Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/1/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. F. XXX/XX, G., proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, v konaní o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. - 154 zo dňa 12.09.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ust. a , o stavebnom sporení, o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , a v rozhodnutí špecifikovanými ustanoveniami všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX neuvádzal ako účet patriaci majiteľovi účtu – žalobcovi, pokiaľ absentuje písomný zmluvný vzťah uzavretý podľa - o tom, že majiteľom účtu alebo vkladového účtu je žalobca. Podaním zo dňa 19. 01. 2023 doplnil žalobca žalobu o ďalšie čísla účtov, a to H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Uviedol, že v exekučnom príkaze č. 433 EX 72/22 exekútor uvádza číslo účtu H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kde majiteľom predmetného účtu má byť žalobca, pričom je preukázané, že označenie majiteľa účtu v uvedenom konaní je na základe toho, koho označil za majiteľa účtu žalovaný. Poukázal na a a na . Uviedol, že majiteľ účtu nie je majiteľom, ak ho tak označí žalovaný, ale až po tom, čo existuje zmluvný vzťah, teda vzťah založený na základe písomnej zmluvy o účte alebo vkladovom účte. Rovnako nie je možné, aby majiteľ účtu alebo vkladového účtu bol majiteľom účtu na základe iného vzťahu alebo zákona, takúto podmienku zákonodarca v , kde je upravené založenie účtu alebo vkladového účtu, nestanovil. Je irelevantné, koho sú prostriedky na účte

majiteľa, ale rozhodujúce je to, kto je majiteľom účtu na základe zmluvy o účte. Žalobca mal za to, že pokiaľ neexistuje písomný zmluvný vzťah uzavretý zmluvou o účte alebo vkladovom účte H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX medzi žalovaným a žalobcom, pričom by z tohto vzťahu vyplynulo, že majiteľom účtu je žalobca, nemôže byť majiteľom účtu žalobca. Nakoľko aj napriek uvedenému žalovaný uvádza žalobcu ako majiteľa predmetného účtu, žalobca mal za zo, že neexistuje zmluvný vzťah o tom, že by bol majiteľom predmetného účtu, pričom nie je rozhodujúce, či žalovaný za majiteľa účtu označí žalobcu, ale či existuje zmluvný vzťah založený tak, ako ho definuje .

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že žalovaný neporušil žiadne ustanovenie zákona ani zmluvné ustanovenie podľa zmlúv, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili, preto vyhodnotil žalobný návrh za nedôvodný. Žalovaný uzatvoril zmluvy so žalobcom podľa ustanovení zákona o stavebnom sporení a následne v rámci exekučného konania poskytol exekútorovi súčinnosť, pričom k postupu exekútora nemal súd prvej inštancie oprávnenie sa vyjadriť v tomto spore. Súd prvej inštancie predmetný žalobný návrh nevyhodnotil ako žalobu podľa a taktiež ani podľa . V tomto prípade nemohlo ísť o určenie právnej skutočnosti, keďže žiadny osobitný predpis neumožňuje posúdenie toho, čo žiadal žalobca. Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že predloženie exekučného príkazu a exekučné konanie nemajú súvis s týmto konaním, súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že je toho názoru, že v rámci exekučného konania má exekútor k dispozícii niekoľko spôsobov výkonu exekúcie (predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zrážkami zo mzdy a pod.). Exekútor môže v zásade využiť hociktorý zo zákonom prípustných spôsobov výkonu exekúcie; jeho úlohou je vymôcť pohľadávku čo najrýchlejšie v prospech oprávneného, ktorý je v takomto prípade de facto jeho klientom. Exekútor zvolil spôsob exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalovaný v rámci exekúcie postupoval v súlade s Exekučným poriadkom ako aj všeobecných podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, keď oznámil exekútorovi čísla účtov žalobcu u žalovaného. Povinný (v exekučnom konaní) nie je vlastníkom finančných prostriedkov na účte v banke, ale má voči banke peňažnú pohľadávku. Povinný preto nemôže namietať, že prostriedky mu nepatria a že sú vo vlastníctve inej osoby. Súdny exekútor postihuje pohľadávku povinného voči banke, a nie konkrétne finančné prostriedky. Súd prvej inštancie v priebehu konania vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby, keďže mal za to, že ide o vec týkajúcu sa exekučného konania. I keď žalobca namietal prepojenie žaloby s exekučným konaním, primárne mal žalobca možnosť riešiť predmetnú vec v rámci exekučného konania, napr. žalobou na vylúčenie veci z exekúcie.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný je subjekt, ktorý pri uzatváraní zmlúv postupuje podľa špeciálneho právneho predpisu - zákona o stavebnom sporení a podľa iných s týmto zákonom súvisiacich právnych predpisov a pri zriaďovaní účtov pre klientov (či už sporiacich, úverových a pod.), sa riadi práve touto špeciálnou úpravou, ktorá upravuje aj otázku zriadenia a vedenia účtu v rámci stavebného sporenia. Každý klient žalovaného je oboznámený s tým, ako môže vkladať finančné prostriedky na účet zmluvy o stavebnom sporení/úverový účet. Takto sa hradia platby z platobného účtu klienta (aj žalobcu) v ktorejkoľvek banke, prevodom v prospech účtu žalovaného, kde je potrebné vyplniť: IBAN - číslo účtu príjemcu (uvedené v zmluve), názov účtu príjemcu: meno a priezvisko majiteľa zmluvy.

