ani výkonu funkcie jej jednotlivých členov), hoci

ústavné dôsledky výkonu kontroly činnosti vlády majú priamy vplyv na ďalšiu existenciu už

vytvoreného ústavného základu výkonu jej funkcie. Dôsledkom výkonu kontroly činnosti

vlády Národnou radou voči vláde ako celku, prípadne voči jej jednotlivému členovi s

účinkami uvedenými v druhá veta, a v , je

zánik tohto ústavného základu výkonu funkcie vlády (jej členov), ktorý existoval do

okamihu výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou.

Zmena ústavného základu výkonu funkcií vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých

členov, je jediným, predvídaným účinkom uplatnenia druhá veta a čl.

116 ods. 3 , znenie vety pred bodkočiarkou Národnou radou. Z uvedených dôvodov

logicky ani neupravuje (nepredpokladá) uplatnenie výkonu kontroly činnosti vlády

Národnou radou voči vláde, prípadne voči jej jednotlivým členom, v situácii, kedy by:

a) dôsledkom kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou podľa čl.

114 ods. 1 druhá veta a , znenie vety pred bodkočiarkou bolo

pokračovanie vo výkone jej funkcie na rovnakom ústavnom základe ako bol ten, ktorý

predchádzal vysloveniu nedôvery vláde alebo jej členovi;

b) vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky, resp. jej jednotlivému členovi nemalo

(nemohlo mať) za následok zmenu ústavného základu ďalšieho výkonu jej funkcie,

pretože takúto zmenu nepozná a ani neupravuje (

ods. 2 ).

Vyslovenie dôvery vláde po jej vymenovaní prezidentom republiky Národnou radou

podľa vytvára prvotný a nenahraditeľný ústavný základ výkonu funkcie

každej vlády. Jeho založenie je nevyhnutnou podmienkou výkonu funkcie každej vlády po

jej vymenovaní prezidentom republiky. v určuje presnú časovú lehotu,

dokedy má vláda tento ústavný základ výkonu svojich funkcií nadobudnúť, pričom sa od

neho odvíjajú aj vzájomné vzťahy medzi ňou a Národnou radou. Tento prvotný ústavný

základ výkonu funkcií vlády vytvára (na rozdiel od tých, ktoré vznikajú na základe čl. 115

ods. 2 a čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou) samotná Národná rada, a to vyslovením

dôvery vláde po schválení jej programu. Tento ústavný základ výkonu funkcie vlády sa

súčasne vzťahuje i na výkon funkcie jej jednotlivých členov.

Za výkon svojej funkcie (s takto založeným ústavným základom) zodpovedá vláda

Národnej rade podľa prvá veta a jej jednotliví členovia podľa

ods. 1 . Toto konštatovanie sa opiera o analýzu ústavnoprávnych účinkov vyslovenia

nedôvery vláde ako celku alebo jej členovi, ktoré má jediný určený dôsledok, a to

zánik toho ústavného základu výkonu funkcie vlády alebo jej jednotlivého člena, ktorý

existoval (o ktorý opierala výkon svojich funkcií vláda a jej členovia) až do okamihu

vyslovenia nedôvery Národnou radou. Ide o ten ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej

jednotlivých členov, ktorý založila samotná Národná rada uplatnením ,

pretože žiaden iný ústavný základ výkonu funkcií vlády založený Národnou radou

nepozná.

Tento ústavný základ ako jediný umožňuje, s ohľadom na zodpovednosť vlády ako

celku a jej jednotlivého člena, vysloviť nedôveru vláde a jej jednotlivému členovi za

nedostatky zistené pri kontrole ich činnosti Národnou radou (čl. 114 ods. 1 prvá veta a čl.

116 ods. 1 v nadväznosti na čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl. 116 ods. 3 znenie vety pred

bodkočiarkou). Ide však o taký ústavný základ výkonu funkcie vlády ako celku, ale aj jej

jednotlivého člena, ktorý vznikol konaním samotnej Národnej rady upravenom v čl. 113

.

Národná rada vyslovuje dôveru vždy len konkrétnej vláde (jej členovi) a len medzi

nimi môže tento vzťah existovať. neupravuje, že vzťah založený na vyslovení

dôvery Národnou radou konkrétnej vláde (jej členovi) sa zachováva a prechádza na vládu

inú, a preto vysloviť nedôveru vláde ako celku, jej jednotlivému členovi nemožno, ak

neexistuje medzi nimi vzťah, ktorý môže vzniknúť len konaním Národnej rady voči

konkrétnej vláde (jej členovi). K jeho zániku môže dôjsť rovnako konaním Národnej rady

podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety a čl. 116 ods. 3, znenie vety pred bodkočiarkou, ale aj ex

constitutione.

