Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 78/01
PDF · 103.77 KB
No categories available
III. ÚS 78/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2002
prerokoval podnet MUDr. D. B., bytom B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J.
V., B., ktorým namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Okresným súdom Bratislava III a Krajským
súdom v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 7 C 220/94, 7 C 320/96 a Ex-0733/98,
a žiadosť JUDr. J. V. o náhradu trov právneho zastupovania a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
2. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky s a u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia MUDr. D. B. v sume 900,-- Sk komerčnému právnikovi JUDr. J. V.,
B., do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet v TATRA banke Bratislava.
3. MUDr. D. B. sa zaväzuje nahradiť trovy konania vo výške 900,-- Sk do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky
v Národnej banke Slovenska Košice.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 13. júna 2001
doručený podnet MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného
komerčným právnikom JUDr. J. V., B., ktorým namieta porušenie svojho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava) postupom predsedníčky Krajského súdu v Bratislave pri
vybavovaní jeho žiadosti o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti predsedom Okresného súdu
Bratislava III podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní
sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“).
Navrhovateľ na výzvu ústavného súdu podnet upravil a doplnil podaním doručeným
ústavnému súdu 2. novembra 2001.
Navrhovateľ žiada, aby ústavný sú prijal nasledovný nález: „Postupom predsedníčky
Krajského súdu v Bratislave vo veci, sp. zn. 2 Kn 2339/99-20 došlo k porušeniu základného
práva MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Odvolávajúc sa na konštantnú judikatúru ústavného súdu správne uvádza, že:
„...účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samým prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným
rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty
týkajúcej sa jej práv (II. ÚS 26/95).“
Vybavovanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 27 ods. 1 písm. b)
zákona o štátnej správe súdov nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach, a ani nemôže skončiť právoplatným rozhodnutím. Ide o prostriedok na
odstránenie neodôvodnených prieťahov v konaní, ktorého sa týka pôvodná sťažnosť podľa
§ 17 zákona o štátnej správe súdov, a nie o samostatné konanie. Ústavný súd podmieňoval
prijatie podania namietajúceho porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy podaním, ale nie vybavením sťažnosti podľa § 17 zákona o štátnej
správe súdov. Keďže vybavovanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti podanej podľa
§ 17 zákona o štátnej správe súdov nie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach
a povinnostiach, a teda len v jeho rámci nemožno odstrániť stav právnej neistoty
navrhovateľa, nemožno v ňom porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto je podnet navrhovateľa zjavne neopodstatnený.
K požiadavke navrhovateľa, aby mu ústavný súd priznal právo na náhradu trov
právneho zastupovania, ústavný súd uvádza, že v konaní pred ústavným súdom platí podľa
§ 36 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) zásada, že účastník konania
uhrádza trovy konania zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal navrhovateľovi náhradu
trov právneho zastupovania, keďže ide o ustanoveného právneho zástupcu a až
z kvalifikovaného doplnenia podania urobeného právnym zástupcom ustanoveným
ústavným súdom bolo možné návrh náležite posúdiť. Pri výške náhrady trov
konania ústavný súd akceptoval ich vyčíslenie právnym zástupcom navrhovateľa (3 úkony
po 200,-- Sk a 3-krát režijný paušál po 100,-- Sk). Výška náhrady trov konania bola
požadovaná v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 240/1990 Zb.“)
a s ustanovením § 1 uznesenia Predsedníctva Komory komerčných právnikov Slovenskej
republiky č. 11/1999 o určení paušálnej sumy náhrad výdavkov komerčného právnika na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné pri jednom úkone podľa § 19 ods. 3
vyhlášky č. 240/1990 Zb.
Podľa § 24 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
patrí za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia jej účinnosti (1. aprílom
2002) odmena podľa doterajších predpisov. Preto ústavný súd vychádzal z vyhlášky
č. 240/1990 Zb., ktorá bola účinná v dobe vykonania úkonov právnym zástupcom.
Navrhovateľ nemal vo veci ani čiastočný úspech. Preto mu podľa § 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 142 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd uložil
uhradiť štátu trovy konania vo výške 900,-- Sk. Ide o trovy jeho právneho zastúpenia.
Ústavnému súdu je naviac už z rozhodovania o návrhu toho istého navrhovateľa v konaní
sp. zn. III. ÚS 81/02 známe, že účastník počas celého konania nespĺňal podmienky na
oslobodenie od súdnych poplatkov, a tým ani na ustanovenie právneho zástupcu súdom.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2002