Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 46/97
PDF · 90.61 KB
No categories available
I. ÚS 46/97
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 10. septembra 1997 preskúmal podmienky ďalšieho konania o podnete
, bytom a takto
r o z h o d o l :
Konanie o podnete z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 15. apríla
1997 bolo doručené podanie , bytom , označené ako:
„Návrh na konanie podľa Ústavy Slovenskej republiky“. Po jeho predbežnom
prerokovaní ho ústavný súd 17. júla 1997 prijal na konanie v časti namietajúcej
prieťahy v konaní Okresného súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C
273/90. Vychádzajúc z obsahu prijatej časti podania ho ústavný súd kvalifikoval ako
podnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, ktorým navrhovateľ namietal porušenie
základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy označeným postupom Okresného
súdu Košice - vidiek (Košice - okolie).
Keďže po prijatí podnetu musí byť ten, kto ho podal, v súlade s § 22 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č.
293/1995 Z. z. zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd
18. júla 1997 vyzval navrhovateľa, aby ústavnému súdu písomne oznámil
a splnomocnením doložil ustanovenie si zástupcu na konanie pred ústavným súdom
v danej veci.
Navrhovateľ listom z 29. júla 1997 ústavnému súdu oznámil, že: „Vzhľadom
pre zlú finančnú situáciu si nemôže najať právnika na zastupovanie. Z uvedeného
dôvodu splnomocňujem na konanie v tejto veci Ústavný súd.“
Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
v znení zákona č. 293/1995 Z. z., ak zákon neustanovuje inak a povaha veci to
nevylučuje, na konanie pred ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Berúc do úvahy ustanovenie jeho § 103, v súlade
s ktorým súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať (podmienky konania), ústavný súd zistil, že nezabezpečením
právneho zástupcu podľa § 22 zákona č. 38/1993 Z. z. navrhovateľ nesplnil takú
procesnú podmienku, ktorá je nevyhnutná pre konanie ústavného súdu o prijatej časti
jeho podnetu.
Keďže nesplnenie tejto procesnej podmienky vylučuje ďalšie konanie
o podnete, ústavný súd rozhodol o jeho zastavení na základe § 22 a § 31a ods. 2
zákona č. 38/1993 Z. z. v spojení s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Nad rámec uvedeného však ústavný súd uvádza, že v budúcnosti môže
pokračovať konanie o prijatej časti podnetu, ak navrhovateľ odstráni procesnú
prekážku, ktorá viedla k jeho zastaveniu, t. j. ustanoví si právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom. Právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu
alebo bezplatne majú podľa § 19 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 132/1990
Zb. o advokácii občania, u ktorých je to odôvodnené ich majetkovými pomermi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 10. septembra 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n
t
predseda senátu
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 17. júla 1997 predbežne prerokoval podnet ,
vo veci porušenia
vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prejednanie
veci nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom všeobecného súdu vo veci vedenej pod
sp. zn. 8 C 273/90 a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet v časti namietajúcej porušenie vlastníckeho práva
postupom Okresného súdu Košice - vidiek (Košice - okolie) o d m i e t a pre
nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci.
2. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom o d m i e t a pre nepríslušnosť
ústavného súdu na prerokovanie veci.
3. Podnet v časti namietajúcej porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 15. apríla
1997 podanie , bytom
) označené ako „Návrh na konanie podľa Ústavy Slovenskej
republiky“. Z jeho obsahu, ako aj z pripojených početných príloh, vyplynulo, že
navrhovateľ sa od roku 1987 márne pokúšal a stále pokúša (na rôznych orgánoch
štátnej správy, ochrany životného prostredia a samosprávy) a od roku 1990 aj na
súdnych orgánoch o odstránenie septiku umiestneného v blízkosti svojho rodinného
domčeka. Dlhodobé neriešenie tohto problému má za následok, že vo svojom
rodinnom domčeku (výstavbu ktorého dokončil ešte v roku 1984) nemôže vôbec
bývať. Keďže podávaním rôznych sťažností, ako aj podaním žalobného návrhu na
Okresný súd v Košiciach navrhovateľ doteraz nedosiahol nápravu tohoto stavu,
obrátil sa 15. apríla 1997 na ústavný súd so žiadosťou: „v zmysle mojich zákonných
práv o konanie vo veci a vynesenie nálezu alebo právneho rozhodnutia, či postup
Okresného súdu Košice a postup kompetentných orgánov štátnej správy pri riešení
tejto mojej záležitosti je v súlade so zákonom, či nedošlo k porušeniu ľudských práv a
ochrany vlastníckeho práva alebo iného práva mojej rodiny, čo by mi umožnilo
dovolať sa práv voči odporcom“.
