Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 3/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne

prerokoval ústavnú sťažnosť PaedDr. V. A., bytom T. 648, zastúpeného advokátom

Mgr. P. B., Nemocničná 832/2, Š., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12

ods. 1, a 2, a 2, a 2 a

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. -37 zo

dňa 21. septembra 2000 a uzneseniami Okresnej prokuratúry v Galante č. k. Pn

2058/00-17 zo dňa 3. októbra 2000 a č. k. -12 zo dňa 4. októbra 2000,

a 18. januára 2001 takto

r o z h o d o l :

Podanie PaedDr. V. A. v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 46 ods. 1

a a 2 , o d m i e t a pre nepríslušnosť

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Podanie PaedDr. V. A. v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 16 ods. 1

a 2, , a a 2 ,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 2. novembra 2000 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) doručené podanie PaedDr. V. A., bytom T. 648 (ďalej len

„navrhovateľ“), označené ako ústavná sťažnosť proti rozhodnutiam Krajského súdu

v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.

Z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľ namieta porušenie v návrhu

uvedených ústavných práv uzneseniami Krajského súdu v Trnave a Okresnej

prokuratúry v Galante. Napriek označeniu, že ide o ústavnú sťažnosť, pisateľ nežiada

v súlade s (ďalej len „“) a a nasl.

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zrušiť uvedené uznesenia

Krajského súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante. Tieto ustanovenia zákona

o ústavnom súde požadujú, aby návrh na začatie tohto typu konania popri všeobecných

náležitostiach uvedených v § 20 obsahoval označenie základných práv a slobôd, ktoré

boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené, a označenie konania štátneho orgánu,

ktorým k tomuto porušeniu došlo. K sťažnosti sa majú pripojiť kópie právoplatných

rozhodnutí. V posudzovanom prípade „ústavnú sťažnosť“ podala fyzická osoba proti

právoplatným rozhodnutiam súdu a prokuratúry. V tejto uvádza, ktoré základné práva

a slobody boli v konaní týchto štátnych orgánov porušené, a pripája kópie

právoplatných rozhodnutí Krajského súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.

Návrh nie je neprípustný.

Podľa ústavný súd rozhoduje len o sťažnostiach proti

právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov

štátnej správy i orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva

a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V danom prípade „ústavná sťažnosť“ smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu

všeobecného súdu v podobe uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. -37

zo dňa 21. septembra 2000. Ústavný súd v niekoľkých svojich rozhodnutiach v konaní

o ústavnej sťažnosti vyslovil právny názor, že „Všeobecné súdy Slovenskej republiky

nie je možné považovať za miestne orgány štátnej správy a ich rozhodnutia za

právoplatné rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy, ktorými je Ústavný súd

Slovenskej republiky oprávnený zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti“

().

Navrhovateľ tiež tvrdí, že označenými rozhodnutiami Okresnej prokuratúry

v Galante došlo k porušeniu jeho ústavných práv. V právnej veci sp. zn.

ústavný súd už konštatoval, že „nepreskúmava zákonnosť postupov orgánov činných

v trestnom konaní. Rozhodnutia týchto orgánov nie sú rozhodnutiami podľa čl. 127

a nemožno sa proti nim brániť ústavnou sťažnosťou“

(). Ústavný súd podanie posúdil ako ústavnú sťažnosť, a preto ju

odmietol pre nepríslušnosť ústavného súdu.

Podanie by bolo možné považovať za podnet pri aplikácii ustanovenia

v spojení s ().

Ústavný súd aj v konaní o podnete v rámci predbežného prejednania podľa

ustanovenia skúma, či fyzická alebo právnická osoba

namietajúca porušenie práva využila všetky právne prostriedky ochrany svojich

ústavných práv a či o ochrane týchto práv nerozhoduje iný štátny orgán.

Navrhovateľ tvrdí, že využil všetky právne možnosti ochrany jeho (ústavných)

práv a namieta porušenie konaním a rozhodnutiami Krajského

súdu v Trnave a Okresnej prokuratúry v Galante.

