Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 71/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu konanom dňa

4. júla 2001 predbežne prerokoval podnet na začatie konania P. K., bytom S., toho času

v Ústave na výkon väzby v B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., pre porušenie práv

podľa a 5 a nečinnosťou Krajskej

prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet P. K. o d m i e t a z dôvodu nepríslušnosti Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jeho prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

P. K. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorý sa nachádza od 16. októbra 2000 vo väzbe

v súvislosti s jeho trestným stíhaním pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo

k trestnému činu hrubého nátlaku podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 a ods. 2 písm. b)

, sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu obrátil s podaním zo

14. júna 2001 nazvaným ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom SR“ na

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“). K podaniu pripojil viaceré

listiny týkajúce sa jeho trestnej veci (rozhodnutia a zápisnice o procesných úkonoch).

Podstata podania, ktoré možno kvalifikovať podľa jeho názvu a tiež obsahu ako

podnet na začatie konania pre porušenie práv podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v znení účinnom do 1. júla 2001 a § 18 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), je zhrnutá v navrhnutých uzneseniach.

V závere podnetu navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd: „vydal toto uznesenie:

Ústavný súd Slovenskej republiky začína konanie o porušení práv podnecovateľa

podľa , ktorým sa zaručuje osobná sloboda,

ods. 5 , podľa ktorého do väzby možno vziať iba z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu, a

Slovenskej republiky, ktorý zaručuje každému právo na to, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu týchto základných práv porušovateľa

došlo nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava a tým i nečinnosťou

Krajského súdu v Bratislave.

Po konaní vo veci samej navrhuje podnecovateľ, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky vydal toto uznesenie:

Ústavný súd vyslovuje, že nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava

a tým i nečinnosťou Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu jeho ústavného práva na

osobnú slobodu podľa , práva vyplývajúceho

z , podľa ktorého do väzby možno vziať iba

z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu a k porušeniu práva

podľa na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.“

Navrhovateľ spochybňuje opodstatnenosť trestného stíhania proti nemu a tiež

väzobný dôvod podľa , pre ktorý sa vo väzbe

nachádza.

Krajský prokurátor v Bratislave podal na navrhovateľa obžalobu na Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 14. mája 2001, kde je vec vedená pod sp. zn.

.

Krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. júna 2001 rozhodol o zamietnutí

žiadosti navrhovateľa o prepustenie z väzby (ktorú podal pri oboznámení s výsledkami

vyšetrovania 4. mája 2001), nerozhodol však o jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo

17. apríla 2001.

Navrhovateľ uvádza, že proti uzneseniu krajského súdu zo 4. júna 2001 podal

11. júna 2001 sťažnosť na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

túto však ústavnému súdu nepredložil. Navrhovateľ uznáva, že neboli vyčerpané všetky

riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práv poskytuje, podanie

podnetu na ústavný súd však odôvodňuje naliehavosťou prípadu. Je už 8 mesiacov vo väzbe

bez zákonného dôvodu, pričom najvyšší súd bude zrejme rozhodovať o jeho sťažnosti proti

uzneseniu krajského súdu zo 4. júna 2001 až po konaní hlavného pojednávania na krajskom

súde v dňoch 25. až 26. júna 2001. Navrhovateľ však poznamenáva, že v zmysle § 53 ods. 2

ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti, ak táto svojím

významom podstatne presahuje osobné záujmy sťažovateľa, aj keď sťažovateľ nevyčerpal

všetky riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

II.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí podľa § 25

ods. 1 , pričom skúma najmä splnenie zákonných náležitostí podľa

§ 20, ako aj existenciu prípadných dôvodov na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 cit.

zákona (vrátane nepríslušnosti ústavného súdu na jeho prerokovanie).

Ústavný súd už v minulosti uviedol, že „V konaní o podnete podľa čl. 130 ods. 3

SR je preto Ústavný súd SR oprávnený zaoberať sa porušením základného práva

alebo slobody vtedy, ak k nemu došlo aj postupom všeobecných súdov za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu prostredníctvom opravného

prostriedku dostupného fyzickej alebo právnickej osobe“ (). Vo veci II. ÚS

58/98 zase zdôraznil, že „Občan musí na svoju ochranu využiť predovšetkým právne

prostriedky, ktoré mu priznáva , a až v prípade, ak by orgány činné

v trestnom konaní porušili jeho ústavné práva (druhá hlava SR), môže o túto

ochranu požiadať Ústavný súd SR“.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že krajský súd nerozhodol o jeho žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu zo 17. apríla 2001, mal a aj má možnosť požiadať krajský súd, aby o nej

rozhodol neodkladne ( ), a keby sa dočkal zamietavého

rozhodnutia, môže podať sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať druhostupňový - najvyšší súd.

Aj o sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu krajského súdu zo 4. júna 2001 bude

rozhodovať najvyšší súd (ak ju skutočne podal, tak ako tvrdí). Navrhovateľ mohol a môže

požiadať krajský súd, aby neodkladne predložil najvyššiemu súdu spisový materiál, ktorý je

potrebný na rozhodnutie o podanej sťažnosti.

Navrhovateľ si preto môže chrániť ním označené práva úkonmi smerujúcimi voči

krajskému súdu a tiež prostredníctvom opravných prostriedkov proti jeho rozhodnutiam

(sťažnosti) na najvyššom súde. Ústavný súd teda nie je na prerokovanie jeho podnetu

v súčasnosti príslušný.

Argumentácia navrhovateľa , ktorý sa týka

ústavnej sťažnosti, nie je namieste z viacerých dôvodov. Ustanovenie § 31a ods. 1 zákona

o ústavnom súde síce počíta s primeraným použitím ustanovení o ústavnej sťažnosti, avšak

len „na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete“. Podnet navrhovateľa ale prijatý nebol.

Podnet navrhovateľa svojím významom ani nepresahuje jeho osobné záujmy (§ 53 ods. 2

a contrario). Pri akceptovaní označenej argumentácie navrhovateľa

by napokon ústavný súd neprípustne vstupoval do právomoci všeobecných súdov (krajského

a predovšetkým najvyššieho).

Na základe uvedeného bol preto podnet navrhovateľa odmietnutý podľa § 25 ods. 2

pre nepríslušnosť ústavného súdu na jeho prerokovanie.