Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 3/01
PDF · 133.1 KB
No categories available
III. ÚS 3/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne
prerokoval ústavnú sťažnosť PaedDr. V. A., bytom T. 648, zastúpeného advokátom
Mgr. P. B., Nemocničná 832/2, Š., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12
ods. 1, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 34 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10 Co 385/00-37 zo
dňa 21. septembra 2000 a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Galante č. k. Pn
2058/00-17 zo dňa 3. októbra 2000 a č. k. Pn 2114/00-12 zo dňa 4. októbra 2000,
a 18. januára 2001 takto
r o z h o d o l :
Podanie PaedDr. V. A. v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 46 ods. 1
a čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, o d m i e t a pre nepríslušnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Podanie PaedDr. V. A. v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 16 ods. 1
a 2, čl. 12 ods. 1, čl. 34 ods. 1 a čl. 43 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 2. novembra 2000 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„ústavný súd“) doručené podanie PaedDr. V. A., bytom T. 648 (ďalej len
„navrhovateľ“), označené ako ústavná sťažnosť proti rozhodnutiam Krajského súdu
v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.
Z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľ namieta porušenie v návrhu
uvedených ústavných práv uzneseniami Krajského súdu v Trnave a Okresnej
prokuratúry v Galante. Napriek označeniu, že ide o ústavnú sťažnosť, pisateľ nežiada
v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 49 a nasl.
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zrušiť uvedené uznesenia
Krajského súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante. Tieto ustanovenia zákona
o ústavnom súde požadujú, aby návrh na začatie tohto typu konania popri všeobecných
náležitostiach uvedených v § 20 obsahoval označenie základných práv a slobôd, ktoré
boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené, a označenie konania štátneho orgánu,
ktorým k tomuto porušeniu došlo. K sťažnosti sa majú pripojiť kópie právoplatných
rozhodnutí. V posudzovanom prípade „ústavnú sťažnosť“ podala fyzická osoba proti
právoplatným rozhodnutiam súdu a prokuratúry. V tejto uvádza, ktoré základné práva
a slobody boli v konaní týchto štátnych orgánov porušené, a pripája kópie
právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.
Návrh nie je neprípustný.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje len o sťažnostiach proti
právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov
štátnej správy i orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva
a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V danom prípade „ústavná sťažnosť“ smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu
všeobecného súdu v podobe uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 10 Co 385/00-37
zo dňa 21. septembra 2000. Ústavný súd v niekoľkých svojich rozhodnutiach v konaní
o ústavnej sťažnosti vyslovil právny názor, že „Všeobecné súdy Slovenskej republiky
nie je možné považovať za miestne orgány štátnej správy a ich rozhodnutia za
právoplatné rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy, ktorými je Ústavný súd
Slovenskej republiky oprávnený zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti“
(I. ÚS 4/1999).
Navrhovateľ tiež tvrdí, že označenými rozhodnutiami Okresnej prokuratúry
v Galante došlo k porušeniu jeho ústavných práv. V právnej veci sp. zn. II. ÚS 126/95
ústavný súd už konštatoval, že „nepreskúmava zákonnosť postupov orgánov činných
v trestnom konaní. Rozhodnutia týchto orgánov nie sú rozhodnutiami podľa čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky a nemožno sa proti nim brániť ústavnou sťažnosťou“
(II. ÚS 126/95). Ústavný súd podanie posúdil ako ústavnú sťažnosť, a preto ju
odmietol pre nepríslušnosť ústavného súdu.
Podanie by bolo možné považovať za podnet pri aplikácii ustanovenia
§ 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 42 ods. 2 OSP (II. ÚS 47/00).
Ústavný súd aj v konaní o podnete v rámci predbežného prejednania podľa
ustanovenia § 25 zákona o ústavnom súde skúma, či fyzická alebo právnická osoba
namietajúca porušenie práva využila všetky právne prostriedky ochrany svojich
ústavných práv a či o ochrane týchto práv nerozhoduje iný štátny orgán.
Navrhovateľ tvrdí, že využil všetky právne možnosti ochrany jeho (ústavných)
práv a namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy konaním a rozhodnutiami Krajského
súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.
Práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie
navrhovateľ namieta vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave a Okresnej
prokuratúry v Galante, sa však navrhovateľ môže domáhať len v medziach zákonov,
ktoré toto právo vykonávajú (čl. 51 ústavy). Navrhovateľ sa v tomto prípade môže
domáhať ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom len za podmienok
a prostriedkami upravenými v Občianskom súdnom konaní (ďalej len „OSP“ - § 7
a § 80 OSP). Fyzická osoba musí na svoju ochranu využiť všetky právne prostriedky,
ktoré mu priznáva procesný predpis, na základe ktorého sa konanie pred všeobecným
súdom uskutočňuje (II. ÚS 36/00). Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd
v Galante, aby tento určil „právnu a morálnu zodpovednosť Strany maďarskej koalície
týkajúcu sa dezinformovania, navádzania učiteľov a riaditeľov k porušeniu
zákona č. 270/95 Z. z. o štátnom jazyku“. Okresný súd v Galante uznesením č. k. 6 C
15/00-21 dňa 4. apríla 2000 konanie vo veci zastavil pre nedostatok podmienok
takéhoto konania podľa § 103 a § 104 ods. 1 prvej vety OSP a dôvodil nedostatkom
právomoci všeobecného súdu (§ 7 a § 105 OSP). O odvolaní navrhovateľa rozhodol
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 10 C 385/00 21. septembra 2000 tak, že
rozhodnutie Okresného súdu v Galante potvrdil. Navrhovateľ tvrdí, že týmto využil
všetky právne možnosti ochrany svojich ústavných práv a namieta porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Trnave.
Navrhovateľ namietal na konaní Krajského súdu v Trnave iba to, že v ňom
nemal úspech. Nenapadol samotný priebeh konania. Ústavný súd v rozhodnutí sp.
zn. II. ÚS 4/94 vyslovil, že „Ústavné právo na súdnu ochranu uvedené v čl. 46 Ústavy
SR neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom“.
Proti neúspechu v konaní sa môže účastník brániť opravnými prostriedkami, ale nie
ústavnou sťažnosťou: „Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného
článku ústavy tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi
a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu
ochranu“ (I. ÚS 4/94). Ak aj sťažovateľ nemá k dispozícii ďalšie opravné prostriedky,
ktorými by napadol rozhodnutia všeobecných súdov, nezakladá táto skutočnosť
príslušnosť ústavného súdu na konanie o údajnom porušení práva podľa čl. 46 ods. 1
Pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie Okresnej prokuratúry v Galante vo vzťahu
ku právam zaručeným čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1, čl. 34 ods. 1
a čl. 43 ods. 1 a 2 ústavy, ktorých porušenie navrhovateľ namieta, ústavný súd
konštatuje predovšetkým nedostatok príslušnosti. Navrhovateľ namietol porušenie
uvedených ústavných práv uzneseniami Okresnej prokuratúry v Galante
č. k. Pn 2058/00-17 zo dňa 3. októbra 2000 a č. k. Pn 2114/00-12 zo dňa
4. októbra 2000. V obidvoch prípadoch bolo rozhodnuté o sťažnostiach navrhovateľa
proti predchádzajúcim rozhodnutiam policajných orgánov, ktorými došlo k odloženiu
veci pre podozrenie zo spáchania trestných činov ohovárania (§ 206 Trestného
zákona), vydierania (§ 235 Trestného zákona) a porušovania právomoci verejného
činiteľa (§ 158 Trestného zákona). Sťažovateľ nevyužil možnosti napadnúť
rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Galante, ktoré mu poskytuje § 30 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov.
Navrhovateľ aj v tomto prípade namieta na konaní Okresnej prokuratúry
v Trnave iba to, že mu nebolo vyhovené. Nenapáda samotný priebeh konania. Preto
i pre námietku porušenia jeho práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy platí primerane to, čo
bolo uvedené v jeho námietke, a to porušenie tohoto práva konaním Krajského súdu
v Trnave.
Aj v konaní o podnete platí vo vzťahu k námietke navrhovateľa o porušení
čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy, že ústavný súd nie je príslušný na konanie a rozhodnutie vo
veci. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 23/00 konštatoval, že v konaní o podnete
nie je možné poskytnúť ochranu pred zásahom podľa čl. 19 ods. 1, ak nebol využitý
postup v občianskom súdnom konaní vo veci ochrany osobnosti. Preto ochranu práv,
ktoré sú obsahom čl. 19 ods. 1 a 2, musí dotknutá osoba uplatňovať v súlade s § 11
Občianskeho zákonníka a § 7 OSP najskôr v konaní na príslušnom všeobecnom súde.
K namietanému porušeniu práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1, ako aj
čl. 34 ods. 1 a čl. 43 ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd konštatuje zjavnú neopodstatnenosť
tejto časti návrhu vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi obsahom
uvedených ústavných práv a konaním a rozhodovaním orgánov prokuratúry.
V prípade rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Galante č. k. Pn 2058/00-17
zo dňa 3. októbra 2000 navyše navrhovateľ namietal porušenie čl. 16 ods. 1 ústavy.
Z priložených uznesení Okresnej prokuratúry v Galante ale vyplýva, že v tomto konaní
v skutočnosti išlo o práva inej osoby, údajného svedka J. K. Ústavný súd konštatuje,
že v konaní o podnete sa môže občan v zmysle čl. 130 ods. 3 ústavy domáhať len
ochrany svojich práv, nie práv iných.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.