Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 812/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

22. novembra 2000 vo veci ústavnej sťažnosti E. K., bytom M. – L., a P. Ž., bytom P.

H., P., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B. B., proti uzneseniu Mestského

zastupiteľstva v H. č. 10/2000 z 28. februára 2000, ktorým sa schválil Rokovací

poriadok Mestského zastupiteľstva v H., a proti uzneseniu Mestského zastupiteľstva

v H. zo 14. marca 2000, ktorým sa schválila neverejná časť rokovania Mestského

zastupiteľstva v H., za účasti mesta H., takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť E. K. a P. Ž. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

E. K., bytom M. – L., a P. Ž., bytom P. H., P. (ďalej len „sťažovatelia“),

v ústavnej sťažnosti z 15. mája 2000, ktorá došla Ústavnému súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) dňa 17. mája 2000, namietajú, že uznesením

Mestského zastupiteľstva v H. (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) zo dňa 14. marca

2000, ktorým sa rozhodlo o neverejnosti časti zasadania mestského zastupiteľstva,

došlo k porušeniu ich práv vyplývajúcich z , 2 a 4 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), druhej vety v spojení s ,

ods. 1 a 2 v spojení s , a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), teda k porušeniu práva na informácie

a ich slobodné vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie.

Sťažovatelia ďalej namietajú porušenie svojich práv vyplývajúcich z citovaných

ustanovení a Dohovoru aj uznesením č. 10/2000 zo dňa 28. februára 2000,

ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo Rokovací poriadok Mestského zastupiteľstva

v H.

V podaní, ktoré došlo ústavnému súdu 17. mája 2000, bolo označené za

účastníka konania Mestské zastupiteľstvo v H. Podaním, ktoré došlo ústavnému súdu

22. mája 2000, sťažovatelia označili za účastníka konania namiesto Mestského

zastupiteľstva v H. mesto H., zastúpené primátorom mesta. Mestské zastupiteľstvo už

za účastníka konania sťažovatelia nepovažovali so zreteľom na to, že toto

zastupiteľstvo podľa o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov nemá právnu subjektivitu.

Podľa rozhoduje ústavný súd „o sťažnostiach proti právoplatným

rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy

a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“.

V zmysle o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) môže ústavnú sťažnosť podať „fyzická

alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného

v sa porušili jej základné práva alebo slobody občanov, a ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“.

Podľa účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán

štátnej správy alebo samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Z citovaných článkov a ustanovení vyplýva, že

ústavná sťažnosť musí smerovať proti orgánu štátnej správy alebo samosprávy, proti

rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje. Orgánmi obce (mesta), t. j. orgánmi územnej

samosprávy sú starosta (primátor), obecná rada a obecné (mestské) zastupiteľstvo.

Sťažovatelia pôvodne podali ústavnú sťažnosť proti mestskému zastupiteľstvu,

ale neskorším podaním z dôvodu, že mestské zastupiteľstvo nemá právnu subjektivitu,

označili za druhého účastníka podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov mesto H.

Mesto H. však podľa a nemôže byť

druhým účastníkom v konaní o ústavných sťažnostiach, pretože mesto je právnickou

osobou nielen podľa o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, ale aj podľa . Preto mesto

nemožno považovať za orgán samosprávy, proti ktorému môže ústavná sťažnosť

smerovať. To potvrdzuje aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu (,

).

Ak ústavná sťažnosť smeruje proti účastníkovi, ktorý nie je pasívne vecne

legitimovaný podľa v spojení so o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov, nemožno jeho sťažnosť prijať na ďalšie

konanie, pretože táto sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Zjavnú neopodstatnenosť

v tomto prípade treba vidieť nielen v tom, že druhý účastník je subjekt, ktorý ním

nemôže byť podľa a v spojení s zákona o ústavnom

súde v spojení so o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov, ale aj v tom, že iný subjekt, proti ktorému by ústavná sťažnosť smerovala,

nebol označený. Preto ústavný súd nemá v tomto konaní ani možnosť vysloviť, akým

konaním došlo k porušeniu základných práv a slobôd (§ 57 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), a okrem toho nie je určený orgán, ktorý by bol v ďalšom konaní viazaný

právnym názorom ústavného súdu ( ). Týmto

orgánom nemôže byť mesto ako jednotka územnej samosprávy.

Z týchto dôvodov ústavný súd podľa

odmietol ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.