Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 38/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2001

predbežne prerokoval podnet Ing. I. Ch., bytom Z., Ing. M. P., bytom Z., Ing. V. R., bytom

K., ako aj Z. S. so sídlom v Z., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B. B., vo veci

porušenia ich základných práv podľa a

označeným postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Podnet Ing. I. Ch., Ing. M. P., Ing. V. R. a o. z. S., Z. vo veci porušenia ich

základných práv podľa a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. marca 2001

doručené podanie Ing. I. Ch., bytom Z., Ing. M. P., bytom Z., Ing. V. R., bytom K., ako aj Z.

S. so sídlom v Z. (ďalej len „navrhovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B. B.,

označené ako „Podnet na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle čl. 130 ods. 3

SR pre porušenie a SR“.

Navrhovatelia uviedli, že k porušeniu ich základných práv došlo postupom

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného

prostredia“) v konaní o posudzovaní vplyvu na životné prostredie zámeru „Nadlepšenie

prietokov Hrona“ bez akejkoľvek opory v príslušnom zákone. Hoci zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej

len „“) nadobudol účinnosť až 1. septembra 1994, ministerstvo

životného prostredia postupovalo od februára 1994 v označenom konaní podľa vládneho

návrhu tohto zákona. Nakoľko podľa názoru navrhovateľov jedným zo zákonov, „ktoré

vykonávajú ustanovenia SR, je aj o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie“, ministerstvo životného prostredia svojím „nezákonným

a neústavným postupom, ktorým vytvorilo možnosť nereparovateľného zásahu do životného

prostredia, porušilo ústavné právo podnecovateľov garantované SR“, nakoľko

„právo na priaznivé životné prostredie... sa bude vzťahovať tak na fyzickú osobu, ako aj na

právnickú osobu“.

Podľa názoru navrhovateľov takýmto postupom ministerstva životného prostredia

došlo aj k porušeniu ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), pretože „ak štátny orgán koná vo

veci uplatnenia práva inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu a inú právnu ochranu, a tým protirečí príkazu ústavnej

normy“.

Na základe uvedeného navrhovatelia požiadali, aby ústavný súd po prijatí ich

podnetu nálezom rozhodol: „Ministerstvo životného prostredia – Odbor posudzovania

vplyvov na životné prostredie a medziodvetvových vzťahov svojím postupom vo veci

posudzovania zámeru Nadlepšenie prietokov Hrona vo vzťahu k podnecovateľom porušilo

a .“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o podnetoch, ktorými

fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv. Z konania o podnetoch nie

je možné vylúčiť postup žiadneho orgánu (štátneho, samosprávneho, iného orgánu verejnej

moci), pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného práva fyzickej alebo právnickej

osoby a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode nie je možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného navrhovateľovi. Pri

predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané

náležitosti upravené v

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj

prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Jedna z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu, je, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet. Za zjavne neopodstatnený podnet je

pritom možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ako ústavný súd už uviedol vo veci

sp. zn. : „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky

nezistí príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ podnetu“, v dôsledku čoho

„...namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ...“ ().

1. Ústavný súd v zmysle uvedeného kritéria preskúmal podnet navrhovateľov v časti

namietajúcej porušenie ich základného práva podľa a odmietol ho pre zjavnú

neopodstatnenosť, nakoľko nezistil príčinnú súvislosť medzi postupom orgánu v konaní

o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a ich základným právom podľa .

Hoci je nepochybné, že tvorí vecnú a obsahovú súčasť celkovej

právnej úpravy a ochrany životného prostredia v Slovenskej republike (a v tomto smere je

v priamom vzťahu k ), voči fyzickým a právnickým osobám, verejnosti, resp.

