Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 62/98

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 20. júla 1999

vo veci podnetu o porušení a a 2

Slovenskej republiky takto

rozhodol:

Konanie o podnete z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e

Podnetom z 9. októbra 1998 , ,

zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Hudákom, Advokátska kancelária, Košice

(ďalej len „navrhovateľ“), žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len

„Ústavný súd SR“) začať konanie o porušení jeho práva na vzdelanie upraveného v čl.

42 ods. 1 a a 2 (ďalej len „“).

K porušeniu označených ústavných článkov došlo podľa navrhovateľa tým, že

podľa odôvodnenia rozhodnutia dekana Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach č. j. 1593/98 z 26. 6. 1998, ktorým nebol prijatý na riadne

štúdium formou denného štúdia na tejto fakulte, jediným kritériom pre prijatie na

štúdium bol dosiahnutý počet bodov na písomnom teste. Dekan fakulty prijal, podľa

navrhovateľovho tvrdenia, všetkých tých uchádzačov, ktorí dosiahli minimálne 36

bodov. On dosiahol 35 bodov, čo je iba o jeden bod menej, ako bola určená hranica

pre prijatie. Preto sa domnieval, že jeho včas podané odvolanie je dôvodné a že rektor

nemôže porušiť kritériá určené Akademickým senátom Právnickej fakulty UPJŠ ani

v odvolacom konaní, a že ak sa v rámci odvolania prijmú ďalší uchádzači, tak iba tí,

ktorí nasledovali v poradí dosiahnutých bodov. Rektor Univerzity Pavla Jozefa

Šafárika však podľa tvrdenia navrhovateľa v rámci odvolacieho konania prijal dvanásť

či trinásť uchádzačov, ktorí získali podstatne menej bodov ako on.

K tomuto postupu vyslovil navrhovateľ názor, že rektor Univerzity UPJŠ

v Košiciach svojím rozhodnutím 1077/1998 z 21. 7. 1998, ktorým zamietol jeho

odvolanie, porušil Ústavu SR, konkrétne čl. 12, podľa ktorého „ľudia sú rovní

v dôstojnosti i v právach“. Základné práva, medzi ktoré patrí aj právo na vzdelanie

podľa SR, pokračoval v odôvodnení navrhovateľ, sa zaručujú všetkým

rovnako. Nikoho nemožno zo žiadnych dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať. Skutočnosť, že na štúdium boli prijatí takí uchádzači, ktorí dosiahli

menej bodov ako navrhovateľ, preto považuje za neodôvodnené zvýhodnenie iných,

porušením ústavnej zásady rovnosti v právach.

Predmetom námietok porušenia ústavnosti bolo jedno zo základných práv, teda

práv, ktorých preskúmanie v zmysle SR nemôže byť vylúčené

z právomoci súdu. Pretože zákonná úprava práva na vzdelanie je interpretovaná a

uplatňovaná v praxi tak, že vylučuje preskúmavanie rozhodnutí orgánu právnickej

osoby, ktorá rozhoduje o prijatí uchádzača na štúdium, Ústavný súd SR využil

možnosť podľa SR a navrhovateľov podnet prijal na ďalšie

konanie (uznesenie -13 zo 17. novembra 1998).

Podľa ustanovenia o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

(ďalej len „“)

zaslal (24. novembra 1998) Ústavný súd SR podnet navrhovateľa druhému

účastníkovi - rektorovi Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s tým, aby sa

k nemu v určenej lehote vyjadril. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako dôkaz uviedol a

k podnetu priložil len rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach č. j.

1593/98, odvolanie proti označenému rozhodnutiu z 30. 6. 1998 a rozhodnutie rektora

Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach zn. 1077/1998 a nenavrhol ďalšie

dôkazy svojich tvrdení, súd si vyžiadal súčasne Štatút Právnickej fakulty UPJŠ,

Študijný a skúšobný poriadok magisterského štúdia Právnickej fakulty UPJŠ, zoznam

uchádzačov o štúdium – študentov prijatých v školskom roku 1998/1999 a ich bodové

hodnotenie, resp. počet bodov a zoznam uchádzačov o štúdium prijatých v tom istom

školskom roku v odvolacom konaní, vrátane hľadísk (kritérií) prijímania v odvolacom

konaní.

Prijatý podnet a vyžiadanie vyjadrenia k podnetu Ústavný súd SR zaslal

24. novembra 1998 aj navrhovateľom označenému ďalšiemu druhému účastníkovi

konania – dekanovi Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Keďže zásielka sa vrátila

ako nevyžiadaná v odbernej lehote, súd opakovane 28. decembra 1998 zaslal zásielku

dekanovi označenej fakulty. Táto opakovaná zásielka sa tiež vrátila späť ako

nevyžiadaná. K prevzatiu zásielky Právnickou fakultou UPJŠ a zaslaniu vyžiadaných

materiálov došlo až 14. júna 1999.

