Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 81/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 31. augusta

2001 predbežne prerokoval podnet P. D. trvale bytom N., toho času v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody v D., na začatie konania pre porušenie práv, ako aj jeho žiadosť

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

a takto

r o z h o d o l :

1. Žiadosti P. D. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Podnet P. D. o d m i e t a pre nepríslušnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 11. apríla 2001 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) doručené podanie P. D. (ďalej len „navrhovateľ“).

Vo svojom podaní označenom ako „Sťažnosť“ navrhovateľ uviedol, že orgány činné

v trestnom konaní a orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže porušili zákon (ktorý

navrhovateľ bližšie nešpecifikuje) spôsobom, ktorý je mu „ ... na procesnú aj zdravotnú

ujmu ...“.

Navrhovateľ uvádza, že počas výkonu trestu odňatia slobody došlo u neho k vzniku

zdravotných problémov, ktoré neboli riešené „... dostatočným opatrením k náprave ...“ jeho

zdravotného stavu.

Navrhovateľ bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní

28 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonáva

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D.

Počas výkonu trestu sa u navrhovateľa vyskytli zdravotné problémy, ktoré stále

pretrvávajú, pričom podľa jeho názoru mu zo strany zdravotného personálu nebola

poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť.

Vzhľadom na túto okolnosť podal žiadosť o prerušenie výkonu trestu v zmysle

ustanovenia o trestnom konaní súdnom (Trestný

poriadok) v znení neskorších predpisov.

Túto žiadosť Okresný súd v Trenčíne uznesením sp. zn. zo dňa

27. marca 2000 zamietol.

Navrhovateľ sa domnieva, že v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne o žiadosti

o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody bol poškodený správou o jeho zdravotnom

stave, ako aj stanoviskom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky Bratislava – odboru zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, z ktorých

súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ žiada o „nezávislý“ znalecký

posudok.

K podaniu navrhovateľa zo dňa 11. apríla 2001 nebolo pripojené splnomocnenie pre

advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak

ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Ústavný súd listom z 20. apríla 2001 upozornil navrhovateľa na náležitosti

kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom (návrh alebo podnet)

ustanovené najmä v a , ktoré jeho podanie vo viacerých

smeroch nespĺňalo, pričom navrhovateľ k nemu nepripojil potrebné dôkazy a nepreukázal

využitie dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy.

V uvedenom liste navrhovateľa taktiež vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia

výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu plnomocenstvo pre advokáta

alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ

nemá byť odmietnuté podľa . Zároveň ho upozornil aj

na možnosť požiadať v označenej lehote ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu,

advokáta ( v spojení s ustanoveniami a a

).

Navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším podaním zo 7. mája 2001, ku ktorému

pripojil aj viaceré prílohy vrátane „Žiadosti o pridelenie právneho zástupcu na zastúpenie

pred ústavným súdom“.

Podľa v spojení s a a

môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe

právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri

predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené

súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.

Takéto ustanovenie by odôvodňovali aj jeho pomery, pretože ide o osobu, ktorá sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody. Ústavnému súdu teda zostalo posúdiť tretí predpoklad na

ustanovenie právneho zástupcu, to znamená, že „nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti“.

II.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) v znení účinnom do 1. júla 2001 ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je

ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne

neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V súvislosti s podaním navrhovateľa sa ústavný súd obrátil na Okresný súd

v Trenčíne so žiadosťou o ďalšie informácie týkajúce sa konania o žiadosti navrhovateľa

o prerušenie výkonu trestu.

Z oznámenia Okresného súdu v Trenčíne ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal

voči uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd

v Trenčíne.

Zo spisového materiálu poskytnutého následne Krajským súdom v Trenčíne na

základe dožiadania ústavného súdu tento zistil, že Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.

z 18. mája 2001 zrušil navrhovateľom napadnuté uznesenie Okresného súdu

v Trenčíne sp. zn. a uložil tomuto súdu, aby o veci znovu konal a rozhodol.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o žiadosti navrhovateľa o prerušenie výkonu

trestu odňatia slobody dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Navrhovateľ sa teda môže domáhať ochrany svojich práv v konaní pred Okresným

súdom v Trenčíne, resp. v prípade využitia opravného prostriedku pred nadriadeným

krajským súdom (Krajský súd v Trenčíne).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu občan musí na svoju ochranu využiť

predovšetkým právne prostriedky, ktoré mu priznáva , a až v prípade, ak

by orgány činné v trestnom konaní porušili jeho ústavné práva (druhá hlava ), môže

o túto ochranu požiadať ústavný súd ().

Do právomoci všeobecných súdov, ktoré vo veci konajú, teda patrí posúdiť, či je

v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľovi poskytovaná potrebná

zdravotnícka starostlivosť, resp. či mu vôbec možno v podmienkach výkonu trestu odňatia

slobody potrebnú zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na charakter a závažnosť jeho

ochorenia poskytnúť, a na základe toho rozhodnúť o prípadnom prerušení výkonu trestu

odňatia slobody.

rozdeľuje súdnu moc medzi ústavný súd a všeobecné súdy. Ide o dva

samostatné, navzájom nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pričom

každý z nich má osobitne vymedzenú rozhodovaciu právomoc. Ústavný súd je orgánom

ochrany ústavnosti. Naproti tomu všeobecné súdy plnia úlohy ochrany zákonnosti, ich

právomoc je vymedzená v a konkrétne špecifikovaná najmä

v procesných súdnych poriadkoch.

Samostatné a rovnocenné postavenie a poslanie týchto dvoch systémov súdnej moci

vylučuje akúkoľvek ich nadriadenosť, resp. podriadenosť navzájom a nepripúšťa ani, aby

orgány jedného systému nahradzovali orgány druhého systému v rozhodovacej právomoci,

ktorá im je zverená, alebo aby do tejto rozhodovacej právomoci zasahovali.

Ústavný súd preto nie je oprávnený rozhodnúť o vypracovaní nezávislého

zdravotného posudku pre potreby konania pred všeobecným súdom o žiadosti navrhovateľa

o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. Túto právomoc (rozhodnúť o pribratí znalca)

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších

predpisov priznáva, pokiaľ ide o konanie pred všeobecným súdom, sudcovi alebo

predsedovi senátu ( ) všeobecného súdu.

V zmysle ustanovenia v spojení s

by ústavný súd mohol rozhodnúť o pribratí znalca v konaní o podnete

navrhovateľa, ak by mal rozhodnúť, či došlo k porušeniu niektorého zo základných práv

alebo slobôd navrhovateľa garantovaných . Ani v takomto konaní by však ústavný

súd nemohol rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľa alebo

zrušiť či zmeniť rozhodnutie všeobecného súdu v tejto veci, prípadne jeho rozhodnutie

nahradiť rozhodnutím vlastným.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že u tohto

podnetu sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa ,

nakoľko ústavný súd nie je príslušný na jeho prerokovanie a zo strany navrhovateľa preto

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Na základe tejto skutočnosti ústavný súd žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.

Nakoľko z dôvodov vyššie uvedených je už teraz nepochybné, že je daný

neodstrániteľný nedostatok jednej z podmienok konania ústavného súdu, to znamená jeho

príslušnosti na prerokovanie podnetu navrhovateľa, bol tento podnet odmietnutý podľa § 25

ods. 2 na jeho predbežnom prerokovaní podľa cit.

zákona.