Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 60/02
PDF · 108.37 KB
No categories available
II. ÚS 60/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2002
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Pravej Slovenskej národnej strany, zastúpenej
komerčným právnikom JUDr. K. G., Ž., vo veci Metodického pokynu Ministerstva školstva
Slovenskej republiky na vypĺňanie pedagogickej dokumentácie z 31. októbra 2001 číslo
977/2001, ktorého realizáciou sa porušuje čl. 12 ods. 3 druhá veta Ústavy Slovenskej
republiky, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Pravej Slovenskej národnej strany o d m i e t a pre nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára
2002 doručené podanie Pravej Slovenskej národnej strany, zastúpenej komerčným
právnikom JUDr. K. G., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná sťažnosť proti
Metodickému pokynu Ministerstva školstva SR na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie
zo dňa 31. 10. 2001 č. 977/2001-43“, ktorým požaduje od ústavného súdu prijať tento nález:
„Realizáciou článku 3 Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej
republiky zo dňa 21. 10. 2001 číslo 977/2001-43 je porušovaná Ústava Slovenskej republiky
v článku 12 ods. 3 veta druhá, ktorá zakazuje všetky spôsoby nátlaku, smerujúce
k odnárodňovaniu.
Článok 3 Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa
21. 10. 2001 číslo 977/2001-43 sa v budúcnosti nesmie uplatňovať v praxi.“
Sťažovateľ označil podanie ako ústavnú sťažnosť, hoci neuvádza konkrétne, podľa
akého ustanovenia požaduje konanie pred ústavným súdom. Zdôvodňujúc včasnosť podania
sťažnosti vychádza ústavný súd z predpokladu, že sťažovateľ požaduje konanie podľa čl.
127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej
len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje
iný súd. Ústavný súd teda rozhoduje, či rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené základné práva a slobody fyzických osôb alebo právnických osôb.
Sťažnosť podala právnická osoba, ktorá sa domáha vyslovenia porušenia jeho
základného práva slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti porušením zákazu
uplatňovania všetkých spôsobov nátlaku smerujúcich k odnárodňovaniu. Ústavný súd
uzavrel, že nerešpektovaním tohto zákazu môže dôjsť k porušeniu základného práva
slobodne sa rozhodovať o svojej národnosti, avšak len vo vzťahu k fyzickej osobe, a nie aj
k právnickej osobe, ktorú navrhovateľ reprezentuje.
Sťažovateľ namieta porušovanie čl. 12 ods. 3 druhej vety ústavy v časti zákazu
všetkých spôsobov nátlaku smerujúcich k odnárodňovaniu, a to realizáciou článku 3
Metodického pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. októbra 2001 číslo
977/2001-43 (ďalej len „metodický pokyn“).
Ústavný súd taktiež uzavrel, že keďže v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje
o porušení základných práv a slobôd a obsahom druhej vety čl. 12 ods. 3 ústavy nie je
základné právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale zákaz adresovaný komukoľvek
(všetkým), ktorého nerešpektovaním môže dôjsť k porušeniu základného práva upraveného
v čl.12 ods. 3 ústavy, ale prvej vety, a nie druhej, ktorú označil navrhovateľ, nemôže
v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhodovať „o porušovaní čl. 12 ods. 3 druhej vety
ústavy“.
Sťažovateľ ním označenú „realizáciu“ článku 3 metodického pokynu bližšie
nešpecifikuje, a to či ide o rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd pri posúdení
tejto formulácie sťažovateľa vychádzal z toho, že sťažovateľ v prílohe svojej sťažnosti
predložil nevyplnený formulár vysvedčenia s prečiarknutím voľného miesta za údajom
„národnosť“, ktorý sťažovateľ zrejme považuje za realizáciu článku 3 metodického pokynu.
Ústavný súd v tejto súvislosti uzavrel, že v konaní o individuálnej ochrane základných práv
a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže vysloviť porušenie základných práv a slobôd
bez vzťahu ku konkrétnej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť navrhovateľa pre
nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2002