6. V priebehu konania žalobca namietal neprijateľné podmienky zmlúv, išlo o všeobecné tvrdenie, ktoré bližšie nešpecifikoval a bol toho názoru, že je povinnosťou súdu skúmať tieto ustanovenia zmlúv. Súd prvej inštancie uviedol, že nepopiera skutočnosť, že je povinný preskúmať prijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, ale musí mu byť zrejmé, aké konkrétne podmienky spotrebiteľ ako žalobca namieta. Vo vzťahu k námietke žalobcu pri podmienke, podľa ktorej žalovaný zoberie prostriedky od žalobcu ako dlžníka, tieto poukáže tretiemu subjektu a následne žiada zaplatenie dlžných splátok od žalobcu a ak to žalobca ako dlžník neuhradí, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, súd prvej inštancie uviedol, že nejde o neprijateľnú podmienku. Predmetom sporu nebolo posúdenie zmlúv, resp. prijateľnosti/neprijateľnosti podmienok zmlúv, uzatvorených stranami sporu. Žalovaný ako banka má povinnosti v zmysle rôznych právnych predpisov, preto ak ho tak, ako sa to stalo v tomto prípade, požiadal o uvedenie účtov exekútor v rámci exekučného konania, neporušil žiadnu povinnosť. Žalovaný vedie evidenciu účtov ako aj ich stavu pri každej zmluve s klientmi v rámci stavebného sporenia/ úveru, preto v prípade, ak vzniknú pri úvere tzv. nedoplatky, je oprávnený žiadať zaplatenie dlžných splátok a v prípade ich nezaplatenia využiť po splnení podmienok možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Skutočnosť, prečo došlo k poukázaniu uhradenej splátky žalobcu zo strany žalovaného tretej osobe, a či bol tento postup správny, nie je súd oprávnený v tomto prípade skúmať. Súd prvej inštancie

dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že žaloba je nedôvodná, žalobný návrh nie je vykonateľný. Taktiež mal preukázané, že žalovaný neuzatvoril zmluvy so žalobcom podľa alebo , ale podľa zákona o stavebnom sporení ako aj zákona o úveroch na bývanie, resp. o spotrebiteľských úveroch. V priebehu konania súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktorý spočíval v skúmaní prijateľnosti podmienok uzatvorených zmlúv. Pôvodný predmet sporu bol úplne iný oproti tomu, čo žalobca začal uvádzať v priebehu konania, pričom nešpecifikoval podmienky, ktoré by mali byť neprijateľné a ani to, aký mali pre neho nepriaznivý dôsledok, s výnimkou jednej, ku ktorej súd prvej inštancie zaujal svoj právny názor.

