Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67Cbi-1-2020.pdf
PDF · 148.94 KB
Case nature
Area
Subarea
67Cbi/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Martinou Holecovou, v právnej veci žalobcu: H. L. L., R. R. Č. C. Č.. XX, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Insolvency services, k.s., so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, správca konkurznej podstaty úpadcu R. R..K..S.. ". F., R. R. X.H. R. X, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX, pr. zast.: LawService, s.r.o., so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, v mene ktorej koná advokát a konateľ E.. J. F., o určenie poradia pohľadávky proti podstate, o zaplatenie 2 424,91 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a mi e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou žalobcu doručenou súdu dňa 04. 11. 2020 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu v konkurznom konaní úpadcu - spoločnosti R. R..K..S.., R. R. R. X, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX, vedeným Okresným súdom Banská Bystrica pod sp.zn. 2R/18/2015 , ktorá vznikla z titulu neuhradenej dane z nehnuteľnosti za rok 2020 vyrubenej úpadcovi rozhodnutím H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX B. G. XX. XX. XXXX, Č..F.. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-J. vo výške 2 424,91 Eur, je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "ZKR ") a zároveň si v podanej žalobe voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie sumy 2 424,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 424,91 Eur od 28. 10. 2020 do zaplatenia.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/18/2015 -130 zo dňa 19. 04. 2016, právoplatným dňa 29. 04. 2016, bol na spoločnosť R. R..K..S.. ". K., X. R. X, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX, vyhlásený konkurz. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/18/2015 -576 zo dňa 11. 01. 2018, právoplatným dňa 18. 01. 2018, súd odvolal správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovenská správcovská a reštrukturalizačná k.s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, značka správcu S1240 z funkcie správcu konkurznej podstaty a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil spoločnosť Insolvency services, k.s., so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, značka správcu S1856 (ďalej len "správca"). Žalobca si podaním číslo S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-L. zo dňa 21. 09. 2020 podľa § 87 ods. 7 ZKR uplatnil pohľadávku proti všeobecnej podstate vo výške 2 424,91 Eur. Právny dôvod vzniku pohľadávky spočíva v povinnosti úpadcu ako daňovníka zaplatiť daň z nehnuteľnosti vyrubenej rozhodnutím žalobcu - H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21. 09. 2020, č.k. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-J., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2020 (v ďalšom texte len "rozhodnutie"). Žalobca si uvedenú pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu č.k. 2R/18/2015 , uplatnil v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. i/ zák č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte
len "ZKR"). Rozhodnutie bolo správcovi doručené spolu s podaním dňa 24. 09. 2020. Správca doručil žalobcovi dňa 20. 10. 2020 podanie s názvom "Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate, Výzva podľa § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii" zo dňa 12. 10. 2020. Žalovaný v ňom okrem iného uviedol, že má za to, že pohľadávku uplatnenú žalobcom nemožno považovať za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , nakoľko v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR je potrebné, aby pohľadávka súvisela s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu v zmysle § 88 ZKR , nakoľko tu neboli splnené podmienky na pokračovanie v prevádzkovaní podniku úpadcu. Správca doplnil, že prevádzkovaním podniku sa rozumie skutočnosť, kedy správca so súhlasom príslušného orgánu neuzavrie prevádzku podniku, ale pokračuje v doterajšej výrobe so zamestnancami úpadcu, nakupuje tovar na výrobu, odplatne predáva vyrobené produkty, odplatne poskytuje služby v rámci podnikateľskej činnosti a podobne. V zmysle uvedeného mal správca za to, že pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , nakoľko po vyhlásení konkurzu správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu. Pohľadávka žalobcu spĺňa definíciu pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR , nakoľko ide o pohľadávku proti podstate na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia so správou a speňažovaním majetku. Ďalej správca uviedol, že pohľadávku uznáva čo do právneho dôvodu a čo do výšky, pričom oznamuje žalobcovi, že pohľadávka sa bude uspokojovať s poradím uspokojenia podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR s poukazom na § 87 ods. 5 ZKR . Správca žalobcu ďalej v súlade s § 87 ods. 8 ZKR vyzval, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil poradie pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Zároveň správca poučil žalobcu, že ak v uvedenej lehote nepodá žalobu voči správcovi, na pohľadávku žalobcu sa v rozsahu, v akom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Žalobca nesúhlasil s názorom správcu v oznámení, že pohľadávku žalobcu nemožno považovať za pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , ktorý založil na tom, že po vyhlásení konkurzu správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu v zmysle § 88 ZKR , keď o uvedenej skutočnosti správca neuviedol nijaké ďalšie informácie a ani doklady. Žalobca považoval uvedené tvrdenie správcu za rozporné s jeho predchádzajúcim tvrdením, ktorým uznal právny dôvod vzniku pohľadávky. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej žalobcovi resp. veriteľovi vznikla pohľadávka. Rozhodnutím žalobcu ako správcu dane vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľnosti na rok 2020. Žalobca vyrubil žalovanému daň z pozemkov spolu vo výške 47,66 Eur a daň zo stavieb spolu vo výške 2 377,25 Eur. Žalobca pri vyrubení dane zo stavieb vychádzal z daňového priznania a vyrubil úpadcovi daň zo stavieb ako stavieb na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu. Žalovaný nepodal proti rozhodnutiu odvolanie a tak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2020. Na základe toho je stavba, ku ktorej bolo úpadcom podané daňové priznanie, a z ktorej bola aj vyrubená daň z nehnuteľnosti, vedená ako stavba určená na podnikanie. Z uvedeného dôvodu je nerozhodné stanovisko žalovaného v oznámení, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu v zmysle § 88 ZKR . Obdobne žalobca súdu predložil rozhodnutie žalobcu ako správcu poplatku č. XXXXXXXXXX/XXXXXX zo dňa 16. 05. 2019, ktorým žalobca za rok 2019 vyrubil úpadcovi poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vo výške 199,68 Eur ako podnikateľskému subjektu, keď v predmetnom rozhodnutí zo dňa 16. 05. 2019 sa uvádzajú ďalšie štyri spoločnosti. Z uvedených dôvodov žalobca podanou žalobou požaduje, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 2 424,91 Eur je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR .
3. Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na skutočnosť, že ust. § 87 ods. 7 ZKR v platnom znení uvádza povinnosť správcu na základe požiadania veriteľa oznámiť veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku ním uplatnenej pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. Ustanovenie § 87 ods. 8 ZKR však povinnosť správcu bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy podal žalobu, spája len so skutočnosťou, že správca neuzná právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate.
4. Žalobca sa ďalej v podanej žalobe domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku v sume 2 424,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 424,91 Eur od 28. 10. 2020 do zaplatenia, keďže ide o zákonnú povinnosť žalovaného, ktorá mu vyplýva z verejnoprávneho vzťahu medzi daňovníkom - úpadcom, v mene ktorého koná žalovaný, a žalobcom ako správcom dane v rozsahu vydaného rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu podanie žaloby na zaplatenie v prípade pohľadávky proti podstate vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. 2Us 93/2019 -10 z 29. 05. 2019. Keďže rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2020, žalovaný sa podľa tvrdenia
žalobcu dostal do omeškania s plnením dňom 28. 10. 2020. Z uvedených dôvodov sa voči žalovanému domáha aj zaplatenia sumy 2 424,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28. 10. 2020 do zaplatenia.
5. K podanej žalobe žalobca priložil daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti podané ku dňu 31. 01. 2012 zo dňa 30. 01. 2012, dokument "Oznámenie - právnické osoby, vznik - zmena daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti" zo dňa 19. 09. 2011, výpis z LV č. XXXX pre okres L. L., S. L. L., F..Ú.. L. L., rozhodnutie H. L. L. č. k.S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 16. 05. 2019, rozhodnutie H. L. L. Č..F.. S.-G.- XXXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 16. 05. 2020, rozhodnutie č. XXXXXXXXXX/XXXXXX H. L. L. zo dňa 16. 05. 2019, doručenku k uplatneniu pohľadávky proti podstate, Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate, Výzvu podľa § 87 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii zo dňa 12. 10. 2020, rozhodnutie H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21. 09. 2020 a Uplatnenie pohľadávky H. L. L. proti podstate v konkurze č. 2R/18/2015 zo dňa 21. 09. 2020.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (§ 167 ods. 1 , ods. 2 zák č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len "CSP"), ktoré bolo súdu doručené dňa 15. 01. 2021, zhodne s tvrdeniami žalobcu konštatoval, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.04.2016, sp. zn. 2R/18/2015 , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 81/2016 zo dňa 28.04.2016, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu R. R..K..S.. ". F., R. R. X. R. X, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX (ďalej len "úpadca"). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11.01.2018 sp. zn. 2R/18/2015 , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 12/2018 zo dňa 17.01.2018, súd do funkcie správcu ustanovil spoločnosť Insolvency services, k.s., so sídlom správcovskej kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, zapísanú v zozname správcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. S1856 (ďalej len "správca"). Žalobca si v konkurze vedenom na majetok úpadcu podaním označeným ako "Uplatnenie pohľadávky proti podstate v konkurznom konaní sp. zn. 2R/18/2015 " zo dňa 24.09.2020 uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 2 424,91 EUR (ďalej len "pohľadávka"), pričom ako právny dôvod pohľadávky uviedol Rozhodnutie H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2020 (ďalej len "rozhodnutie"). Žalovaný ďalej zdôraznil, že pohľadávku uznal, čo do jej právneho dôvodu a jej výšky, neuznal ju len čo do jej poradia, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi podaním označeným ako "Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate výzva podľa § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii" zo dňa 12.10.2020 (ďalej len "oznámenie "). Žalovaný teda ako správca konkurznej podstaty úpadcu nerozporuje dôvodnosť ani existenciu pohľadávky a uznáva pohľadávku ako pohľadávku proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa W. R. L. C., R. R. R. X, B., K. K., O. XXXXXa (ďalej len "zabezpečený veriteľ"), avšak ju ako pohľadávku proti podstate neuznáva v poradí uspokojenia podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR tak, ako si ju prihlásil žalobca, ale uznáva ju v poradí uspokojenia podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. k) ZKR . Žalovaný v podanom vyjadrení argumentoval, že neprevádzkoval, ani v súčasnosti neprevádzkuje podnik úpadcu, nakoľko tu neboli splnené podmienky na pokračovanie v prevádzkovaní podniku úpadcu. Prevádzkovaním podniku sa podľa žalovaného rozumie skutočnosť, kedy správca so súhlasom príslušného orgánu neuzavrie prevádzku podniku, ale pokračuje v doterajšej výrobe so zamestnancami úpadcu, nakupuje tovar na výrobu, odplatne predáva vyrobené produkty, odplatne poskytuje služby v rámci podnikateľskej činnosti, atď.. Žalovaný neprevádzkuje podnik úpadcu, nakoľko nevykonáva ani jednu z vyššie uvedených činností. Skutočnosť, že nehnuteľnosť úpadcu je na účely vyrubenia dane z nehnuteľností v súčasnosti evidovaná ako stavba určená na podnikanie nijak nepreukazuje skutočnosť, že by žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu prevádzkoval podnik úpadcu. V rámci konkurzného konania môže správca pokračovať v prevádzkovaní podniku len za splnenia podmienok podľa § 88 ods. 1 ZKR . Keďže žalovaný nedokáže splniť podmienky podľa § 88 ods. 1 ZKR a zároveň nevyvíja žiadnu ekonomickú činnosť, ktorá by mohla generovať zisk a ktorá by mohla byť považovaná za prevádzku podniku, žalovaný nepochybne nepokračuje v prevádzkovaní podniku. Nakoľko žalovaný neprevádzkuje podnik úpadcu, pohľadávka kumulatívne nespĺňa náležitosti pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR . Pohľadávka spĺňa náležitosti ustanovené ZKR pre pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. k) ZKR , a preto ju správca uznal a zapísal do zoznamu pohľadávok proti podstate, ktorý v zmysle § 87 ods. 10 ZKR vedie v tomto poradí uspokojovania. Doplnil, že samotné poradie uspokojovania pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v tomto konkrétnom konaní je irelevantné, nakoľko hodnota, za ktorú sa predpokladá speňaženie majetku, ktorý spadá do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, vysoko prevyšuje všetky pohľadávky proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, kde pohľadávka spadá. Z uvedeného vyplýva, že k uspokojeniu pohľadávky v plnom rozsahu dôjde, ak by bola zapísaná v ktoromkoľvek z uvedených poradí uspokojovania.
