Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 1/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 18. januára

2001 predbežne prerokoval sťažnosť proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a podnet Ing. Z. B., bytom K., zastúpeného

JUDr. M. B., advokátom, K., vo veci porušenia jeho práva podľa

Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Z. B. proti neovereniu mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej

republiky o d m i e t a ako podanú oneskorene.

Podnet Ing. Z. B., ktorým namieta porušenie svojho práva podľa

Slovenskej republiky, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol dňa 13. októbra

2000 doručený návrh Ing. Z. B., bytom K. (ďalej len „navrhovateľ“), v ktorom žiadal, aby

ústavný súd vyslovil, že čl. I , ktorým sa mení a dopĺňa

o voľbách do Slovenskej národnej rady

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný

zákon“), nie je v súlade s článkom 30 ods. 4 a a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“).

Navrhovateľ žiadal začať konanie aj podľa a .

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo

neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 130 ods. 3

ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak

namietajú porušenie svojich práv.

Navrhovateľ tvrdí, že znením § 48 ods. 1 volebného zákona v znení novely

č. a neskôr novely č. došlo k porušeniu jeho práva uvedeného

v a 2 . Podľa jeho názoru v obidvoch prípadoch ustanovenie

volebného zákona porušuje jeho základné práva a slobody.

Navrhovateľ kandidoval vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky na

16. mieste kandidátnej listiny Strany maďarskej koalície. Pretože Strana maďarskej koalície

získala vo voľbách 15 mandátov, stal sa navrhovateľ prvým náhradníkom. Znenie

ustanovenia poskytovalo možnosť výberu náhradníkov

politickou stranou bez ohľadu na poradie. Strana maďarskej koalície túto zákonnú možnosť

využila a na uprázdnený mandát ustanovila iného poslanca, a nie navrhovateľa, čím podľa

jeho názoru porušila jeho základné práva a slobody uvedené v a 2 .

Druhýkrát došlo k porušeniu jeho práv po prijatí novely volebného

Z. z., kedy opäť Strana maďarskej koalície určila ako náhradníka iného poslanca.

Plénum ústavného súdu uznesením sp. zn. dňa 7. decembra 2000

vylúčilo časť podania navrhovateľa na samostatné konanie v senáte ústavného súdu.

Vylúčenú časť senát posúdil ako sťažnosť proti neovereniu mandátu poslanca Národnej

rady Slovenskej republiky podľa a , a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) a ako podnet podľa , ktorým namieta porušenie

svojho práva podľa konaním Národnej rady Slovenskej republiky pri

aplikácii § 48 ods. 1 volebného zákona.

V sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca

navrhovateľ tvrdí, že k nesprávnemu overeniu alebo neovereniu poslaneckého mandátu

došlo 1. februára 2000. Paragraf 72 ods. 2 ustanovuje na podanie

sťažnosti proti uzneseniu o overení alebo neoverení mandátu lehotu 30 dní. Navrhovateľ sa

na ústavný súd obrátil 12. októbra 2000, čiže až po márnom uplynutí tejto lehoty. Preto je

sťažnosť navrhovateľa podaná oneskorene.

V podnete navrhovateľ namieta iba porušenie svojho práva podľa čl. 12 ods. 2

. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. vyslovil: „Porušenie zásady rovnosti

v právach má charakter porušenia základného ústavného práva iba vtedy, ak je spojené

zároveň s porušením aj iného základného práva.“ Táto veta vyjadruje myšlienku konštantnej

judikatúry ústavného súdu, podľa ktorej je čl. 12 ods. 2 uplatniteľný iba v spojitosti

s niektorým zo základných práv a slobôd. Navrhovateľ však takéto právo alebo slobodu

neuviedol, a preto je jeho podnet zjavne neopodstatnený.

Ako uvádza aj navrhovateľ, k porušeniu jeho práva malo dôjsť aplikovaním

ustanovenia § 48 ods. 1 volebného zákona, a to dňa 1. februára 2000, kedy bol platný

a účinný volebný Ústavný súd už v rozhodnutí

sp. zn. vyslovil: „Konanie o podnete právnických alebo fyzických osôb, ak

namietajú porušenie svojich práv podľa ,

nemožno začať a vysloviť v ňom porušenie ústavného práva, ak takému konaniu musí

predchádzať konanie podľa druhej hlavy tretej časti o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

a podnecovateľ pritom nemá procesnú legitimáciu na začatie takého konania.“

Ústavný súd pokladá každý normatívny právny akt za súladný s dovtedy,

kým nevysloví jeho nesúlad s . V deň svojej aplikácie l. februára 2000 bolo

ustanovenie § 48 ods. 1 volebného zákona platné, účinné a vychádzajúc z prezumcie

ústavnosti normatívnych právnych aktov i ústavné. Podľa navrhovateľa však boli jeho práva

porušené aplikáciou § 48 ods. 1 volebného zákona, ktorej zákonnosť nespochybňuje. Ako

fyzická osoba však nemá aktívnu procesnú legitimáciu na začatie konania o súlade právnych

predpisov. Ústavnosť správnej aplikácie zákona nemožno napadnúť bez napadnutia

ústavnosti samotného zákona. Aj z tohto dôvodu je podnet zjavne neopodstatnený.

Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2001