7. Trovy konania priznal súd prvej inštancie žalovanému v rozsahu 100 % ako úspešnej strane v konaní.

8. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na ust. , , , , , , . , , , , a , Exekučného poriadku, , články 3 ods. 1 a 2, 4, 5, 6 a 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 a na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Následne opísal priebeh konania pred súdom prvej inštancie.

9. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym záverom, nevysporiadal sa s námietkami žalobcu, čím porušil právo na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu a porušil smernicu Rady 93/13/EHS. Žalobca podal na Okresný súd Nitra žalobu na splnenie povinnosti podľa , ktorej predmetom bola právna ochrana žalobcu tým, že žalovaný uvádza žalobcu ako majiteľa vkladových účtov alebo bankových účtov žalobcu na základe spotrebiteľských zmlúv úveru na bývanie a stavebného sporenia, pričom takýto vzťah nevyplýva z a nebol možný. Ak by mal zákonodarca záujem, uviedol by v , že vzťah majiteľa účtov alebo vkladových účtov môže vzniknúť aj na základe iných vzťahov a zmlúv, preto nie je zjavné, od čoho súd prvej inštancie odvodil, že takýto vzťah majiteľa vkladového účtu mohol vzniknúť v spotrebiteľskej zmluve úveru na bývanie. Predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré sú určené pre širší okruh klientov, ktorí nemajú možnosť individuálneho dojednania, teda sú v nich spotrebiteľské podmienky a osoba žalobcu je spotrebiteľ. Žalobca v predmete žaloby preukazoval, že práve na základe tejto skutočnosti žalovaný odúčtoval splátky úveru exekútorovi a žiadal ich doplatiť ako omeškané splátky úveru, čím dôvodil, že takáto podmienka zasahuje do zmluvného dojednania spotrebiteľských zmlúv, kde ani elementárne nie je uvedené, že je majiteľ predmetných účtov. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ je zrejmé, že smernica Rady 93/13/EHS predstavuje aktívnu ochranu spotrebiteľa v tom, že vnútroštátne súdy majú dbať na ochranu práv spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Z ustálenej judikatúry týchto rozhodnutí ex offo preskúmanie neprijateľných podmienok nie je možnosťou súdu, ale povinnosťou, preto odôvodenie súdu prvej inštancie v časti, kde uvádza, že sa rozhoduje, či bude skúmať podmienky alebo či tieto boli predmetom žaloby, je porušením práva únie (teda smernice Rady 93/13/EHS). Neprijateľné podmienky sú aj tie, ktoré sú v spotrebiteľskej zmluve nejasné a nezrozumiteľné. Žalobca na takúto skutočnosť poukazoval na pojednávaní a rovnako aj vo vyjadrení k podaniam žalovaného. Žalobca nemal žiadnu povinnosť súd prvej inštancie žiadať o preskúmanie neprijateľných podmienok, ale súd prvej inštancie mal konať ex offo.

10. Žalobca ďalej uviedol, že rovnako za mylnú možno považovať aj tú skutočnosť, že žalovaný postupoval správne v exekučnom konaní, nakoľko Exekučného poriadku uvádza, že prikázanie pohľadávky je možné použiť, ak sa jedná o peňažné prostriedky na vkladovom účte (pričom v odkaze uvádza - ). Inak povedané musí byť prítomné uzavretie vzťahu majiteľa účtu podľa tohto zákona. Žalovaný mohol podľa Exekučného poriadku uviesť len vkladové účty, ktoré sú uzatvorené podľa , pričom uviedol vkladové účty založené inými zmluvami. Súd prvej inštancie si tak bez preukazovania spornosti osvojil tvrdenie žalovaného o tom, že postupoval správne, ak uviedol účty exekútorovi, a to len na základe dôvodenia žalovaného. Tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, či mu prostriedky patria, nebolo sporné, ale bol sporný vzťah majiteľa účtov. Nie je zjavné, kde k uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie prišiel (že uvedené bol spor). Z predmetu žaloby vyplynulo, že žalobca podával žalobu na plnenie, pričom poukazoval na stav porušenia, ktorý nastal. Dôvodenie súdu prvej inštancie o tom, že mohol podať vylučovaciu žalobu (tzv. excidančná) v exekučnom konaní, je mylné. Totižto tá slúži na vyňatie majetku osobe ktorá tvrdí, že jej patrí vlastnícke alebo iné právo. Z dôvodovej správy zákonodarcu k Exekučného poriadku vyplýva, že aktívne legitimovanou osobou môže byť aj povinný. Podstatné je to, že sa táto ochrana uplatní len v jednom exekučnom konaní, pričom žalovaný bude ďalej v ďalších prípadných konaniach uvádzať žalobcu ako

