Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 81/01
PDF · 140.39 KB
No categories available
III. ÚS 81/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 31. augusta
2001 predbežne prerokoval podnet P. D. trvale bytom N., toho času v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody v D., na začatie konania pre porušenie práv, ako aj jeho žiadosť
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
a takto
r o z h o d o l :
1. Žiadosti P. D. o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
2. Podnet P. D. o d m i e t a pre nepríslušnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Dňa 11. apríla 2001 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) doručené podanie P. D. (ďalej len „navrhovateľ“).
Vo svojom podaní označenom ako „Sťažnosť“ navrhovateľ uviedol, že orgány činné
v trestnom konaní a orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže porušili zákon (ktorý
navrhovateľ bližšie nešpecifikuje) spôsobom, ktorý je mu „ ... na procesnú aj zdravotnú
ujmu ...“.
Navrhovateľ uvádza, že počas výkonu trestu odňatia slobody došlo u neho k vzniku
zdravotných problémov, ktoré neboli riešené „... dostatočným opatrením k náprave ...“ jeho
zdravotného stavu.
Navrhovateľ bol právoplatne odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
28 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Tento trest vykonáva
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v D.
Počas výkonu trestu sa u navrhovateľa vyskytli zdravotné problémy, ktoré stále
pretrvávajú, pričom podľa jeho názoru mu zo strany zdravotného personálu nebola
poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť.
Vzhľadom na túto okolnosť podal žiadosť o prerušenie výkonu trestu v zmysle
ustanovenia § 325 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov.
Túto žiadosť Okresný súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 3 Nt 440/00 zo dňa
27. marca 2000 zamietol.
Navrhovateľ sa domnieva, že v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne o žiadosti
o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody bol poškodený správou o jeho zdravotnom
stave, ako aj stanoviskom Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky Bratislava – odboru zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, z ktorých
súd pri svojom rozhodnutí vychádzal.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ žiada o „nezávislý“ znalecký
posudok.
K podaniu navrhovateľa zo dňa 11. apríla 2001 nebolo pripojené splnomocnenie pre
advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, tak
ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
Ústavný súd listom z 20. apríla 2001 upozornil navrhovateľa na náležitosti
kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom (návrh alebo podnet)
ustanovené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, ktoré jeho podanie vo viacerých
smeroch nespĺňalo, pričom navrhovateľ k nemu nepripojil potrebné dôkazy a nepreukázal
využitie dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy.
V uvedenom liste navrhovateľa taktiež vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia
výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu plnomocenstvo pre advokáta
alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ
nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Zároveň ho upozornil aj
na možnosť požiadať v označenej lehote ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu,
advokáta (§ 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 1 a 2 a
§ 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Navrhovateľ svoje podanie doplnil ďalším podaním zo 7. mája 2001, ku ktorému
pripojil aj viaceré prílohy vrátane „Žiadosti o pridelenie právneho zástupcu na zastúpenie
pred ústavným súdom“.
Podľa § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe
právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery
a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri
predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené
súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Navrhovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu, advokáta.
Takéto ustanovenie by odôvodňovali aj jeho pomery, pretože ide o osobu, ktorá sa nachádza
vo výkone trestu odňatia slobody. Ústavnému súdu teda zostalo posúdiť tretí predpoklad na
ustanovenie právneho zástupcu, to znamená, že „nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti“.
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) v znení účinnom do 1. júla 2001 ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je
ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
V súvislosti s podaním navrhovateľa sa ústavný súd obrátil na Okresný súd
v Trenčíne so žiadosťou o ďalšie informácie týkajúce sa konania o žiadosti navrhovateľa
o prerušenie výkonu trestu.
Z oznámenia Okresného súdu v Trenčíne ústavný súd zistil, že navrhovateľ podal
voči uzneseniu o zamietnutí jeho žiadosti sťažnosť, o ktorej rozhodne Krajský súd
v Trenčíne.