1. Navrhovateľ predovšetkým namietol, že postupom Okresného súdu Košice
-vidiek došlo k porušeniu „ochrany vlastníckeho práva“ a požiadal, aby ústavný súd
o takomto porušení vydal „nález“ alebo „právne rozhodnutie“. Navrhovateľ sa už
12. marca 1990 návrhom na začatie konania domáhal ochrany svojho vlastníckeho
práva (podľa § 126 a nasl. Občianskeho zákonníka) na príslušnom súde. Keďže podľa
§ 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú k ochrane vlastníckeho práva (v rozsahu
a spôsobom upravenom v § 126 Občianskeho zákonníka) oprávnené výlučne
všeobecné súdy, ústavný súd nemôže konať a rozhodovať o veciach, ktoré sú zverené
do ich výlučnej rozhodovacej právomoci. Je tomu tak preto, že ústavný súd netvorí
súčasť sústavy všeobecných súdov a nemožno ho teda považovať za ďalšiu
(prvostupňovú, odvolaciu či dovolaciu) inštanciu v systéme všeobecného súdnictva.
Rozhodnutie („nález“, „právne rozhodnutie“) ústavného súdu vo veciach zverených
do výlučnej rozhodovacej právomoci všeobecných súdov by preto predstavovalo
konanie, na ktoré nie je ani ústavou a ani zákonom zmocnený. Z dôvodu svojej
nepríslušnosti ústavný súd preto odmietol podnet navrhovateľa v časti požadujúcej
konanie a aj „vydanie nálezu“ o porušení ochrany jeho vlastníckeho práva, keďže na
takéto rozhodnutie je príslušný jedine Okresný súd Košice - vidiek (teraz Košice -
okolie), a nie ústavný súd.
2. V ďalšej časti svojho podnetu navrhovateľ namietol zaujatosť Okresného
súdu Košice - vidiek vo svojej veci, ku ktorej podľa jeho názoru došlo: „na základe
dohovoru medzi predsedom Okresného súdu a odporcami“ a tiež, že: „takýto postup
sudcu svedčí o zaujatosti a vzbudzuje nedôveru k súdu“. Podnet navrhovateľa bol
v tejto časti odmietnutý pre nepríslušnosť ústavného súdu na prejednanie veci,
pretože o námietke účastníka súdneho konania proti zaujatosti sudcu (s možným
vylúčením sudcu z ďalšieho prejednávania veci) rozhodujú podľa § 16 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku nadriadené všeobecné súdy, a nie Ústavný súd
Slovenskej republiky.
3. V ďalšom navrhovateľ namietal dĺžku konania Okresného súdu Košice -
vidiek vo svojej veci, ktorá je podľa jeho názoru spôsobená tým, že: „Okresný súd
robí zámerne prieťahy“, a to aj napriek tomu, že: „záležitosť je jednoduchá a jasná
a rozsudok mohol byť vynesený v roku 1992“.
V tejto časti ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval podľa §
25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov
v znení zákona č. 293/1995 Z. z. a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané
náležitosti (§ 20 ods. 1 citovaného zákona) a že nie sú dôvody na jeho odmietnutie
(§ 25 ods. 2 zákona), prijal ho na konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 17. júla 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n
t
predseda senátu