Informácie o prijímacom konaní pre školský rok 1998/1999, ktoré podľa

telefonického vyjadrenia dekana Právnickej fakulty UPJŠ sú hľadiskami na určenie

potrebnej spôsobilosti a spôsob jej overovania v zmysle zákona o vysokých školách,

boli doručené 18. júna 1999.

Rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach prof. Ing. Dušan

Podhradský, DrSc., vo svojom stanovisku k podnetu navrhovateľa z 10. decembra

1998, doručenom na Ústavný súd SR 14. decembra 1998, hneď v úvode konštatoval,

že podľa zákona o vysokých školách o prijatí uchádzača na vysoké školy, ktoré sa

členia na fakulty, rozhoduje dekan. Proti rozhodnutiu dekana sa podľa § 18 ods. 2

zákona môže uchádzač odvolať rektorovi. Rektor vo svojom stanovisku tiež uviedol,

že hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti a spôsob jej overovania schvaľuje na

návrh dekana akademický senát fakulty, ale zákon neustanovuje kritériá, podľa

ktorých sa má rektor rozhodnúť, „že kedy áno a kedy nie“ (zrejme prijať alebo

neprijať uchádzača na štúdium), a ani v Štatúte UPJŠ sa takéto kritériá nenachádzajú.

Rovnako takéto kritériá nevydal ani on a Akademický senát UPJŠ „jeho rozhodovacie

právo bez vyhlásenia podmienok akceptoval“. V rámci odvolacieho konania, uviedol

ďalej rektor vo svojom vyjadrení, rieši rovnako ako ostatní rektori Slovenskej

rektorskej konferencie „zreteľahodné odvolania, ktoré súvisia napr. so sociálnymi,

zdravotnými, etnickými problémami uchádzačov, s uchádzačmi, ktorí majú štatút

Slovákov žijúcich v zahraničí, s víťazmi olympiád, reprezentantmi v športe a umení,

s prípadmi súvisiacimi s podporou univerzity a pod.“ Vyslovil tiež názor, že pri

odvolacom konaní nemôže preto byť pre rektora kritériom len bodové poradie

uchádzačov, obdobne ako to aplikuje nad čiarou dekan. Odvolanie by bolo podľa

rektora len posúvaním čiary a stratilo by zmysel. Ústavné právo študovať na vysokej

škole, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, bolo podľa názoru rektora v plnej miere

uplatnené tým, že „menovaný po podaní prihlášky sa mohol zúčastniť prijímacích

pohovorov“. Vyjadrenie rektora rezultuje do záveru, že „fakulta vysokej školy má

právo stanoviť si poradie spôsobilých uchádzačov, napr. formou bodového poradia,

v ktorom sa podnecovateľ mohol umiestniť tak, aby bol prijatý, rektor je však vo

svojom rozhodnutí v danom prípade nezávislý“.

Svoje vyjadrenie zo 10. 12. 1998 rektor doplnil listom z 21. 12. 1998. Podľa

doplneného stanoviska „právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky pôsobia

subsidiárne. To je všeobecná zásada, ktorá podľa označeného vyjadrenia plynie z čl.

124 a násl. SR, zo v znení neskorších predpisov, ako aj

z konštantnej judikatúry ústavného súdu v iných veciach. Táto subsidiarita údajne

značí, „že vznik právomoci ústavného súdu na základe prijatého podnetu na začatie

konania predpokladá, že podnecovateľ využil všetky právne a procesné prostriedky na

nápravu …“. V tejto kauze, pokračuje vyjadrenie, však podnecovateľ tieto zákonné

prostriedky nevyčerpal, a preto bolo z jeho strany „predčasné a neopodstatnené obrátiť

sa priamo na Ústavný súd“. Podľa názoru rektora bol navrhovateľ „povinný“ využiť na

nápravu najprv podnet na Ministerstvo školstva SR na kontrolu dodržiavania

všeobecne záväzných právnych predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské

štúdium podľa § 15 ods. 1 písm. i) zákona o vysokých školách a až po neúspechu

s podnetom „by sa azda dalo uvažovať o právnej možnosti obrátiť sa s podnetom na

ústavný súd“.

Ústavný súd v konaní o podnete uplatní svoju právomoc až vtedy, keď

navrhovateľ využil všetky právne prostriedky ochrany svojho ústavného práva alebo

slobody, ktoré sú mu dostupné. Táto požiadavka sa vzťahuje len na tie prostriedky

ochrany ústavného práva, ktoré môžu prispieť k účinnej právnej ochrane. Ústavný súd

SR rozhodol, že právny prostriedok, ktorý navrhovateľ nemôže uplatniť osobne a

s ktorým sa ako právny účinok nespája priame odstránenie opodstatnene namietnutého

porušenia ústavného práva alebo slobody, nemá povahu právneho prostriedku, ktorý

navrhovateľ musí využiť skôr, ako sa v konaní pred Ústavným súdom SR môže

uchádzať o ochranu svojich práv podľa SR. Podnet na

Ministerstvo školstva SR na kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych

predpisov v prijímacom konaní na vysokoškolské štúdium podľa § 15 ods. 1 písm. i)

zákona o vysokých školách nemá také právne účinky, aby zakladal povinnosť uplatniť

ho pred podaním podnetu na Ústavný súd SR. Preto ústavný súd odmietol námietku

rektora Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ktorou spochybňoval využitie opravných

prostriedkov navrhovateľom.

