Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 130/95
PDF · 63.22 KB
No categories available
I. ÚS 130/95
I. ÚS 130/95
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 6. decembra 1995 predbežne prerokoval podnet ,
vo veci porušenia vlastníckeho práva konaním a
rozhodnutím Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 3 C 820/92, a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a pre
nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
Pisateľ podania podaného na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len
"ústavný súd") 7. novembra 1995 označil toto podanie ako "sťažnosť vo veci 3 C
820/92 Okresného súdu vo Svidníku". Rozhodnutia všeobecných súdov nemožno
však považovať za také rozhodnutia štátnych orgánov alebo orgánov územnej
samosprávy, ktoré podliehajú preskúmaniu ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy. Z
obsahu podania vyplynulo, že ho možno považovať za podnet podaný podľa čl.
130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, (ďalej len "ústava"), pretože pisateľ
v ňom namietal porušenie svojho vlastníckeho práva konaním a rozhodnutím
všeobecných súdov. V podnete ďalej uviedol, že "Okresný súd vo Svidníku porušil
platné predpisy dodržiavania ľudských práv, ktoré sú zakotvené v Ústave SR a to
čl. 20 ods. 3 - vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv
iných ...". Poukázal na to, že "týmto nezodpovedným a nespravodlivým
konaním ma Okresný súd vo Svidníku napomohol okradnúť o môj celoživotne
nadobudnutý majetok". K podaniu bolo pripojených 12 príloh, z ktorých bolo
zrejmé, že konanie vo veci 3 C 820/92-55 bolo právoplatne skončené
rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach 11 Co 297/94 a 11 Co 36/95-90
z 24. januára 1995. Uvedenými rozhodnutiami bola zamietnutá žaloba pisateľa
podnetu o neplatnosť zmluvy o darovaní, registrovanej bývalým Štátnym
notárstvom vo Svidníku pod R I 300/91. Podaním z 24. augusta 1995 požiadal
dovolací súd o preskúmanie rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodnutie tohoto súdu
sa však medzi prílohami pripojenými k podaniu nenachádza.
Pisateľ podnetu bol toho názoru, že rozhodnutiami všeobecných súdov bolo
porušené jeho základné právo upravené v čl. 20 ods. 3 ústavy.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V danom prípade sa tak aj
stalo, pretože podľa citovaného článku ústavy v spojitosti s čl. 141 ods. 1 veta
pred bodkočiarkou ústavy, všeobecné súdy konaním vo veci neplatnosti právneho
úkonu darovania naplnili právo pisateľa podnetu na jeho súdnu ochranu.
Na druhej strane treba poukázať na to, že ústavný súd môže podľa čl. 130 ods. 3
ústavy začat konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak
namietajú porušenie svojich práv alebo slobôd konaním všeobecných súdov.
Podmienkou prijatia podnetu na konanie podľa 18 ods. 3 písm. b/ zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov je skutočnosť,
že konaním súdov alebo samotnými rozhodnutiami všeobecných súdov bolo
porušené niektoré zo základných práv alebo slobôd navrhovateľa. Ide o porušenie
tých práv alebo slobôd, ktoré zaručuje ústava alebo medzinárodné zmluvy
ratifikované Slovenskou republikou, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a
slobôd.
Samotné zamietnutie návrhu účastníka konania rozhodnutím všeobecného súdu
nemôže však byť, bez existencie porušenia konkrétneho základného práva alebo
slobody, dôvodom na začatie konania o podnete pred ústavným súdom.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti nie je nadriadeným
orgánom všeobecných súdov, a nie je ani odvolacím súdom ďalšieho stupňa proti
ich rozhodnutiam, a preto ich nemôže zrušovať, čo vyplýva z čl. 144 ods. 1, 2
ústavy. Nemá ani právo prieskumného dohľadu nad ich činnosťou, okrem už
spomínaných dôvodov, teda ak pri ich rozhodovacej činnosti alebo rozhodnutím
samým došlo k porušeniu ústavou zaručených základných práv a slobôd občanov -
účastníkov konania (čl. 46 ods. 1 a 4 a čl. 48 ústavy).
Vzhľadom na uvedené rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky podľa 25
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach 6. decembra 1995
Za správnosť opísaného textu JUDr. Viera Mrázová
predsedníčka senátu