Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

I. ÚS 4 /01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa

14. februára 2001 predbežne prerokoval podnet LAUGOFRUIT, s. r. o. so sídlom

v Trenčíne, Štefánikova 19, zastúpenej JUDr. J. L., advokátom v T., ktorá namietala

porušenie , za účasti Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v Bratislave, a takto

r o z h o d o l:

Podnet LAUGOFRUIT, s. r. o., so sídlom v Trenčíne na začatie konania

o d m i e t a z dôvodu svojej nepríslušnosti na prerokovanie veci.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Podnetom zo dňa 21. decembra 2000, ktorý Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) došiel dňa 28. decembra 2000, sa obchodná

spoločnosť LAUGOFRUIT, s. r. o., so sídlom v Trenčíne (ďalej len „navrhovateľka“),

zastúpená advokátom JUDr. J. L., proti odporcom Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky v Bratislave (ďalej len „generálny prokurátor“) a Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „najvyšší súd“) domáhala vydania

uznesenia, ktorým by ústavný súd vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

M Cdo 10/99 zo dňa 31. októbra 2000, ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo dňa 10. septembra 1998, došlo v dôsledku zloženia senátu, v ktorom

tento súd o mimoriadnom dovolaní rozhodoval, k porušeniu zákona v ustanovení § 14

ods. 2 tým, že vo veci rozhodovali aj sudcovia, ktorí

boli z prejednávania a rozhodovania vylúčení.

Z podnetu vyplýva, že navrhovateľka dňa 26. októbra 1995 podala žalobu na

Okresný súd v Trenčíne o určenie, že došlo ku zrušeniu zmluvy. Rozsudkom

Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. (správne mala byť uvedená

sp. zn. ) zo dňa 12. decembra 1995 bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12. septembra 1996 bol

rozsudok Okresného súdu v Trenčíne zmenený tak, že sa žalobe v celom rozsahu

vyhovelo. Na základe dovolania žalovanej P. M. najvyšší súd ako dovolací súd

rozsudkom sp. zn. zo dňa 20. marca 1997 zrušil rozsudok Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12. septembra 1996 a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd konal v dovolacom

senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. J. S. a z členov senátu JUDr. D. Š. a JUDr.

J. K. Novým rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 10.

septembra 1998 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Trenčíne, ktorým bola

žaloba zamietnutá.

Na základe podnetu navrhovateľky generálny prokurátor podal pod sp. zn. V1

Pz 41/99 dňa 27. augusta 1999 na najvyšší súd mimoriadne dovolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 10. septembra 1998. Najvyšší

súd toto mimoriadne dovolanie rozsudkom sp. zn. M Cdo 10/99 zo dňa 31. októbra

2000 zamietol. Rozhodoval pri tom v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. D.

Š. a členov senátu JUDr. J. S. a JUDr. E. F.

Navrhovateľka je toho názoru, že najvyšší súd v konaní o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora nepostupoval správne, keď rozhodol v senáte,

ktorého dvaja členovia (JUDr. J. S. a JUDr. D. Š.) boli totožní s členmi senátu,

v ktorom najvyšší súd rozhodoval o riadnom dovolaní v dovolacom konaní vedenom

pod sp. zn. . Podľa navrhovateľky je v rozpore s účelom zákona

a funkciou mimoriadneho dovolania, ak o ňom rozhodujú tí istí sudcovia, ktorí

predtým v tej istej právnej veci rozhodovali o riadnom dovolaní. Takýto postup

najvyššieho súdu je porušením zákona, a to

(ďalej len „OSP“) per analógiam. Hlavnou funkciou mimoriadneho dovolania

a hlavným účelom konania o ňom je preskúmanie zákonnosti právoplatného súdneho

rozhodnutia. Ak dôjde k podaniu mimoriadneho dovolania proti právoplatnému

súdnemu rozhodnutiu vydanému po tom, čo vo veci už rozhodoval dovolací súd

v konaní o riadnom dovolaní, je predpoklad, že dôvodom podania mimoriadneho

dovolania je skutočnosť, že k porušeniu zákona došlo aj zo strany najvyššieho súdu,

ktorý ako dovolací súd vo veci už rozhodoval. Odporovalo by zákonu a zmyslu

preskúmavacej funkcie konania o mimoriadnom dovolaní, ak by o tomto rozhodovali

tí istí sudcovia, ktorí rozhodovali v konaní o riadnom dovolaní. Je pravdou, že

z ustanovení upravujúcich konanie o dovolaní a mimoriadnom dovolaní

nevyplýva vylúčenie toho sudcu, ktorý rozhodoval v konaní o dovolaní, z konania

o mimoriadnom dovolaní, avšak pri použití analógie vzhľadom na funkciu a účel

týchto mimoriadnych opravných prostriedkov vyplýva táto skutočnosť z ustanovenia

.

Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhovateľka žiadala, aby ústavný súd po

prijatí podnetu na predbežnom prerokovaní v merite veci vyslovil, že „rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 10/99 zo dňa 31. 10. 2000,

ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

10. 9. 1998, došlo v dôsledku zloženia senátu, v ktorom tento súd o mimoriadnom

dovolaní rozhodoval, k porušeniu zákona v ustanovení tým, že vo

veci rozhodovali aj sudcovia, ktorí boli z prejednávania a rozhodovania vylúčení“.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 (ďalej len „“) oprávnený konať o podnete,

ktorého obsahom je namietanie porušenia práv fyzických a právnických osôb, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), medzi ktoré patrí aj nedostatok príslušnosti

ústavného súdu vo veci konať.

Navrhovateľka, ktorá je kvalifikovane zastúpená, vo svojom podnete žiadala

vysloviť porušenie ustanovenia rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

M Cdo 10/99 tým, že vo veci rozhodovali aj sudcovia, ktorí boli z prejednávania

a rozhodovania vylúčení. Tejto svojej žiadosti podriadila navrhovateľka aj svoje

skutkové tvrdenia a právne úvahy.

Vo svojej doterajšej judikatúre ústavný súd už ustálil, že podmienkou prijatia

podnetu na konanie podľa je namietaná

skutočnosť, že konaním súdov alebo samotnými rozhodnutiami všeobecných súdov

bolo porušené niektoré zo základných práv alebo slobôd navrhovateľa. Ide o porušenie

tých práv alebo slobôd, ktoré zaručuje alebo medzinárodné zmluvy ratifikované

Slovenskou republikou, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd

(mutatis mutandis ). Navrhovateľka vo svojom podnete neuvádzala, aké

jej základné právo alebo sloboda boli porušené v dôsledku namietaného rozhodnutia

najvyššieho súdu.

Ak sa v podnete na začatie konania nenamieta neústavnosť postupov

všeobecných súdov, nemožno začať konanie pred ústavným súdom (). Vo

svojom podnete (str. 3 bod III) však navrhovateľka vidí v postupe najvyššieho súdu

porušenie zákona, a to konkrétne za použitia analógie v ustanovení .

Neuvádza však, v čom konkrétne vidí neústavnosť postupu najvyššieho súdu.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je príslušný konať o podnetoch, v ktorých sa

nenamieta neústavnosť postupov všeobecných súdov, resp. v ktorých sa nenamieta

porušenie základných práv navrhovateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2

podnet navrhovateľky odmietol z dôvodu svojej

nepríslušnosti na prerokovanie veci.