7. V rozsahu uplatneného práva žalobcu na zaplatenie 2 424,91 EUR žalovaný žalobu označil za nedôvodnú, nakoľko ide o podanie žaloby o určenie v zmysle § 87 ods. 8 ZKR , čo značí aj označenie sp. zn. konania, ktoré sa podaním žaloby začalo, teda označenie "Cbi".
8. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Žalobca v podaní zo dňa 12. 03. 2021, ktoré bolo vyjadrením žalobcu k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe (§ 167 ods. 3 CSP ), uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného, že predmetom tohto sporu je len skutočnosť, či sa pohľadávka bude uspokojovať v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR , teda tak, ako ju uznal žalovaný, alebo či sa bude uspokojovať v poradí podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR , teda tak ako si ju prihlásil žalobca. Dôvodom podania žaloby bola je zmätočnosť "Oznámenia o neuznaní pohľadávky proti podstate Výzva podľa § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii" zo dňa 12.10.2020. Rozpornosť obsahu oznámenia spočíva podľa žalobcu v tom, že ustanovenie § 87 ods. 8 ZKR , na ktoré sa odvoláva správca v oznámení, predpokladá podanie žaloby len v prípade neuznania právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate, pričom ale žalovaný právny dôvod aj výšky pohľadávky proti podstate uznal. Žalobca teda uviedol petit I. žaloby len z dôvodu opatrnosti vzhľadom na rozporný obsah oznámenia . Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že samotné poradie uspokojovania pohľadávky ako pohľadávky proti podstate v tomto konkrétnom konaní je irelevantné, nakoľko hodnota, za ktorú sa predpokladá speňaženie majetku, ktorý spadá do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, vysoko prevyšuje všetky pohľadávky proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, kde pohľadávka spadá, keď žalovaným tvrdený predpoklad speňaženia majetku nie je dôvodom na nevyhovenie žalobe. Táto žaloba je sporom súvisiacim s konkurzom ako žaloba na plnenie, nejde o žalobu o určenie. Vedenie konania v súdnom registri "Cbi" vôbec neidentifikuje predmet sporu ako žalobu na určenie podľa § 87 ods. 8 ZKR , keď predmetom zápisu do súdneho registra "Cbi" sú rovnako tak žaloby súvisiace s konkurzom.
10. Žalovaný vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP , ktoré bolo súdu doručené dňa 09. 04. 2021, k tvrdeniu žalobcu o zmätočnosti jeho postupu v tejto veci uviedol, že za účelom toho, aby veriteľ uplatnenej pohľadávky proti podstate nebol ukrátený na svojich právach, je aj v prípade neuznania poradia uplatnenej pohľadávky proti podstate potrebné veriteľa vyzvať na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR , keď v tomto prípade sa použije analógia legis, a ustanovenie § 32 ods. 9 ZKR , ktorým sa rozšíri veriteľovi možnosť podať žalobu v zmysle § 87 ods. 8 ZKR aj v prípade, že správca konkurznej podstaty neuznal poradie uplatnenej pohľadávky proti podstate. V opačnom prípade by sa veriteľ uplatnenej pohľadávky proti podstate nikdy nemusel dozvedieť o tom, že poradie uspokojovania jeho pohľadávky proti podstate nebolo uznané, pričom aj v prípade, že by sa o tom bol dozvedel, nemal by v zmysle ustanovení ZKR žiadnu možnosť, ktorou by sa mohol domáhať svojich práv na uznanie veriteľom uplatneného poradia pohľadávky proti podstate. Žalovaný má za to, že účelom ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR je dať veriteľovi uplatnenej pohľadávky proti podstate určitú možnosť brániť svoje právo na uspokojenie jeho uplatnenej pohľadávky proti podstate v uplatnenom rozsahu, vrátane uplatneného poradia. Rovnaké právo, teda právo namietnuť poradie uplatnenej pohľadávky proti podstate, priznáva veriteľovi aj ustanovenie § 96 ods. 3 ZKR . Je len logické a hospodárne umožniť veriteľovi brániť svoje právo na uspokojenie jeho uplatnenej pohľadávky proti podstate v uplatnenom poradí už v skoršom štádiu konkurzného konania, a to za účelom predídenia podávania námietok v zmysle § 96 ods. 3 ZKR , a teda urýchlenia konkurzného konania v čase, kedy sa už zostavuje návrh rozvrhu výťažku z konkurznej podstaty. Žalovaný sa namietaným postupom správcu v podstate ukracuje na svojom práve podať žalobu o určenie poradia uplatnenej pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 8 ZKR . Zopakoval, že pohľadávka je pohľadávkou proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, pričom hodnota majetku zapísaného do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa mnohonásobne prevyšuje hodnotu všetkých pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, preto má žalovaný za to, že v plnom rozsahu dôjde k uspokojeniu všetkých pohľadávok proti oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa, vrátane pohľadávky žalobcu. Žaloba je v časti "žaloby o zaplatenie 2 424,91 EUR" žalobou, ktorá predstavuje autonómnu žalobu, ktorú by žalobca mohol podať aj v prípade, že by konkurzné konanie na majetok úpadcu neprebiehalo. ZKR nepredpokladá možnosť podania žaloby o zaplatenie pohľadávky proti podstate, keď podanie takejto žaloby by nemalo pre uspokojenie samotnej pohľadávky proti podstate žiadny účinok, nakoľko aj v prípade, že by súd v konaní o zaplatenie vydal rozsudok, ktorým by zaviazal úpadcu na plnenie uplatnenej pohľadávky proti podstate, tento by nebolo
možné vykonať, keď v zmysle § 48 ZKR nemožno na majetok podliehajúci konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie. Podanie žaloby o zaplatenie 2 424,91 EUR je v tomto konaní nedôvodné a neúčelné, keď žalovaný ako správca úpadcu nerozporuje právny dôvod, ani výšku pohľadávky, a táto bude v konkurze vedenom na majetok úpadcu uspokojená v celom rozsahu v poradí uspokojovania podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR v čase, kedy bude dosiahnutý výťažok speňažením majetku zapísaného do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.
11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 01. 2022, na ktoré sa dostavili obe strany sporu.
12. Žalobca po prednesení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu o nedôvodnosti podanej žaloby o určenie poradia pohľadávky proti podstate a o zjavnej nedôvodnosti žaloby o zaplatenie 2 424,91 EUR s príslušenstvom, v celom rozsahu zotrval na svojom tvrdení, že uplatnená pohľadávka proti podstate je pohľadávkou podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , keďže je to pohľadávka na dani, ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Žalobca tento svoj názor opiera o rozhodnutie H. L. L. Č.. XXXXXXXXXX/XXXXXX zo dňa 16. 05. 2019, ktorým H. L. L. vyrubilo žalovanému poplatok za komunálny odpad za rok 2019. Žalobca vychádzal pri vydaní tohto rozhodnutia z oznámenia samotného žalovaného, a teda súčasťou odôvodnenia tohto rozhodnutia, na základe ktorého aj žalobca vyrubil daný poplatok, je skutočnosť, že tento zahŕňa aj ďalšie subjekty, ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnosti žalovaného a sú uvedené aj na danom rozhodnutí, je to spoločnosť O. R. R..K..S.., P. M. R., R..K..S.., J. R. R..K..S.. C. Y. U. P., C..R... Uvedené rozhodnutie je dôkazom o tom, že žalovaný aj počas konkurzu uskutočňuje podnikateľskú činnosť, ktorú mal úpadca a aj stále má úpadca uvedenú v obchodnom registri, a to je prenájom nehnuteľných vecí. Tieto subjekty figurujú a sa nachádzajú aj v rozhodnutiach žalobcu, ktorým vyrubil daň daňovému subjektu za roky 2020, 2021, t.j. nemá žalobca vedomosť o tom, že by došlo k zmene. Na základe týchto skutočností je podľa žalobcu dostatočne preukázané, že prevádzkovanie podniku sa uskutočňuje zo strany žalovaného aj naďalej. Podľa názoru žalobcu prevádzkovanie podniku treba vykladať vo vzťahu ku každej konkrétnej skutočnosti vzhľadom na to, o aký podnik resp. spoločnosť sa jedná, t.j. nemusia to byť iba výrobné podniky v tom doslovnom zmysle, ale treba sa zaoberať tým, že akú činnosť má žalovaný uvedenú v obchodnom registri. Podľa názoru žalobcu napriek tomu, že ide o pohľadávku proti podstate a touto žalobou sa žalobca domáha jej určenia, nie je vylúčené zároveň aj podanie žaloby na plnenie vzhľadom na to, že podľa § 87 ods. 4 ZKR je povinnosťou správcu uspokojovať pohľadávky priebežne, t.j. nie čakať na výťažok konkurznej podstaty, keď pohľadávka žalobcu je verejnoprávnou pohľadávkou, ktorú má žalovaný povinnosť uspokojiť. Na pojednávaní súdu predložil Rozhodnutie H. L. L. Č..F.. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 22. 07. 2020 a rozhodnutie H. L. L. Č..F.. S.-G.-XXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 27. 08. 2021.
13. Žalovaný na pojednávaní zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojich doterajších podaniach. Zhrnul, že na zákon o konkurze a reštrukturalizácii treba nazerať ako na špecializovaný predpis, ktorý presne stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo vôbec dochádzať k prevádzkovaniu podniku úpadcu správcom, pričom tieto podmienky neboli splnené. Pokiaľ ide o nájmy, o ktorých hovorí žalobca, tieto nájmy boli uzatvorené ešte samotným úpadcom, aktuálne sa v budove úpadcu nenachádza žiadny subjekt, ktorý by si danú budovu prenajímal. Žaloba o zaplatenie je podľa žalovaného nedôvodná, keď v zmysle § 47 ods. 5 ZKR je možné začať konanie, ktoré sa týka majetku podliehajúceho konkurzu len na návrh správcu, resp. návrhom podaným voči správcovi v súlade so ZKR , keď v zásade žalobu o zaplatenie pohľadávky proti podstate zákon nepovoľuje. Žaloba smeruje voči správcovi, správca ale nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom žaloby o zaplatenie, keď nepochybne povinnosť, resp. dlžníkom na zaplatenie dane z nehnuteľnosti je úpadca a nie správca.
14. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku č. 81/2016 zo dňa 28. 04. 2016 súd považoval za zistené, že Okresný súd Banská Bystrica ako konkurzný súd uznesením sp.zn. 2R/18/2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R. R..K..S.., R. R. X. R. X, XXX XX L. L., A.: XX XXX XXX (ďalej len "úpadca"). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/18/2015 zo dňa 11. 01. 2018 súd do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovil spoločnosť Insolvency services, k.s., so sídlom kancelárie Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 972 596, značka správcu S1856. Uvedené rozhodnutie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 12/2018, deň vydania 17. 01. 2018.