Národná rada je podľa čl. 114 ods. 1 druhej vety oprávnená kedykoľvek vysloviť

nedôveru vláde a jej jednotlivému členovi podľa čl. 116 ods. 3, znenie vety pred

bodkočiarkou, ale toto svoje oprávnenie môže uplatniť vtedy, ak medzi ňou a konkrétnou

vládou existuje ten ústavný základ výkonu jej funkcie, ktorý je založený na vyslovení

dôvery Národnej rady tejto vláde, a tým aj jej jednotlivým členom.

Vyslovením nedôvery vláde, prípadne jej jednotlivému členovi, Národnou radou

tento ústavný základ výkonu funkcie vlády zaniká a po odvolaní vlády, prípadne jej

jednotlivého člena(ov), je nahradený novým a dočasným ústavným základom ďalšieho

výkonu funkcií buď vlády ako celku, prípadne jej jednotlivých členov. Tento nový ústavný

základ však už nevytvára samotná Národná rada, ale prezident Slovenskej republiky

uplatnením svojich právomocí vyplývajúcich z a 2 a ,

znenie vety za čiarkou. Tým sú naplnené i jediné predvídané účinky výkonu

kontroly činnosti vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou, pretože v dôsledku ich

výkonu zaniká prvotný ústavný základ výkonu funkcie vlády alebo jej jednotlivého

člena(ov) a je nahradený novým a dočasným ústavným základom ďalšieho výkonu funkcií

vlády alebo jej jednotlivých členov. Tento nový a dočasný ústavný základ výkonu funkcie

vlády ako celku, prípadne jej jednotlivého člena(ov), vzniká uplatnením právomoci iného

štátneho orgánu Slovenskej republiky odlišného od Národnej rady. Ústavným základom

výkonu kontroly činnosti vlády Národnou radou podľa ) je výlučne jej

ústavné právo založiť prvotný ústavný základ výkonu funkcie každej vlády Slovenskej

republiky po jej vymenovaní prezidentom republiky uplatnením . Je tomu tak

preto, že od okamihu jeho vytvorenia, uplatnením čl. 113 Národnou radou, je potrebné

striktne rešpektovať tú ústavnú zásadu, ktorá určuje, že v konkrétnom časovom okamihu

môže mať vláda len jediný ústavný základ výkonu svojich funkcií. Nastúpenie iného

ústavného základu výkonu funkcie vlády je v súlade s uvedenou zásadou, logickým

dôsledkom straty (zániku) toho ústavného základu výkonu funkcie vlády, ktorý bol založený

uplatnením Národnou radou. Po dobu platnosti tohoto ústavného základu

výkonu funkcie vlády je vylúčené uplatnenie právomoci prezidenta podľa čl. 115 ods. 1 a 2

a čl. 116 ods. 7, znenie vety za čiarkou. K zániku tohoto ústavného základu prichádza až v

dôsledku predvídaných skutočností, a to buď v dôsledku výkonu kontroly činnosti

vlády a jej jednotlivých členov Národnou radou s účinkami upravenými v čl. 114 ods. 1

druhá veta a v , znenie vety pred bodkočiarkou, alebo "ex constitutione"

tým, že samotná vláda podá demisiu po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady

bez nutnosti uplatnenia čl. 114 ods. 1 druhá veta novozvolenou Národnou radou.

3.

Ústavná povinnosť odvolať člena vlády, ktorému Národná rada Slovenskej republiky

vyslovila nedôveru, vzniká prezidentovi Slovenskej republiky iba vtedy, ak sa jedná o člena

tej vlády, ktorej Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa

Slovenskej republiky. V tomto prípade sú naplnené jediné, predvídané účinky

vyslovenia nedôvery členovi vlády, a to zánik prvotného ústavného základu výkonu jeho

funkcie, ktorý vznikol uplatnením voči vláde, ktorej je členom a jeho

nahradenie novým a dočasným ústavným základom založeným uplatnením právomoci

prezidenta republiky podľa , znenie vety za čiarkou.

