Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 91/01
PDF · 112.4 KB
No categories available
III. ÚS 91/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2001 predbežne prerokoval podnet F. K., trvale bytom v B. B., toho času v Ústave na výkon
väzby v L., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., Advokátska kancelária G. & F., B. B., pre
porušenie jeho základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi a základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Trnava a Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Podnet F. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podnetom na začatie konania z 28. júna 2001 pre porušenie práv podľa čl. 130 ods. 3
(v znení platnom a účinnom do 1. júla 2001) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu F. K., (ďalej len „navrhovateľ“), namietajúc
porušenie svojich základných práv zakotvených v čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy.
Navrhovateľ uviedol, že dňa 25. augusta 1999 bol uznesením Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2 Tp 87/99 z 27. augusta 1999 podľa § 68 z dôvodov v zmysle § 67 ods. 1
písm. b) a c) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení
neskorších predpisov vzatý do väzby v trestnej veci, v ktorej bolo vyšetrovanie ukončené
10. októbra 2000 a obžaloba na navrhovateľa bola podaná na Okresný súd Prievidza
24. novembra 2000.
Aj napriek značnému časovému odstupu však navrhovateľ ešte ani v čase podania
podnetu nebol postavený pred súd. K uvedenej situácii došlo podľa navrhovateľa
v dôsledku uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ndt 29/01 zo 4. apríla
2001, ktorým bola navrhovateľova trestná vec odňatá Okresnému súdu Prievidza
a prikázaná na ďalšie konanie Okresnému súdu Trnava, a v dôsledku uznesenia Okresného
súdu Trnava sp. zn. 5 T 66/01 zo dňa 16. mája 2001, ktorým bola uvedená trestná vec
postúpená Krajskému súdu v Trenčíne.
Navrhovateľ uviedol, že po dobu 7 mesiacov od podania obžaloby nemá zákonného
sudcu, nakoľko sa trestný spis „presúva zo súdu na súd“, teda dochádza k porušovaniu čl.
48 ods. 1 ústavy, ako aj k porušovaniu čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Na základe vyššie uvedených skutočností právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní prijal podnet navrhovateľa na ďalšie konanie pre
porušenie práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a následne po konaní vo veci samej takto
rozhodol: „Uznesením Okresného súdu v Trnave 5 T 66/01 zo dňa 16. 5. 2001 a Uznesením
NS SR Ndt 29/01 zo dňa 4. 4. 2001 je porušením ústavného práva občana, ktorý má právo
na to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a aby nikto nebol
odňatý jeho zákonnému sudcovi, všetko v zmysle čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.“
II.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane podnetu podľa čl. 130
ods. 3 (v znení platnom a účinnom do 1. júla 2001) ústavy ústavný súd skúma, či obsahuje
zákonné náležitosti (najmä podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré by bránili jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa
na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V súvislosti s tým, že podnet navrhovateľa mal vady, ústavný súd vyzval právneho
zástupcu navrhovateľa na ich odstránenie listom zo 16. júla 2001.
V spomenutom liste ústavný súd upozornil právneho zástupcu navrhovateľa na
náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle
zákona o ústavnom súde a vyzval ho, aby v lehote 14 dní odo dňa doručenia tohto listu
doplnil odôvodnenie podnetu o skutočnosti potrebné na posúdenie opodstatnenosti prijatia
podnetu na ďalšie konanie, konkrétne o presnú špecifikáciu, o aké trestné veci navrhovateľa
a na ktorých orgánoch išlo, ako sa tieto presúvali zo súdu na súd, kedy a ako sa navrhovateľ
domáhal zákonného sudcu a odstránenia prieťahov v konaní.
Taktiež ho vyzval, aby ústavnému súdu zaslal všetky dôležité rozhodnutia vo veci
(obžaloby, uznesenie o odňatí, o postúpení veci a pod.), podané opravné prostriedky
a rozhodnutia o nich.
Ústavný súd upozornil právneho zástupcu navrhovateľa na nejasnosti v podnete,
pretože z údajov v úvode vyplýva, že podnet smeruje proti Okresnému súdu Prievidza,
Okresnému súdu Trnava a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, petit podnetu je však
formulovaný iba voči rozhodnutiu Okresného súdu Trnava a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Na druhej strane navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu formuluje petit
podnetu v širšom rozsahu, než v akom žiada prijať podnet pri predbežnom prerokovaní na
ďalšie konanie.
Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme
navrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný
súd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie.
Ústavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich tvrdení
v podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami (I. ÚS 35/99).
Právny zástupca navrhovateľa však aj napriek tomu, že bol o možnosti odmietnutia
podnetu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade neodstránenia vytýkaných vád
poučený, tieto v súdom stanovenej lehote neodstránil.
Podnet navrhovateľa teda v súčasnosti trpí predovšetkým vážnymi vadami
v odôvodnení. Nejasnosti, ktoré neboli napriek výzve ústavného súdu odstránené, mu totiž
bránia, aby o podnete objektívne procesne rozhodol pri predbežnom prerokovaní podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde (neopomínajúc samozrejme tiež fakt, že ústavnému
súdu neboli predložené ani dôkazy významné pre posúdenie jeho príslušnosti).
Pretože označené vady v odôvodnení podnetu navrhovateľa znamenajú nesplnenie
jednej z podstatných zákonných náležitostí, bol podnet pre nesplnenie zákonných náležitostí
odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.