15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si u žalovaného uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 2 424,91 Eur, ktorej právny dôvod vzniku spočíva v daňovej povinnosti úpadcu zaplatiť daň z nehnuteľnosti vyrubenej úpadcovi rozhodnutím H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21. 09. 2020 č.k.
S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-J. (ďalej len "pohľadávka"). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uplatnená pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, pretože vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a je splatná v priebehu konkurzu. Predmetnú pohľadávku si žalobca uplatnil v súlade ustanoveniami ZKR priamo u správcu konkurznej podstaty, a to podaním č. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/ XXXX-L. zo dňa 21. 09. 2020, ku ktorému predložil rozhodnutie H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21. 09. 2020, ktoré podľa doložky právoplatnosti nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2020. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatnenú pohľadávku žalobcu uznal čo do právneho dôvodu a výšky, avšak poprel jej poradie s tým, že uplatnená pohľadávka nie je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , ale pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR a vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil poradie pohľadávky žalobcu proti podstate a poučil ho o následkoch zmeškania tejto lehoty s tým, že v prípade nepodania žaloby sa v rozsahu, v akom správca pohľadávku žalobcu neuznal, v konkurze prihliadať nebude.
16. Žalobca sa následne podanou žalobou domáhal určenia, že jeho pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR z dôvodu, že žalovaný naďalej prevádzkuje podnik úpadcu prenajímaním nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu, ktorá je svojím účelom určená na podnikanie a úpadca má v predmete podnikania prenájom nehnuteľností, ktorú skutočnosť majú preukazovať rozhodnutia Mesta Banská Bystrica, ktorými bol úpadcovi vyrubený poplatok za komunálny odpad vo vzťahu k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve úpadcu aj za iné subjekty (spoločnosť O. R. R..K..S.., P. M. R., R..K..S.., J. R. R..K..S.., Y. U. P., C..R...).Žalovaný v konaní pred súdom zotrval na právnom názore, že pohľadávku žalobcu proti podstate je možné uspokojiť v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR , pretože zo strany správcu nedochádza k prevádzkovaniu podniku úpadcu pre nesplnenie zákonných podmienok podľa ZKR . Súd preto uzatvára, že spornou medzi stranami zostala otázka určenia poradia uplatnenej pohľadávky žalobcu proti podstate. Pokiaľ aj žalobca v konaní namietal, že žalobu podal len z dôvodu opatrnosti pre zmätočný postup správcu, ktorý ho vyzval na podanie žaloby o určenie poradia jeho pohľadávky proti podstate, keď ust. 87 ods. 8 ZKR takýto postup predpokladá len v prípade, ak správca neuzná právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že z hľadiska plynulosti a hospodárnosti konania je aj podľa názoru súdu prípustné poradie pohľadávok vyriešiť aj prostredníctvom samostatnej žaloby na určenie. Správne potom postupoval správca, keď vyzval žalobcu na podanie takejto žaloby a žalobu žalobcu je preto možné bez ďalšieho pripustiť na prejednanie pred súdom v incidenčnom konaní, aj keď poradie pohľadávok je možné ustáliť v zmysle platnej právnej úpravy aj podaním námietok proti zoznamu pohľadávok v zmysle § 96 ods. 5 , ods. 6 ZKR .
17. Vychádzajúc z ust. § 206c zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR "), súd na posúdenie predmetu sporu uplatnil príslušné ustanovenia ZKR v znení účinnom do 30.06.2016.
18. Podľa ust. § 28 ods. 1 ZKR , pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
19. Podľa ust. § 32 ods. 1 ZKR , každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
20. Podľa ust. § 87 ods. 1 ZKR , pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
21. Podľa § 87 ods. 5 ZKR , pohľadávky proti oddelenej podstate sú náklady podľa odseku 2, ak súvisia s oddelenou podstatou, pričom tieto sa uspokojujú z oddelenej podstaty v tomto istom poradí ako pohľadávky proti všeobecnej podstate. Ak náklady súvisiace s oddelenou podstatou súvisia aj s inou podstatou, tieto sa rozpočítajú medzi dotknuté podstaty pomerným spôsobom podľa súpisovej hodnoty majetku, s ktorým súvisia; ak už došlo k speňaženiu majetku, pri rozpočítaní nákladov medzi dotknuté podstaty sa vychádza z výťažku získaného speňažením majetku.
22. Podľa § 87 ods. 6 ZKR , pohľadávky proti oddelenej podstate uspokojuje správca priebežne; ak nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti oddelenej podstate toho istého poradia, uspokoja sa pomerne.
23. Podľa ust. § 87 ods. 2 ZKR , pohľadávky proti všeobecnej podstate sa uspokojujú zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.
24. Podľa ust. § 87 ods. 8 ZKR , ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
25. Podľa § 47 ods.4 ZKR , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
26. Vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu na určenie správcom neuznaného poradia uplatnenej pohľadávky žalobcu proti podstate, súd v tomto spore žalobcu považoval za osobu, ktorej svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže jeho pohľadávka proti podstate bola správcom neuznaná čo do jej poradia. Vzhľadom k tomu, že žaloba smeruje voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktorý poradie uplatnenej pohľadávky proti podstate neuznal, je daná v spore aj pasívna vecná legitimácia žalovaného (§ 87 ods. 8 ZKR ).
27. Súd považoval za splnenú podmienku zachovania lehoty na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZKR , ktoré ustanovenie ukladá veriteľovi povinnosť, aby najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvody či výšky (a poradia) pohľadávky proti podstate a nepodanie takejto žaloby zákon spája s následkom, že na pohľadávku veriteľa sa v rozsahu, v akom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Rozhodujúcou skutočnosťou, od ktorej plynula lehota na podanie žaloby, bolo doručenie výzvy správcu na podanie žaloby o určenie poradia popretej pohľadávky veriteľovi. Podľa tvrdení strán sporu, správca žalobcovi ako veriteľovi doručil oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzvu na podanie žaloby dňa 20. 10. 2020, avšak na žiadosť súdu žalovaný súdu predložil doručenku ku konštatovanému podaniu (č.l. 80 spisu, poznámka sudcu), z ktorej súd zistil, že toto bolo doručené žalobcovi dňa 12. 11. 2020. Pri posúdení zachovania lehoty na podanie žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR potom súd nemohol vychádzať z tvrdení strán sporu, keď na základe predloženej doručenky o nich mal dôvodné pochybnosti (186 ods. 2 CSP ). Ani žalobca a ani žalovaný súdu nepredložil žiadnu doručenku, z ktorej by vyplývali iné údaje o doručení výzvy na podanie žaloby a k tejto skutočnosti sa nijakým spôsobom na pojednávaní nevyjadrili ani po prednesení predbežného právneho posúdenia, v ktorom sudca pri predbežnom posúdení včasnosti podanej žaloby na určenie vychádzal z konštatovaného dátumu uvedeného na doručenke. Z elektronickej doručenky súdu súd zistil, že žaloba bola podaná na súd dňa 03. 11. 2020, teda ešte pred doručením výzvy na podanie žaloby, lehota na podanie žaloby je preto preukázateľne zachovaná. Súd ešte v tejto súvislosti k otázke posúdenia včasnosti podanej žaloby o určenie poradia popretej pohľadávky proti podstate poukazuje na skutočnosť, že bez ohľadu na to, či by súd vychádzal z dátumu doručenia výzvy na podanie žaloby, ktorý tvrdil žalobca, alebo z doručenky k tejto výzve predloženej zo strany žalovaného, v oboch prípadoch je nutné konštatovať zachovanie lehoty na podanie určovacej žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR .
28. Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že jeho uplatnená pohľadávka je pohľadávkou proti podstate v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR . Medzi pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR patria aj pohľadávky na daniach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak len vtedy, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Charakteristickým znakom týchto pohľadávok je potom skutočnosť, že ide o verejný nárok, ktorý vznikol počas konkurzu a súvisí s prevádzkovaním podniku.
29. Medzi stranami nebolo sporné (správca túto skutočnosť nenamietal ani v popieracom prejave), že v posudzovanom prípade si žalobca u správcu uplatnil pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, keď súd zároveň pripomína, že úpadca sa nemohol stať daňovým dlžníkom skôr, než mu vznikla povinnosť zaplatiť daň z nehnuteľnosti (ust. § 18 ods. 1 , ods. 2 zák. č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady). Vznik oprávnenia žalobcu ako správcu dane požadovať zaplatenie dane z nehnuteľnosti vznikla dňom vyrubenia dane úpadcovi ako daňovníkovi, teda dňom 21. 09. 2020, pretože až vyrubením dane vzniklo právo žalobcu žiadať konkrétne plnenie od úpadcu. Tento deň je potom aj dátumom vzniku pohľadávky žalobcu proti podstate. Pohľadávka žalobcu proti podstate preto predstavuje verejnoprávny nárok, ktorý preukázateľne vznikol až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a preto pohľadávka proti podstate uplatnená žalobcom spĺňa časové a druhové vymedzenie pohľadávky podľa § 87 ods. 2 písm. i/ ZKR , ktorú skutočnosť napokon strany ani nerozporovali.
30. Súdu potom zostalo posúdiť, či táto pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku.
31. Z dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že Rozhodnutím H. L. L. č. k.S.-G.-XXXXXX/XXXXX/ XXXX-F. zo dňa 16. 05. 2019, Rozhodnutím Mesta banská Bystrica č.k. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 16. 05. 2020, Rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č.k. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 22. 07. 2020 a rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č.k. S.-G.-XXXXX/XXXXX/XXXX-F. zo dňa 27. 08. 2021 bol úpadcovi ako platiteľovi poplatku za komunálny odpad za rok 2019, 2020 a rok 2021 vyrubený poplatok za komunálny odpad za "L. L., X. R. X/X" aj za iné subjekty s oprávnením užívať takto určenú nehnuteľnosť. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosť na uvedenej adrese je vo vlastníctve úpadcu.
32. Rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku pri pohľadávkach proti podstate je potrebné najmä vtedy, ak pohľadávky verejnoprávneho charakteru vznikajú po vyhlásení konkurzu aj bez prevádzkovania podniku a zakladajú rozdelenie pohľadávok buď do skupiny pohľadávok podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR , alebo podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR . Čo sa týka súvislosti vzniku daňovej povinnosti žalovaného vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti, aj keď v budove, ktorá je predmetom dane, sa bude vykonávať podnikateľská činnosť úpadcu, táto daň by vznikla aj v prípade, ak by sa podnik neprevádzkoval. Pri tomto druhu daňovej povinnosti preto nie je daný priamy súvis s prevádzkovaním podniku, keďže táto daňová povinnosť úpadcovi vzniká bez ohľadu na to, či správca v prevádzkovaní podniku v tejto nehnuteľnosti pokračuje, alebo nie. Pri pohľadávke na dani z nehnuteľnosti nie je potom daná spojitosť s prevádzkovaním podniku. Ide potom o typický náklad spojený so správou nehnuteľnosti. Pohľadávky, ktoré sa týkajú správy a speňažovania majetku, sa uspokojujú v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR . Pokiaľ aj žalobca v konaní argumentoval, že žalovaný naďalej prevádzkoval podnik úpadcu v zmysle § 88 ZKR , keď poplatok za komunálny odpad vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu bol vyrubený aj za iné subjekty, než je žalovaný, súd k tomu uvádza, že ani v prípade, ak by sa podarilo žalobcovi preukázať prevádzkovanie podniku, na právne posúdenie poradia uplatnenej pohľadávky žalobcu by táto skutočnosť nemohla mať žiadny vplyv, keď ako bolo uvedené vyššie, v danom prípade je zrejmé, že táto pohľadávka žalobcu by vznikla aj v prípade, keby podnik úpadcu prevádzkovaný nebol, a preto tu nie je daný súvis medzi vznikom pohľadávky na dani z nehnuteľnosti a prevádzkovaním podniku, ktorý by určoval poradie pohľadávky žalobcu proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR .
33. Rozhodnutia H. L. L., ktorým bol úpadcovi na základe jeho oznámenia vyrubený poplatok za komunálny odpad aj za iné subjekty než je úpadca, nie je dôkazom o prevádzkovaní podniku úpadcu zo strany správcu podľa § 88 ZKR , keď pojem podnik nie je možné zúžiť len na nehnuteľný majetok, ale v zmysle § 5 zák č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov podnik je potrebné vnímať ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania, v ktorého prevádzkovaní možno pokračovať len za podmienok osobitne upravených v § 88 ZKR , ktoré však podľa tvrdení správcu neboli splnené. Neexistenciu právnej skutočnosti - neprevádzkovanie podniku nie je možné zo strany žalovaného ako správcu preukázať, preto bolo úlohou žalobcu v tomto smere predniesť relevantné skutkové tvrdenia a podporiť ich predloženými a označenými dôkaznými prostriedkami. Vyrubenie poplatku za komunálny odpad úpadcovi aj za iné subjekty oprávnené užívať nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, aj keď predmetom jeho podnikania je prenájom nehnuteľností, pre záver o prevádzkovaní podniku úpadcu tak, ako to predpokladá § 88 ZKR , stačiť nemôžu, pričom žalobca iné relevantné tvrdenia neuviedol a v tomto smere žiadne ďalšie dôkazné prostriedky nepredložil a ani
neoznačil. Súd potom nemohol dospieť ani k spoľahlivému záveru o prevádzkovaní podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu a preto aj z tohto dôvodu súd nemal preukázaný súvis medzi pohľadávkou žalobcu na dani a prevádzkovaním podniku úpadcu.
34. Správca preto postupoval správne, keď pohľadávku žalobcu proti podstate neuznal (poprel) čo do uplatneného poradia s odôvodnením, že pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR , ale spĺňa definíciu pohľadávky proti podstate v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. k) ZKR s poukazom na § 87 ods. 5 ZKR .
35. Žaloba žalobcu na určenie poradia pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR preto nie je dôvodná.
36. Žalobca si podanou žalobou zároveň uplatnil voči žalovanému aj právo na zaplatenie istiny vo výške 2 424,91 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28. 10. 2020. Podanie žaloby na plnenie odôvodnil tým, že napriek skutočnosti, že žalovaný nepoprel pohľadávku žalobcu proti podstate čo do právneho dôvodu alebo výšky, doposiaľ nebola z jeho strany žalobcovi uhradená. Z uvedených dôvodov si preto voči žalovanému uplatnil právo na zaplatenie tejto pohľadávky aj spolu so zákonným úrokom z omeškania.
37. K podanej žalobe žalobcu o zaplatenie súd vo všeobecnosti uvádza, že aj keď v prípade uplatnenej pohľadávky žalobcu proti podstate ide o pohľadávku z verejného práva, v konkurznom konaní táto skutočnosť s poukazom na procesné ust. § 32 ods. 13 ZKR v platnom znení nezakladá nedostatok právomoci súdu rozhodovať o uplatnenej pohľadávke a nebráni ani prejednaniu veci s poukazom na skutočnosť, že o tejto pohľadávke príslušný orgán už rozhodoval. Ďalej je potrebné doplniť, že pohľadávky proti podstate je možné uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Pokiaľ by k tomu nedošlo napríklad z dôvodu, že správca nemá dostatok finančných prostriedkov na ich uspokojenie, potom sa pohľadávky proti podstate uspokojujú priebežne. Pokiaľ počas konkurzného konania vznikne spor medzi veriteľom s pohľadávkou proti podstate a správcom, pretože správca odmietne pohľadávku proti podstate uhradiť z dôvodu, že ju neuznáva čo do pravosti alebo výšky, v takom prípade je opodstatnené, aby sa veriteľ s pohľadávkou proti podstate domáhal jej zaplatenia v priebehu konkurzu proti správcovi konkurznej podstaty žalobou o splnenie povinnosti (zaplatenie). Okrem žaloby na plnenie môže veriteľ s pohľadávkou proti podstate podať voči správcovi úpadcu aj určovaciu žalobu, ktorou sa bude domáhať určenia právneho dôvodu a výšky uplatnenej pohľadávky (§ 87 ods. 8 ZKR ). Správcom neuznaná pohľadávka proti podstate môže byť preto v priebehu konkurzného konania uplatnená veriteľom žalobou na plnenie alebo určovacou žalobou o určenie pravosti alebo výšky pohľadávky. V oboch prípadoch ide o rovnocenné žaloby, keďže v obidvoch prípadoch dochádza zo strany konajúceho súdu k určeniu právneho dôvodu a výšky pohľadávky. Je tomu tak z dôvodu, že právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie (zaplatenie) v sebe zahŕňa (či už výslovne alebo mlčky) kladné alebo záporné vyriešenie otázky existencie právneho vzťahu, resp. právneho dôvodu a výšky tvrdenej pohľadávky, na rovnakom skutkovom základe, na ktorom by bola vystavaná aj určovacia žaloba o určenie právneho dôvodu či výšky tej istej pohľadávky proti podstate. Je potrebné v tejto súvislosti ďalej doplniť, že v komentári k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: Ch. Beck, 2021, str. 1496, sa uvádza, že súd musí pripustiť žalobu na plnenie proti správcovi aj po určovacom konaní podľa § 87 ods. 8 ZKR v prípade, ak by v dôsledku dĺžky konkurzného konania hrozilo veriteľovi premlčanie, alebo preklúzia pohľadávky. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii totiž nespája s prihlásením (uplatnením) pohľadávky proti podstate u správcu také účinky z pohľadu plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, ako s podaním prihlášky pohľadávky u správcu v zmysle § 28 ods. 6 ZKR . Takéto účinky nemá ani rozhodnutie o určení popretej pohľadávky proti podstate. Z uvedených dôvodov súd nemohol prisvedčiť názoru žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v časti podanej žaloby o zaplatenie, resp. o nemožnosti podať žalobu o zaplatenie zo strany veriteľa voči správcovi úpadcu.
38. V § 87 ods. 8 ZKR sa však jasne uvádza, že takúto žalobu je možné podať len v prípade, ak správca neuzná právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate, za súčasného splnenia podmienky, že ak sa o právnom dôvode, alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, už nemožno rozhodovať o určení právneho dôvodu alebo výšky podľa tohto ustanovenia. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia o právnom dôvode a výške pohľadávky proti podstate už podanie žaloby o zaplatenie (alebo podanie rovnocennej určovacej žaloby o určenie
právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate) neprichádza do úvahy, keďže z tohto rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu musí konkurzný súd a správca vychádzať. V posudzovanom prípade žalovaný uznal právny dôvod a výšku pohľadávky žalobcu a o tejto pohľadávke bolo aj právoplatne rozhodnuté Rozhodnutím H. L. L. Č.. XXXXXX/XXXX zo dňa 21. 09. 2020 č.k. S.-G.-XXXXXX/XXXXX/ XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 10. 2020. Je potom zrejmé, že v danom prípade nie sú dôvody na to, aby súd vyhovel žalobe žalobcu na plnenie, pre nesplnenie podmienok pre prípustnosť takejto žaloby podľa § 87 ods. 8 ZKR . Už len pre úplnosť súd dodáva, že v danom prípade podanie žaloby na plnenie zo strany žalobcu celkom zjavne neodôvodňuje ani získanie exekučného titulu, keď rozhodnutie žalobcu o vyrubení dane je v zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v § 45 ods. 2 zaradené do katalógu exekučných titulov. Ak by súd žalobe vyhovel, žalobca by získal dva rovnocenné exekučné tituly na totožné plnenie istiny pohľadávky, čo je neprípustné. Pri potvrdení existencie pohľadávky žalobcu právoplatným rozhodnutím správneho orgánu na strane žalobcu nemôže existovať žiadna právna neistota ohľadom výšky a právneho dôvodu uplatnenej pohľadávky žalobcu proti podstate a preto takejto žalobe nebolo možné vyhovieť, keďže tu niet práva či iného oprávneného záujmu na strane žalobcu, ktorému by bolo potrebné poskytnúť súdnu ochranu prostredníctvom navrhovaného súdneho rozhodnutia, ako to predpokladá aj posledná veta § 87 ods. 8 ZKR .
39. Správnosti tohto záveru súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že podanie takejto žaloby nie je účelné, keď v prípade úspechu veriteľa s pohľadávkou proti podstate v spore začatom na základe žaloby na plnenie si počas trvania konkurzu veriteľ nemôže vynútiť splnenie rozsudku (exekučného titulu) vo vykonávacom konaní, pretože tomu bránia ustanovenia ZKR . Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú (§ 48 ZKR ). Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý podanie žaloby o zaplatenie odôvodnil tým, že mu jeho pohľadávka nebola doposiaľ uhradená, súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je rozdiel v tom, keď správca nechce uhradiť uplatnenú pohľadávku proti podstate z dôvodu, keď neuznáva jej právny dôvod a výšku, alebo z dôvodu, že nateraz nedisponuje prostriedkami na jej uhradenie. Aj ust. § 87 ods. 6 ZKR uvádza, že pohľadávky správca uspokojuje priebežne a pokiaľ to nie je možné, uspokojuje ich pomerne. Preto za danej situácie podanie žaloby (resp. akúkoľvek právnu neistotu na strane žalobcu) nemôže odôvodňovať ani skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nebola doposiaľ uhradená, keď ani prípadným vydaním rozhodnutia, ktorým by súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie požadovanej sumy s príslušenstvom, by sa nezmenilo jeho súčasné právne postavenie, keďže v danom prípade by ani po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia nebol možný nútený výkon takéhoto rozhodnutia, a to vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky proti podstate je možné uspokojiť len v konkurze a len postupom podľa § 87 ods. 7 ZKR , ktorý už žalobca realizoval.
40. Žalobca si v konaní uplatnil voči žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania s poukazom na § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Daňový poriadok "), podľa ktorého daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky, a s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Súd preto osobitne k uplatnenému nároku na úrok z omeškania úrokom uvádza, že vzhľadom na verejnoprávny charakter vzťahu medzi žalobcom a úpadcom na ich vzťah nie je možné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka . Použitie akejkoľvek analógie legis je v tomto prípade neprípustné, nakoľko Občiansky zákonník prostredníctvom svojich úvodných ustanovení (najmä § 1 a § 2 ) potvrdzuje, že predmetom jeho úpravy sú občianskoprávne vzťahy. Rozsah občianskoprávnych vzťahov samotný Občiansky zákonník vymedzuje najmä ako majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Ustanovenia tohto právneho predpisu o omeškaní (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ) či iného predpisu súkromného práva preto na vzťah medzi žalobcom a žalovaným uplatniť nemožno. Z § 156 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že predpokladom vzniku povinnosti daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania vo výške podľa tohto ustanovenia je jeho vyrubenie správcom dane, tento predpis nepredpokladá vznik nároku na úrok z omeškania momentom vzniku omeškania s úhradou daňového nedoplatku, pričom je súčasne potrebné zdôrazniť, že v zmysle ods. 6 písm. e) tohto zákonného ustanovenia úrok z omeškania sa nevyrubí v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu podľa druhej časti všeobecného predpisu
upravujúceho konkurzné konanie. Žaloba žalobcu je preto nedôvodná aj v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania.
41. Záverom súd dodáva, že zapísanie veci do súdneho registra "Cbi" nemalo žiadny vplyv na práve posúdenie daného prípadu zo strany súdu a ani neurčovalo predmet sporu (čl. 7 CSP ).
42. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
43. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 253 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.