občianskym združeniam (a v rámci svojich konaní) však konkretizuje ich základné právo na

včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto

stavu, ktoré je upravené v osobitnom . Podľa jeho ustanovení má verejnosť

právo zoznámiť sa ako s dokumentáciou posudzujúcou vplyv konkrétneho zámeru na

životné prostredie (v prvej fáze procesu tohto posudzovania), tak aj s pripomienkami

a vyjadreniami k nej (v tzv. verejnom prejednaní). V konkrétnostiach možno túto základnú

líniu jednoznačne identifikovať prostredníctvom a v rámci jednotlivých zákonných

ustanovení. Ustanovenie § 8 ods. 4 citovaného zákona uvádza, že o návrhu zámeru

informuje dotknutá obec verejnosť spolu s informáciou, kde je do neho možné nahliadnuť,

právoplatné rozhodnutie o tom, či sa určitá činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa

, ministerstvo doručí aj občianskej iniciatíve alebo občianskemu

združeniu (§ 11 ods. 4), navrhovateľ informuje vhodným spôsobom verejnosť o určenom

rozsahu hodnotenia a jeho časovom harmonograme (§ 12 ods. 5), dotknutá obec informuje

verejnosť o správe a hodnotení a zabezpečí jej verejné prerokovanie (§ 17 ods. 1 a 2),

dotknutá obec zverejní záverečné stanovisko (). V rámci a kontexte

Z. z. možno hovoriť o tzv. aktívnom sprístupňovaní informácií o životnom prostredí, ku

ktorému dochádza bez výslovnej žiadosti zainteresovaných osôb v rámci procesov

tvoriacich predmet jeho úpravy (napríklad posudzovanie vplyvov činností, zisťovacie

konanie). Postupy a spôsoby získavania informácií o stave prostredí sú veľmi rôznorodé,

často neformálne a nezahŕňajú len tzv. pasívne informácie o životnom prostredí na žiadosť

oprávnenej osoby. Skutočnosť, že rôznorodé procesy oceňovania vplyvov na životné

prostredie predstavuje pre ich „laický“, resp. „občiansky“ prvok realizáciu ich základného

práva na informácie a konkrétnejšie práva na informácie o životnom prostredí, napokon

potvrdzujú aj medzinárodné dokumenty, akými sú smernica Rady EHS č. 85/337/EEC

o posudzovaní vplyvov niektorých verejných alebo súkromných projektov na životné

prostredie z 5. júla 1985 (konkrétne jej čl. 6 ods. 2 a čl. 9), ako aj Dohovor o hodnotení

vplyvu na životné prostredie presahujúce štátne hranice z 25. februára 1991 (čl. 2 ods. 6,

čl. 3 ods. 1 a 8, čl. 4 ods. 2 – oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. ).

Túto skutočnosť napokon potvrdzujú i samotní navrhovatelia, keď na príslušných

miestach svojho podnetu výslovne uvádzajú, že „Verejnosť musí byť informovaná

o jednotlivých častiach procesu EIA, musí mať možnosť nahliadnuť do príslušnej

dokumentácie, robiť si z nej výpisy a odpisy“, resp. „Iniciatíva má právo byť informovaná

o procese EIA, priamo dostáva niektoré dokumenty a môže podávať stanoviská, na ktoré sa

prihliada v ďalšom procese“ a „podobné práva má aj občianske združenie“.

Z uvedeného vyplýva, že nakoľko označeným postupom ministerstva životného

prostredia nebolo možné porušiť základné právo navrhovateľov podľa , bolo

potrebné ich podnet v tejto časti a po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jeho

zjavnú neopodstatnenosť.

2. V ďalšej časti svojho podnetu navrhovatelia namietali, že označeným postupom

ministerstva životného prostredia v konaní podľa došlo aj

k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1, t. j. práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Aj v tejto časti bol ich podnet odmietnutý ako zjavne neopodstatnený, nakoľko

navrhovatelia netvrdili a ani ničím nedoložili, že sa svojho základného práva na súdnu alebo

inú právnu ochranu vôbec domáhali pred príslušným orgánom štátu, resp. že takýmto

postupom ministerstva životného prostredia im bol výkon ich základného práva podľa čl. 46

ods. 1 obmedzený, či dokonca zmarený.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné podnet navrhovateľov namietajúcich porušenie

ich základných práv podľa a po jeho predbežnom prerokovaní

odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.