Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 124/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2002

o sťažnosti Ing. J. L., bytom Š. 1070, zastúpeného advokátkou JUDr. M. B., Ž., vo veci

porušenia čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Daňového úradu Bytča, Ústredného daňového riaditeľstva

Slovenskej republiky, pracoviska Žilina, Okresného súdu Žilina, súdneho exekútora F. R.

a Exekútorského úradu pri Okresnom súde v Námestove a o návrhu na predbežné opatrenie

takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. L.

1. o porušení jeho práva upraveného v čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami

Daňového úradu Bytča v konaniach sp. zn. 1780/92 a sp. zn.

a postupom a rozhodnutiami Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn.

V/2-91/93/Cha a sp. zn. V/210-318/99/Cha, ako aj postupom Okresného súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a pre nedostatok právomoci;

2. o porušení jeho práva upraveného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Ústredného daňového riaditeľstva Slovenskej republiky

v konaní o návrhu na obnovu konania vo veci vyrubenia penále rozhodnutiami sp. zn.

V/210-318/99/Cha z 13. septembra 1999 a sp. zn. č. zo 7. júla 1999

o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť;

3. o porušení jeho práva upraveného v čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súdnym exekútorom F. R.

a Exekútorským úradom pri Okresnom súde v Námestove o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. januára 2002

doručené sťažnosť Ing. J. L., bytom Š. (ďalej len „sťažovateľ“), „o priznanie porušovania

Európskeho Dohovoru o ľudských právach a slobodách, zrušenie rozhodnutí a vyplatení

zadosťučinenia, 20.000.000,-Sk“, ako aj návrh sťažovateľa „o predbežné opatrenie v konaní

o priznanie porušovania Európskeho Dohovoru o ľudských právach a slobodách, zrušenie

rozhodnutí a vyplatenie zadosťučinenia 20.000.000,-Sk.“ Ústavný súd ich posúdil

vzhľadom na ich obsah ako jedno podanie (sťažnosť). Keďže podanie nespĺňalo podmienku

povinného právneho zastúpenia, ústavný súd 13. februára 2002 vyzval sťažovateľa, aby

v lehote 15 dní predložil splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavnému súdu bolo 7. marca 2002

doručené splnomocnenie pre advokátku JUDr. M. B., Ž., ktoré obsahovalo aj oprávnenie pre

advokátskeho koncipienta zastupovať sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, čo § 20

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) neumožňuje, a preto ústavný súd vyzval 4.

apríla 2002 a opakovane 15. mája 2002 sťažovateľa na úpravu splnomocnenia; táto úprava

bola doručená ústavnému súdu 28. mája 2001.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že bol držiteľom živnostenského oprávnenia,

na základe ktorého a na základe žiadosti mu bola poskytnutá dotácia vo výške 959.886,- Sk

na prevádzkovanie jeho činnosti (rozhodnutie Regionálnej pozemkovej a informačnej

služby Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky v Žiline z 11.

októbra 1991 č. j. 379/91). Daňový úrad Bytča na základe uskutočnenej kontroly

rozhodnutím zo 7. decembra 1992 sp. zn. 1780/92 rozhodol o vrátení (odvedení) tejto

dotácie do štátneho rozpočtu. O odvolaní sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu rozhodlo

Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko Žilina (ďalej len „Ústredné

daňové riaditeľstvo“), rozhodnutím z 1. júla 1993 sp. zn. V/2-91/93/Cha tak, že odvolanie

zamietlo. Sťažovateľ podal žalobu Krajskému súdu v Banskej Bystrici. V rámci správneho

súdnictva Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu sťažovateľa 3. novembra 1993 v konaní

vedenom pod sp. zn. zamietol.