Navrhovateľ k tvrdenému porušeniu a a 2 SR

ako dôkazy doložil rozhodnutie dekana Právnickej fakulty UPJŠ č. j. 1593/98 o

neprijatí na štúdium na tejto fakulte v školskom roku 1998/1999, odvolanie

navrhovateľa proti označenému rozhodnutiu dekana a rozhodnutie rektora Univerzity

Pavla Jozefa Šafárika, ktorým zamietol navrhovateľovo odvolanie bez (označenia)

návrhu dôkazov svojich tvrdení. Navrhnutie a predloženie dôkazov v podnete

tvrdených skutočností súd opakovane žiadal pri osobných účastiach v budove

Ústavného súdu SR, telefonicky, ako aj v advokátskej kancelárii od navrhovateľovho

zástupcu, ale bezúspešne.

Ustanovenia umožňujú

primerané použitie ustanovení na konanie, ak zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje. Keďže tieto zákonné podmienky boli

splnené, Ústavný súd SR ďalej postupoval s primeraným použitím ustanovení o

dokazovaní. Za účelom objasnenia skutkového stavu veci si súd vyžiadal od druhého

účastníka konania tiež vyššie označené dokumenty, bez ktorých by nemohol ďalej vo

veci konať. Pretože rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika vo svojom stanovisku

oznámil, že požadované dokumenty nemá k dispozícii, tieto si Ústavný súd SR

vyžiadal od dekana Právnickej fakulty UPJŠ. Dekan Právnickej fakulty UPJŠ zásielku

2-krát neprevzal. Až keď mu bola doručená kuriérom, doručil aj on spolu so

sprievodným prípisom zo 14. júna 1999 na Ústavný súd SR vyžiadané zoznamy a

Štatút Právnickej fakulty UPJŠ.

Na tomto základe, resp. po preštudovaní doručených materiálov predseda

senátu vytýčil pojednávanie v tejto veci na 15. júl 1999. Dva dni pred vytýčeným

pojednávaním navrhovateľov zástupca zobral návrh vo veci prijatého podnetu

v celom rozsahu späť.

Podľa ustanovenia na konanie

a rozhodovanie o prijatom podnete sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej

hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

Späťvzatie návrhu je upravené v § 54 citovaného zákona. „Ak sťažovateľ

vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak

Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného

zreteľa.“ Podľa druhej vety tohto ustanovenia v prípade, ak Ústavný súd SR z dôvodov

hodných osobitného zreteľa nepripustil späťvzatie návrhu, nemá toto späťvzatie za

následok zastavenie konania.

Za zreteľa hodný dôvod v prípade prijatého podnetu považoval Ústavný súd SR

skutočnosť, že predmetom jeho námietok bolo ústavné právo na vzdelanie, ktoré sa

netýka len dvojstranného právneho vzťahu medzi konkrétnym navrhovateľom a

konkrétnou vysokou školou, ale postup pri prijímaní uchádzačov o štúdium na vysokej

škole sa týka všetkých potenciálnych uchádzačov na všetkých vysokých školách.

Z toho dôvodu Ústavný súd SR ako súdny orgán ochrany ústavnosti nemohol

jemu danými ústavnými prostriedkami nereagovať na túto skutočnosť. Preto

nepripustil späťvzatie návrhu a pokračoval v konaní ďalej. Pojednávanie vo veci

prijatého podnetu bolo odročené na 20. júl 1999.

19. júla 1999, deň pred vytýčeným pojednávaním, navrhovateľ

odvolal plnú moc advokátovi JUDr. Dušanovi Hudákovi, Košice, Štúrova 20, ktorú

mu udelil na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR začatom na podnet

9. októbra 1999.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže vo veci konať. Podľa ustanovenia § 22 zákona o konaní pred Ústavným

súdom SR navrhovateľ a po prijatí podnetu aj ten, kto ho podal, musí byť v konaní

zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.

Povinné zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom v konaní platí po

celý čas konania aj na základe prijatého podnetu a aj po nepripustení späťvzatia

návrhu. Ústavný súd SR nemá právomoc ustanoviť navrhovateľovi advokáta alebo

komerčného právnika proti jeho vôli, aby ho zastupoval v konaní pred Ústavným

súdom SR. Podmienku zastúpenia navrhovateľa zákon nedovoľuje odpustiť.

Nesplnenie tejto zákonom ustanovenej podmienky je preto nedostatkom podmienky

konania pred Ústavným súdom SR a má za následok zastavenie konania. Preto

Ústavný súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júla 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu