Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2001

prerokoval ústavnú sťažnosť D. K., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B. B.,

ktorou namietal porušenie základného práva priznaného Slovenskej

republiky a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 41

ods. 1 a 4 , a 3, druhou vetou a

ods. 1 a 2 v spojení s a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 25 ods. 2, čl. 35 a čl. 19 v spojení s čl. 41

ods. 1 a 4 a , a rozkazom ministra

obrany Slovenskej republiky vo veciach personálnych č. 126 z 12. apríla 2001 v časti,

v ktorej sa zamieta žiadosť sťažovateľa o prepustenie zo služobného pomeru, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti D. K. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2001

doručená ústavná sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., zastúpeného

advokátom JUDr. J. H., B. B., ktorou namietal, že rozkazom ministra obrany Slovenskej

republiky vo veciach personálnych č. 126 z 12. apríla 2001 (v časti, v ktorej sa zamieta jeho

žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru) došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života; podľa a 4 na

ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny a práva na starostlivosť o deti a ich výchovu;

podľa čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 druhej vety a čl. 13 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 24 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, , a v spojení s a 4 Slovenskej

republiky; podľa zaručujúcich slobodu myslenia

a svedomia; podľa na slobodnú voľbu povolania

a prípravu naň, ako aj práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť; a tiež podľa

.

Predtým, ako ústavný súd rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, bolo mu

30. júla 2001 doručené podanie jeho právneho zástupcu o späťvzatí ústavnej sťažnosti,

v ktorom uviedol: „Vzhľadom na skutočnosť, že opätovnej žiadosti nášho klienta

o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bolo personálnym rozkazom

ministra obrany číslo 201 zo dňa 26. júna 2001 vyhovené, berieme návrh vo vyššie uvedenej

veci späť.“ Ústavnému súdu bola tiež doručená kópia výpisu z rozkazu ministra obrany

Slovenskej republiky (v personálnych veciach) číslo 201 z 26. júna 2001, ktorým bol

sťažovateľ podľa ustanovenia o vojenskej

službe v znení neskorších predpisov dňom 30. júla 2001 odvolaný z doterajšej funkcie

a podľa ustanovenia § 32 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona prepustený zo služobného

pomeru profesionálneho vojaka dňom 31. júla 2001.

II.

Podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“): „Ak sťažovateľ vezme svoju

ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak ústavný súd

rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.“

Ako už ústavný súd vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. : „Zákon teda

umožňuje iba fyzickej alebo právnickej osobe, aby vzala späť ústavnú sťažnosť alebo

podnet, pričom aj v konaní o takých konaniach ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy,

či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší než rozhodnutie predkladateľa návrhu vziať

návrh späť.“ V uznesení sp. zn. ústavný súd vyslovil: „Dôvodmi hodnými

osobitného zreteľa podľa v znení neskorších predpisov sú

konkrétne okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti s uplatnením priznaného práva

alebo slobody. Za zreteľa hodný dôvod v prípade prijatého podnetu považoval ústavný súd

skutočnosť, že jeho predmetom je ústavné právo na vzdelanie, ktoré sa netýka len

dvojstranného právneho vzťahu medzi konkrétnym navrhovateľom a konkrétnou vysokou

školou, ale postup pri prijímaní uchádzačov o štúdium na vysokej škole sa týka všetkých

potencionálnych uchádzačov na všetkých vysokých školách.“

V prejednávanom prípade namietal sťažovateľ porušenie svojho práva na súkromný

a rodinný život, práva na starostlivosť o deti a ich výchovu, na slobodu myslenia

a svedomia, slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na predmet ústavnej sťažnosti (spojený s vydaním rozkazu ministra

obrany Slovenskej republiky vo veciach personálnych) však tento vyvoláva len individuálne

následky výlučne pre osobu v ňom označenú. Nakoľko (a v dôsledku uvedeného) ústavný

súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepripustenie späťvzatia ústavnej

sťažnosti, súhlasil s jej späťvzatím a konanie o nej zastavil.