majiteľa účtov. Takýto stav bude znamenať ďalšie žaloby, čo určite neprispeje k efektivite súdnych konaní, ale naopak ich navyšovaniu. Žaloba o splnenie povinnosti má preto dosah jednak na odstránenia nezákonného stavu, ktorý nastal, ale neobmedzuje stav na jednu právnu skutočnosť, ale pôsobí na všetky, teda aj budúce, čím sa líši od (excidančnej) vylučovacej žaloby, ktorá pôsobí na vyňatie majetku v jednom exekučnom konaní.

11. Súd prvej inštancie v odôvodní rozsudku uvádzal, že žalovaný neuzatvoril so žalobcom vzťah majiteľa účtov podľa -716 , ale podľa zákona o stavebnom sporení a zákona o spotrebiteľských úveroch. Kde konkrétne a na základe akého zákonného znenia už neuviedol. Nikde v uvedených zákonných úpravách vzťah majiteľa účtu nevzniká. V zákone o stavebnom sporení stavebná sporiteľňa zriaďuje účet stavebného sporenia. Na námietku žalobcu na hlavnom pojednávaní, kde je v zmluve o stavebnom sporení a zmluve o úvere na bývanie vzťah majiteľa účtu slovne uvedený alebo aspoň z ktorej časti zmluvy tento vzťah vyplýva, sudkyňa súdu prvej inštancie nereagovala. Rovnako tak v rozsudku súdu prvej inštancie nie je nikde preukázané, od akej skutočnosti, z ktorej časti zmlúv odvodila vzťah majiteľa účtu zmluvami o stavebnom sporení a úvere na bývanie. Žalobca uviedol, že to, že účty žalovaný zriadil zmluvami neznamená, že takýto vzťah majiteľa účtu automaticky vznikol. Žalovaný porušil ustanovenie - , pretože len na základe tejto skutočnosti je možný vzťah majiteľa účtu a rovnako tak v exekučnom konaní uvádzanie žalobcu ako majiteľa vkladového účtu. Ak súd prvej inštancie dokazovaním zistil, že takýto vzťah nie je, potom žalovaný nemal žiadne oprávnenie uvádzať žalobcu ako majiteľa účtov. Žalobca tak oprel svoje tvrdenia o právnu skutočnosť, že vzťah majiteľa účtu, rovnako aj vkladového účtu, vzniká jedine na základe ust. - . Rovnako tak Exekučného poriadku uvádza účet vzniknutý na základe tohto zákona. Ak takého vzťahu niet, potom nemôže žalovaný uvádzať žalobcu ako majiteľa účtov.