Zo spisového materiálu poskytnutého následne Krajským súdom v Trenčíne na
základe dožiadania ústavného súdu tento zistil, že Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
2 To 157/01 z 18. mája 2001 zrušil navrhovateľom napadnuté uznesenie Okresného súdu
v Trenčíne sp. zn. 3 Nt 440/00 a uložil tomuto súdu, aby o veci znovu konal a rozhodol.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že konanie o žiadosti navrhovateľa o prerušenie výkonu
trestu odňatia slobody dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Navrhovateľ sa teda môže domáhať ochrany svojich práv v konaní pred Okresným
súdom v Trenčíne, resp. v prípade využitia opravného prostriedku pred nadriadeným
krajským súdom (Krajský súd v Trenčíne).
V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu občan musí na svoju ochranu využiť
predovšetkým právne prostriedky, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, a až v prípade, ak
by orgány činné v trestnom konaní porušili jeho ústavné práva (druhá hlava ústavy), môže
o túto ochranu požiadať ústavný súd (II. ÚS 58/98).
Do právomoci všeobecných súdov, ktoré vo veci konajú, teda patrí posúdiť, či je
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľovi poskytovaná potrebná
zdravotnícka starostlivosť, resp. či mu vôbec možno v podmienkach výkonu trestu odňatia
slobody potrebnú zdravotnú starostlivosť s prihliadnutím na charakter a závažnosť jeho
ochorenia poskytnúť, a na základe toho rozhodnúť o prípadnom prerušení výkonu trestu
odňatia slobody.
Ústava rozdeľuje súdnu moc medzi ústavný súd a všeobecné súdy. Ide o dva
samostatné, navzájom nezávislé, procesne uzavreté systémy výkonu súdnictva, pričom
každý z nich má osobitne vymedzenú rozhodovaciu právomoc. Ústavný súd je orgánom
ochrany ústavnosti. Naproti tomu všeobecné súdy plnia úlohy ochrany zákonnosti, ich
právomoc je vymedzená v čl. 142 ods. 1 ústavy a konkrétne špecifikovaná najmä
v procesných súdnych poriadkoch.
Samostatné a rovnocenné postavenie a poslanie týchto dvoch systémov súdnej moci
vylučuje akúkoľvek ich nadriadenosť, resp. podriadenosť navzájom a nepripúšťa ani, aby
orgány jedného systému nahradzovali orgány druhého systému v rozhodovacej právomoci,
ktorá im je zverená, alebo aby do tejto rozhodovacej právomoci zasahovali.
Ústavný súd preto nie je oprávnený rozhodnúť o vypracovaní nezávislého
zdravotného posudku pre potreby konania pred všeobecným súdom o žiadosti navrhovateľa
o prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. Túto právomoc (rozhodnúť o pribratí znalca)
zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších
predpisov priznáva, pokiaľ ide o konanie pred všeobecným súdom, sudcovi alebo
predsedovi senátu (§ 105 ods. 1 Trestného poriadku) všeobecného súdu.
V zmysle ustanovenia § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 105 ods. 1
Trestného poriadku by ústavný súd mohol rozhodnúť o pribratí znalca v konaní o podnete
navrhovateľa, ak by mal rozhodnúť, či došlo k porušeniu niektorého zo základných práv
alebo slobôd navrhovateľa garantovaných ústavou. Ani v takomto konaní by však ústavný
súd nemohol rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody navrhovateľa alebo
zrušiť či zmeniť rozhodnutie všeobecného súdu v tejto veci, prípadne jeho rozhodnutie
nahradiť rozhodnutím vlastným.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd dospel k záveru, že u tohto
podnetu sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
nakoľko ústavný súd nie je príslušný na jeho prerokovanie a zo strany navrhovateľa preto
ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
Na základe tejto skutočnosti ústavný súd žiadosti navrhovateľa o ustanovenie
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom nevyhovel.
Nakoľko z dôvodov vyššie uvedených je už teraz nepochybné, že je daný
neodstrániteľný nedostatok jednej z podmienok konania ústavného súdu, to znamená jeho
príslušnosti na prerokovanie podnetu navrhovateľa, bol tento podnet odmietnutý podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde na jeho predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 cit.
zákona.