V nadväznosti na právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Bytča sp. zn. 1780/92

tento úrad vydal exekučné príkazy č. 32/97 z 25. júla 1997, č. 28/98 z 24. júna 1998

a č. 38/98 z 5. augusta 1998, všetky na prikázanie pohľadávky na peňažnú sumu 831.516,--

Sk, ktoré však neskôr boli zrušené (28. júna 1999), a 11. augusta 1999 poukázal Daňový

úrad Bytča sťažovateľovi finančné prostriedky vo výške 114.806,53 Sk, ktoré mu boli

zadržiavané z vratiek z DPH.

Daňový úrad Bytča 7. júla 1999 oznámením č. j. rozhodol

o penále za neodvedenie vratky dotácie 959.886,-- Sk, a to vo výške 1.919.772,--Sk, s tým,

že sťažovateľ bol upovedomený o tom, že v prípade nezaplatenia penále sa uskutoční výkon

rozhodnutia. Na základe odvolania sťažovateľa Ústredné daňové riaditeľstvo rozhodnutím z

13. septembra 1999 sp. zn. V/210-318/99/Cha rozhodlo tak, že odvolanie zamietlo.

V nadväznosti na toto právoplatné rozhodnutie súdny exekútor doručil sťažovateľovi

„upovedomenie o začatí exekúcie“ č. Ex 82/2000 z 27. júna 2000.

Sťažovateľ sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo 6. júna 2000 obrátil na

Okresný súd v Žiline a žiadal zaplatiť sumu 643.048,40 Sk s prísl. v súvislosti

s predchádzajúcimi konaniami Daňového úradu Bytča spojenými s poskytnutím dotácie.

Okresný súd v Žiline konanie vedené pod sp. zn. zastavil 15. novembra 2000

z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok. Sťažovateľ požiadal 23. marca 2001

o odpustenie súdnych poplatkov. Okresný súd v Žiline návrh o oslobodenie od súdnych

poplatkov 11. apríla 2001 zamietol. Z dokumentácie nie je zrejmé, či sa proti tomuto

rozhodnutiu sťažovateľ odvolal.

Sťažovateľ vo svojom podaní ďalej uviedol, že 7. augusta 2001 podal návrh na

obnovu konania vo veci rozhodnutí sp. zn. V/210-318/99/Cha a sp. zn.

; Ústredné daňové riaditeľstvo upozornil 26. novembra 2001 na

prieťahy v konaní, ale toto do času podania sťažnosti ústavnému súdu o návrhu na obnovu

konania nerozhodlo.

Sťažovateľ faxom z 13. júna 2002 doručil ústavnému súdu rozhodnutie Daňového

úradu Bytča z 5. februára 2002 o upustení od vymáhania vratky poskytnutej dotácie

zo štátneho rozpočtu z dôvodu zániku práva v zmysle

o správnom konaní (správny poriadok), pretože rozhodnutie č. 1780/92 zo 7. decembra

1992 bolo možné vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie

uloženej povinnosti, ktoré sťažovateľ prevzal 10. júna 2002.

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ od ústavného súdu požaduje rozhodnúť

o predbežnom opatrení s týmto obsahom:

„Súd ukladá odporcovi odo dňa doručenia predbežného opatrenia až do

právoplatného skončenia konania vo veci o priznanie porušovania Európskeho Dohovoru o ľudských právach a slobodách, zrušenie rozhodnutí a vyplatenie zadosťučinenia ukladá zákaz: 1. pokračovať v konaní v teraz platných rozhodnutiach 2. vydávať nové rozhodnutia v tejto veci 3. vydávať nové rozhodnutia v tejto veci a už začaté úkony pozastaviť 4. disponovať s majetkom navrhovateľa

5. zaťažovať alebo prevádzať majetok v prospech tretích osôb, ak sa niečo také už

začalo okamžite s tým skončiť

6. prenášať záväzky, pohľadávky, práva a povinnosti na iné subjekty 7. zabavovať účty hmotný a nehmotný majetok, alebo podiely v prospech tretích osôb 8. zdržať sa akýchkoľvek krokov v tejto veci, ktoré by viedli k poškodeniu navrhovateľa, ktoré nie sú uvedené v predchádzajúcich bodoch.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania tak, ako budú vyčíslené.“