12. Žalobca záverom zhrnul, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, na základe akej skutočnosti považuje v zmluvných vzťahoch úveru na bývanie a zmluvy o stavebnom sporení žalobcu za majiteľa predmetných účtov. Žalobca v žalobe poukazoval, že takýto vzťah absentuje, nakoľko v uvedených spotrebiteľských zmluvách nie je ani elementárne spomenuté slovo majiteľ účtu. Rovnako uvádzal, že tento vzťah vzniká jedine podľa . Súd prvej inštancie síce uviedol, že takýto vzťah podľa nebol prítomný, ale následne bez odôvodnia sa stotožnil so žalovaným, že takýto vzťah vznikol zmluvným dojednaním - zmluvami o úvere na bývane a zmluvou o stavebnom sporení, a to bez preukázania, z ktorej časti zmluvy alebo z ktorého odseku zmluvy by takáto skutočnosť vyplývala alebo bola uvádzaná. Bez ohľadu na takto vykonaný alebo nevykonaný stav dokazovania v spotrebiteľských zmluvách neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, pričom boli predmetom sporu práve spotrebiteľské zmluvy a v nich uvádzané skutočnosti a žalobca v nich vystupoval ako spotrebiteľ a poukazoval, že tento zásah, kde žalovaný uvádza žalobcu ako majiteľa účtu, spôsobil, že žalovaný žiadal doplatiť jednorazovú sumu, ktorú odúčtoval exekútorovi len preto, že podľa zmluvy mal byť žalobca majiteľom účtu. Súd prvej inštancie si mylne vysvetlil smernicu Rady 93/13/EHS ako možnosť skúmania, ktorá je povinnosťou súdu, nakoľko predmetom žaloby bola skutočnosť, ktorá sa dotýka spotrebiteľských zmlúv a preukázateľne má s nimi súvis, na ktorý žalobca poukazoval vo vyjadrení. Súd prvej inštancie porušil povinnosť skúmať nekalé podmienky. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že nariadi súdu prvej inštancie znova konať, vysporiadať sa s námietkami žalobcu, dodržať povinnosť, ktorá mu vyplýva zo smernice Rady 93/13 EHS, teda skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách žalovaného z vlastnej povinnosti a následne rozhodnúť, či podmienky nevyvolávajú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 16. 11. 2023, keď mal za to, že súd prvej inštancie v bode 12 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že zmluva o stavebnom sporení č. 4547055 6 01 zo dňa 11. 04. 2016 obsahovala zmluvné dojednanie medzi žalobcom ako stavebným sporiteľom a žalovaným ako stavebnou sporiteľňou, na základe ktorého sa žalovaný zaviazal zriadiť a viesť žalobcovi účet, na ktorý bol žalobca povinný vkladať vklady stavebného sporenia, pričom bolo dojednané, že názov účtu je B. C., t. j. žalobca. Obdobne to platí aj v prípade bodu 15 napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o stavebnom sporení zo dňa 17. 05. 2018 č. 4547055804 taktiež v čl. II ods. 1 a 2 obsahuje zmluvné dojednanie, že žalovaný zriadi a bude viesť pre žalobcu účet stavebného sporenia, na ktorý žalobca bude vkladať svoje vklady, pričom tento účet je označený ako B. C.. Uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú z predložených listinných dôkazov

- zmluva o stavebnom sporení zo dňa 11. 04. 2016 a zmluva o stavebnom sporení zo dňa 17. 05. 2018. Žalovaný v tomto smere poukázal aj na o stavebnom sporení, ktorý taktiež predpokladá, že uzavretím zmluvy o stavebnom sporení sa zriadi pre stavebného sporiteľa účet stavebného sporenia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. a zákona, ako aj na ust. a zákona o stavebnom sporení.

14. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie v bode 13 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že dňa 19. 04. 2016 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 6.000,- eur. V tejto zmluve bolo v zmysle bodu 5.1. dohodnuté, že žalobca ako dlžník bude uhrádzať splátky na účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom: B. C.. Obdobné ustanovenie obsahuje aj zmluva o úvere na bývanie zo dňa 14. 05. 2016 medzi žalobcom a žalovaným, kde sa v zmysle bodu 5.1. žalobca zaviazal uhrádzať splátky úveru na účet č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom B. C.. V tomto smere aj o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladá zriadenie úverového účtu, napr. . Rovnako aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predpokladal zriadenie účtu pre spotrebiteľský úver, napr. .

15. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje náležitosti podľa , kde súd prvej inštancie jasne uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, taktiež súd prvej inštancie jasne v rozsudku uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, taktiež uviedol aké skutočnosti považoval za preukázané a aké nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, a taktiež uviedol ako vec právne posúdil. Návrh na doplnenie dokazovania spočívajúci v skúmaní prijateľnosti zmluvných podmienok zamietol z dôvodu, že predmet sporu bol úplne iný, ako žalobca začal uvádzať v priebehu pojednávania, a taktiež z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval, aké zmluvné podmienky považoval za neplatné. Na pojednávaní žalobca uviedol len jednu zmluvnú podmienku, ktorú súd prvej inštancie neposúdil za neprijateľnú. K tomu žalovaný doplnil, že predmetom sporu bolo (podľa žaloby a jej doplnenia), aby súd uložil žalovanému povinnosť, že pokiaľ absentuje písomný zmluvný vzťah uzavretý podľa - o tom, že majiteľom účtu alebo vkladového účtu je žalobca, aby žalovaný neuvádzal na žalobcom uvedených účtoch žalobcu ako majiteľa účtu. Žalovaný až na pojednávaní dňa 12. 09. 2023 začal tvrdiť, resp. to len naznačil, že sa domáha toho, aby súd prvej inštancie určil, že zmluvy neexistujú a aby súd skúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. S výnimkou jednej zmluvnej podmienky, s ktorou sa súd prvej inštancie vysporiadal, žalobca neuviedol žiadnu ďalšiu zmluvnú podmienku, ktorú považuje za neprijateľnú. Z ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu vysloviť bez návrhu v rozsudku, že určitá zmluvná podmienka je neprijateľná. Toto ustanovenie je koncipované v tom zmysle, že je na úvahe súdu, či bez návrhu nejakú zmluvnú podmienku vyhlási v rozhodnutí za neprijateľnú alebo nie.

16. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný porušil ustanovenia - , žalovaný uvedené tvrdenie poprel, nakoľko sám žalobca tvrdil, že žiadnu zmluvu so žalovaným podľa - neuzatváral. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že žalovaný ani nemohol porušiť žiadne zákonné ustanovenie, na ktoré sa žalobca odvoláva. Súd prvej inštancie správne v rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný neporušil žiadne ustanovenie zákona ani zmluvné ustanovenie podľa zmlúv, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili, a preto vyhodnotil žalobný návrh ako návrh na plnenie a tento za nedôvodný. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca v priebehu konania neuviedol (t. j. ani netvrdil) žiadne zákonné a ani zmluvné ustanovenie, ktoré by ukladalo žalovanému povinnosť neuvádzať na účtoch žalobcu ako majiteľa účtu, tak ako sa v tomto konaní žalobca domáhal. V tomto smere žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, a to ani v rozsahu tvrdenia takejto skutočnosti. Zriadenie predmetných účtov bolo dohodnuté priamo vo vyššie uvedených zmluvách, ktoré žalobca vlastnoručne podpísal. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že preukázal, že k zriadeným účtom existuje písomný zmluvný vzťah uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným, v zmysle čoho je žalobca majiteľom účtov, na ktoré v žalobe a v doplnení k podanej žalobe poukazuje. Odvolanie žalobcu tak považoval za nedôvodné, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a zároveň aby priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

17. Žalobca v reakcii v podaní doručenom súdu dňa 06. 12. 2023 uviedol, že žalovaný zriaďuje účty žalobcovi a následne od takého vzťahu mylne dôvodí, že žalobca je ich majiteľom. Táto skutočnosť

ale môže mať v spotrebiteľských zmluvách za následok neprijateľné zmluvné podmienky, čo žalobca preukázal.

18. Žalovaný už na vyššie uvedené podanie žalobcu nereagoval.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť, aby neuvádzal účet H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako účet patriaci majiteľovi účtu – žalobcovi, pokiaľ absentuje písomný zmluvný vzťah uzavretý podľa - o tom, že žalobca je majiteľom účtu alebo vkladového účtu. Podaním zo dňa 19. 01. 2023 doplnil žalobca žalobu o ďalšie čísla účtov, a to H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca mal za to, že pokiaľ neexistuje písomný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vo forme zmluvy o účte alebo zmluvy o vkladovom účte, kde by z tohto vzťahu vyplynulo, že žalobca je majiteľom účtu, nemôže byť žalobca majiteľom účtu. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. -154 zo dňa 12. 09. 2023 tak, že žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, na základe čoho je napadnutý rozsudok predmetom prieskumu odvolacím súdom.

21. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby žalobcu v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle a na tieto v celom rozsahu poukazuje, vrátane citácie právnych predpisov a bodov všeobecných podmienok stavebného sporenia súdom prvej inštancie vzťahujúcich sa na tento prípad. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

23. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu na plnenie, kde sa však takouto žalobou poskytuje ochrana právu, ktoré už bolo porušené. V danom prípade však k žiadnemu porušeniu konkrétneho ustanovenia zákona a ani zmluvného dojednania v zmysle zmlúv, ktoré medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaný, nedošlo. Je tiež potrebné uviesť, že žalobca ani v priebehu konania neuviedol žiadne zákonné ustanovenie a zmluvné dojednanie medzi stranami sporu, pod ktoré by bolo možné podriadiť povinnosť, ktorej uloženia sa domáha voči žalovanému.

24. Odvolací súd uvádza, že v rámci exekučného konania má exekútor k dispozícii niekoľko spôsobov výkonu exekúcie (predajom hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, zrážkami zo mzdy a pod.), pričom je na ňom, ktorý využije, kde je jeho úlohou vymôcť pohľadávku čo najrýchlejšie v prospech oprávneného. Z predloženého exekučného príkazu vyplýva, že exekútor v prípade žalobcu zvolil spôsob exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu žalobcu v banke - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. (žalovaný). Ak v tomto smere žalovaný poskytol exekútorovi súčinnosť a poskytol exekútorovi čísla účtov žalobcu vedených u žalovaného a následne postupoval v zmysle exekučného príkazu exekútora, žalovaný neporušil žiadne ustanovenie zákona a ani zmluvné ustanovenie v zmysle zmlúv, ktoré medzi sebou strany sporu uzatvorili. Žalovaný ako banka má povinnosti v zmysle rôznych právnych predpisov, napr. aj ust. § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva povinnosť oznámiť

exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného (v tomto prípade žalobcu). Takýmto oznámením teda ani nemôže dôjsť k porušeniu akéhokoľvek práva žalobcu, práve naopak, neuvedením účtov žalobcu vedených u žalovaného by došlo k porušeniu povinnosti banky podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku. V tomto zmysle je to, čo požaduje žalobca nevykonateľné, nakoľko vyhovením žalobe by súd negoval iné povinnosti žalovaného v súvislosti s vedením účtov žalobcu, napr. práve oznamovaciu povinnosť žalovaného podľa § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, preto už z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

25. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukázal na Exekučného poriadku s tým, že žalovaný mohol uviesť len vkladové účty, ktoré sú uzatvorené podľa , toto konštatovanie žalobcu z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva. Ust. Exekučného poriadku stanovuje, že sa exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva s tým, že ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o peňažné prostriedky na vkladovom účte, pričom ale žiadnym spôsobom nelimituje tento spôsob vykonania exekúcie len na vkladový alebo bežný účet. Zákon bližšie nešpecifikuje, o aký účet má ísť a ani o akú banku má ísť. Žalovaný je bankou v zmysle zákona o bankách, pretože spĺňa zákonom stanovené podmienky, prijíma vklady a poskytuje úvery a podľa zákona o stavebnom sporení môže stavebné sporenie vykonávať len banka. Taktiež účet, ktorý je vytvorený na základe zmluvy o stavebnom sporení (či ďalších zmlúv uzatvorených so žalobcom), je účtom, pričom Exekučný poriadok nešpecifikuje, či má ísť o vkladový účet, bežný účet, prípadne o iný typ účtu, výslovne uvádza iba prikázanie pohľadávky z účtu. Samotné zmluvy o stavebnom sporení, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú zmluvné dojednania, na základe ktorých sa žalovaný zaviazal zriadiť a viesť žalobcovi účet stavebného sporenia (článok II bod 1 a 2 zmlúv). Obdobne aj v zmluve o úvere na bývanie je ustanovenie o č. účtu medziúveru (4547055003) v časti II. základné úverové podmienky. Rovnako tak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že žalobca ako dlžník bude uhrádzať splátky na č. účtu: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom účtu B. C. (bod 5.1 zmluvy). V danom prípade tak jednoznačne existujú písomné zmluvné vzťahy uzavreté medzi žalobcom a žalovaným, z ktorých zároveň vyplýva existencia účtov zriadených žalovaným pre žalobcu v dôsledku uzatvorenia týchto zmluvných vzťahov.