Práva na súdnu ochranu podľa , ktorého porušenie

navrhovateľ namieta vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Trnave a Okresnej

prokuratúry v Galante, sa však navrhovateľ môže domáhať len v medziach zákonov,

ktoré toto právo vykonávajú ( ). Navrhovateľ sa v tomto prípade môže

domáhať ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom len za podmienok

a prostriedkami upravenými v Občianskom súdnom konaní (ďalej len „OSP“ - § 7

a ). Fyzická osoba musí na svoju ochranu využiť všetky právne prostriedky,

ktoré mu priznáva procesný predpis, na základe ktorého sa konanie pred všeobecným

súdom uskutočňuje (). Navrhovateľ podal návrh na Okresný súd

v Galante, aby tento určil „právnu a morálnu zodpovednosť Strany maďarskej koalície

týkajúcu sa dezinformovania, navádzania učiteľov a riaditeľov k porušeniu

zákona č. 270/95 Z. z. o štátnom jazyku“. Okresný súd v Galante uznesením č. k. 6 C

15/00-21 dňa 4. apríla 2000 konanie vo veci zastavil pre nedostatok podmienok

takéhoto konania podľa a prvej vety a dôvodil nedostatkom

právomoci všeobecného súdu ( a ). O odvolaní navrhovateľa rozhodol

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. . septembra 2000 tak, že

rozhodnutie Okresného súdu v Galante potvrdil. Navrhovateľ tvrdí, že týmto využil

všetky právne možnosti ochrany svojich ústavných práv a namieta porušenie čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Trnave.

Navrhovateľ namietal na konaní Krajského súdu v Trnave iba to, že v ňom

nemal úspech. Nenapadol samotný priebeh konania. Ústavný súd v rozhodnutí sp.

zn. vyslovil, že „Ústavné právo na súdnu ochranu uvedené v

SR neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným (občianskoprávnym) súdom“.

Proti neúspechu v konaní sa môže účastník brániť opravnými prostriedkami, ale nie

ústavnou sťažnosťou: „Všeobecné súdy poskytujú ochranu plynúcu z citovaného

článku tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu

ochranu“ (). Ak aj sťažovateľ nemá k dispozícii ďalšie opravné prostriedky,

ktorými by napadol rozhodnutia všeobecných súdov, nezakladá táto skutočnosť

príslušnosť ústavného súdu na konanie o údajnom porušení práva podľa čl. 46 ods. 1

.

Pokiaľ ide o konanie a rozhodovanie Okresnej prokuratúry v Galante vo vzťahu

ku právam zaručeným čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1, čl. 34 ods. 1

a a 2 , ktorých porušenie navrhovateľ namieta, ústavný súd

konštatuje predovšetkým nedostatok príslušnosti. Navrhovateľ namietol porušenie

uvedených ústavných práv uzneseniami Okresnej prokuratúry v Galante

č. k. -17 zo dňa 3. októbra 2000 a č. k. -12 zo dňa

4. októbra 2000. V obidvoch prípadoch bolo rozhodnuté o sťažnostiach navrhovateľa

proti predchádzajúcim rozhodnutiam policajných orgánov, ktorými došlo k odloženiu

veci pre podozrenie zo spáchania trestných činov ohovárania (§ 206 Trestného

zákona), vydierania ( ) a porušovania právomoci verejného

činiteľa ( ). Sťažovateľ nevyužil možnosti napadnúť

rozhodnutie Okresnej prokuratúry v Galante, ktoré mu poskytuje § 30 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o prokuratúre v znení

neskorších predpisov.

Navrhovateľ aj v tomto prípade namieta na konaní Okresnej prokuratúry

v Trnave iba to, že mu nebolo vyhovené. Nenapáda samotný priebeh konania. Preto

i pre námietku porušenia jeho práva podľa platí primerane to, čo

bolo uvedené v jeho námietke, a to porušenie tohoto práva konaním Krajského súdu

v Trnave.

Aj v konaní o podnete platí vo vzťahu k námietke navrhovateľa o porušení

a 2 , že ústavný súd nie je príslušný na konanie a rozhodnutie vo

veci. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že v konaní o podnete

nie je možné poskytnúť ochranu pred zásahom podľa čl. 19 ods. 1, ak nebol využitý

postup v občianskom súdnom konaní vo veci ochrany osobnosti. Preto ochranu práv,

ktoré sú obsahom čl. 19 ods. 1 a 2, musí dotknutá osoba uplatňovať v súlade s § 11

a najskôr v konaní na príslušnom všeobecnom súde.

K namietanému porušeniu práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1, ako aj

a a 2 ústavný súd konštatuje zjavnú neopodstatnenosť

tejto časti návrhu vzhľadom na nedostatok príčinnej súvislosti medzi obsahom

uvedených ústavných práv a konaním a rozhodovaním orgánov prokuratúry.

V prípade rozhodnutia Okresnej prokuratúry v Galante č. k. -17

zo dňa 3. októbra 2000 navyše navrhovateľ namietal porušenie .

Z priložených uznesení Okresnej prokuratúry v Galante ale vyplýva, že v tomto konaní

v skutočnosti išlo o práva inej osoby, údajného svedka J. K. Ústavný súd konštatuje,

že v konaní o podnete sa môže občan v zmysle domáhať len

ochrany svojich práv, nie práv iných.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.