Vyslovenie nedôvery členovi inej vlády ako tej, ústavný základ výkonu funkcie

ktorej bol založený , preto nezakladá ústavnú povinnosť prezidenta republiky

člena takejto vlády odvolať.

4.

Zmena ústavného základu pre výkon funkcie tej vlády, a tým aj jej člena, ktorá

podala demisiu podľa , znenie vety pred bodkočiarkou, nastala v dôsledku

splnenia povinnosti, ktorú upravuje čl. 117. Ide o vládu, ktorá získala od predošlej Národnej

rady dôveru podľa a tento prvotný ústavný základ výkonu jej funkcie

"pretrval" až do ustanovujúcej schôdze novozvolenej Národnej rady. však vylučuje,

aby na tomto ústavnom základe vykonávala ďalej svoje funkcie aj vo vzťahu k

novozvolenej Národnej rade. K obligatórnemu ukončeniu tohoto ústavného základu výkonu

funkcií vlády k novozvolenej Národnej rade vedie jej demisia, ku ktorej je povinná vždy "po

ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky". Touto demisiou

a následným rešpektovaním čl. 117, znenie vety za bodkočiarkou sa (bez ingerencie

Národnej rady) nahradzuje ten ústavný základ výkonu funkcie vlády a jej jednotlivých

členov, ktorý bol založený vyslovením dôvery tejto vláde predošlou Národnou radou novým

a dočasným ústavným základom ďalšieho výkonu jej funkcií predstavovaným čl. 117,

znenie vety za bodkočiarkou, ktorý hovorí, že "vláda však vykonáva svoju funkciu až do

utvorenia novej vlády". nevytvára pre novozvolenú Národnú radu možnosť, aby bol

tento nový a určený ústavný základ ďalšieho výkonu funkcie vlády nahradený

predošlým, t. j. tým, ktorý vzniká uplatnením . Novozvolená Národná rada má

však ústavnú povinnosť upraviť svoj vzťah (prostredníctvom vyslovenia dôvery alebo

nedôvery) k novej vláde, vymenovanej prezidentom republiky podľa a 111 .

Novozvolená Národná rada je preto po svojej ustanovujúcej schôdzi "ex constitutione"

konfrontovaná s novým ústavným základom výkonu funkcie vlády predstavovaným čl. 117,

znenie vety za bodkočiarkou odlišným od toho, založeného uplatnením .

súčasne určuje tento dočasný ústavný základ výkonu funkcie vlády ako jediný, a to

až do okamihu "utvorenia novej vlády", bez možnosti jeho zmeny Národnou radou alebo

prezidentom Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o kontrolu činnosti takejto vlády alebo jej jednotlivého člena Národnou

radou, novozvolená Národná rada má oprávnenie ju vykonávať, ale pretože neexistuje

medzi nimi vzťah založený podľa , nemôže voči nej ani voči členovi vlády

ako dôsledok zistených nedostatkov v ich činnosti uplatniť čl. 114 ods. 1 druhá veta a čl.

116 ods. 3 , znenie vety pred bodkočiarkou, t. j. vysloviť im nedôveru. Novozvolená

Národná rada nie je oprávnená vysloviť predošlej vláde dôveru podľa ,

pretože tento ústavný základ pre výkon funkcie vlády môže podľa vzniknúť len

konaním tej Národnej rady voči tej vláde, ktoré vzišli z posledných volieb do Národnej

rady.

Pre vládu, ktorá bola vymenovaná na základe výsledkov predchádzajúcich volieb,

upravuje jediný ústavný základ pre výkon jej funkcie a jej člena, a to ten, ktorý je

upravený , znenie vety za bodkočiarkou, ktorý však nepredpokladá a ani

nemôže logicky predpokladať vzťah dôvery novozvolenej Národnej rady k takejto vláde.

Pretože novozvolená Národná rada podľa nemá povinnosť, ale ani možnosť

založiť vzájomný vzťah medzi ňou a vládou (jej členom), ktorá podala demisiu podľa čl.

117, znenie vety pred bodkočiarkou, podľa a napriek tomu, že má právo

kontrolovať činnosť takejto vlády a jej členov, nemôže voči nim uplatniť dôsledky upravené

v druhá veta a v , znenie vety pred bodkočiarkou. Pretože

Národná rada nemôže v tomto prípade vysloviť nedôveru vláde ako celku, a tým ani jej

jednotlivému členovi, prezident republiky nemá ústavnú povinnosť odvolať vládu ako celok

alebo jej jednotlivého člena.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 1995