26. Argumentačne sa žalobca zameriava na slovné spojenia „účet patriaci majiteľovi účtu“. Takáto argumentácia má však len terminologický charakter a nie je relevantná. Len absencia výslovného uvedenia spojenia „majiteľ účtu“ v uzatvorených zmluvách neznamená, že tieto účty nie sú účtami žalobcu vedenými žalovaným v dôsledku existencie zmluvných vzťahov so žalobcom, ktoré by z tohto dôvodu nemohli podliehať exekúcii prikázaním pohľadávky účtu v banke, či povinnosti banky poskytnúť súčinnosť exekútorovi. Samotný exekučný príkaz, ktorý bol predložený žalobcom, ako aj znenie § 42 ods. 6 a § 94 Exekučného poriadku hovoria o účte povinného vedeného v banke, neobsahujú pojem „majiteľ účtu“. Je zrejmé, že jednotlivé účty boli zriadené na základe zmlúv uzatvorených so žalovaným a sú vedené pre žalobcu, teda tieto sú účtami žalobcu vedenými v banke (u žalovaného), ktorý mal vo vzťahu k exekútorovi oznamovaciu povinnosť v zmysle § 42 ods. 6 Exekučného poriadku, a teda aj povinnosť uviesť čísla účtov žalobcu vedených u žalovaného, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že by sa táto povinnosť mala týkať len vkladových účtov. Žalovaný vedie evidenciu účtov ako aj ich stavu pri každej zmluve s klientmi. Zároveň v prípade, ak vzniknú pri úvere nejaké nedoplatky, je oprávnený žiadať zaplatenie dlžných splátok a v prípade ich nezaplatenia, využiť aj po slnení podmienok možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie.

27. Pokiaľ ide o žalobcom bližšie nešpecifikované neprijateľné podmienky v uzatvorených zmluvách, odvolací súd uvádza, že aj keď je súd povinný ex offo preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok, neznamená to bez ďalšieho povinnosť súdu preskúmavať každé ustanovenie predloženej zmluvy a táto činnosť súdu je limitovaná predmetom sporu a k posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok ex offo súd pristupuje, ak posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v súvislosti s nárokom na plnenie, prípadne na náhradu škody, alebo na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod., čo nie je tento prípad. Uvedené je v tomto prípade bez súvisu s navrhovaným petitom žaloby (uloženie povinnosti neuvádzať žalobcu ako majiteľa účtu, kým nie je uzatvorený písomný zmluvný vzťah podľa - ), pretože žalobca sa ním vymedzeným petitom, na ktorom zotrval aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nariadenom na deň 12. 09. 2023, ani nedomáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, či neplatnosti zmlúv. Žalobca neprijateľné podmienky v predmetných zmluvách

ani nijako neidentifikoval (s výnimkou jednej, s ktorou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal), a to ani v podanom odvolaní. Predmetné zmluvy nie je možné vyhodnotiť ako neexistujúce, ako to uvádzal žalobca na vyššie uvedenom pojednávaní. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na uvedené, žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť už pre skutočnosti uvedené v bodoch 23 - 26 tohto rozsudku.

28. Odvolací súd tak konštatuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, prihliadajúc na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

30. Odvolací súd v zmysle ustanovenia v spojení s o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).