Vo veci samej požaduje sťažovateľ vydať takéto rozhodnutie:

„1. Slovenská republika v zastúpení: Daňový úrad Bytča, UDR Žilina, Okresný súd

Žilina, Exekútorský úrad F. R. porušila ľudské práva a slobody voči Ing. J. L.i r. č. 560623/7604 obsiahnuté v Článku 6, 13, 14, 17 a Článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 Europského Dohovoru o ľudských právach a slobodách.

2. Ústavný súd ruší:

- rozhodnutie č. k. 1780/92 zo 7. 12. 1992

- rozhodnutie č. k. V./2-91/93/Cha z 1. 7. 1993

- rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. z 3. 11. 1993

- rozhodnutie z 7. 7. 1999

- rozhodnutie č. k. /Cha z 13. 9. 1999

- Upovedomenie o začatí exekúcie z 17. 7. 2000 č. k. Ex 82/2000

ako odporujúce Európskemu Dohovoru o ľudských právach a slobodách obsiahnuté v Článkoch 6, 13, 14, 17 a článku 1 Dodatkového protokolu č. 1. Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách.

3. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi 20.000.000,-Sk dvadsať miliónov ako

zadosťučinenie za ujmu na mene a stratu na zárobku do 15 dní od doručenia rozsudku.“

II.

Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Sťažovateľ sa domáha konania podľa článku 127 .

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí podľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa

.

1. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho práva upraveného

v čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „Dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru v označených konaniach

a označenými rozhodnutiami orgánov štátnej správy (Daňového úradu Bytča a Ústredného

daňového riaditeľstva). Článok 127 ustanovuje subsidiárnu právomoc ústavného

súdu rozhodovať o ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.

Znamená to, že právomoc ústavného súdu je daná len v tých prípadoch, ak o ochrane

základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Sťažovateľ namieta porušenie

svojich základných práv a slobôd postupom a rozhodnutiami orgánov štátnej správy, ktoré

sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, čo dokumentoval samotný sťažovateľ tým,

že o jeho žalobe proti právoplatnému rozhodnutiu Ústredného daňového riaditeľstva sp. zn.

V/2-91/93 Cha z 1. júla 1993 rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici 3. novembra 1993

a v konaní vedenom pod sp. zn. žalobu sťažovateľa zamietol. Zo spisovej

dokumentácie predloženej sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ preskúmanie ďalšieho

namietaného rozhodnutia Ústredného daňového riaditeľstva sp. zn. V/210-318/99/Cha

neuplatnil na všeobecnom súde v rámci správneho súdnictva v zákonom ustanovenej lehote.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti pre

nedostatok svojej právomoci vo veci konať.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd v súvislosti s tým, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv v konaniach daňových orgánov, ktoré boli

právoplatne skončené v roku 1993 a v roku 1999, uvádza, že sťažovateľ mal až do

31. decembra 2001 k dispozícii prostriedky individuálnej ochrany svojich základných práv

pred ústavným súdom, ktoré však nevyužil bez toho, že by mu v tom bránili alebo

zákonné prekážky. Ústavný súd už vyslovil, že ústavná a ani zákonná úprava „novej“

sťažnosti pred ústavným súdom podľa (s účinnosťou od 1. januára 2002) ju

nekvalifikuje ako prostriedok ochrany ľudských práv a základných slobôd pred ústavným

súdom nahrádzajúci ten, ktorý bol dostupný do 31. decembra 2001, a preto takéto sťažnosti

po ich predbežnom prerokovaní odmieta ako zjavne neopodstatnené (, II. ÚS

29/02, , , ).

Sťažovateľ požaduje vyslovenie porušenia čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru a čl.

1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru, a to v súvislosti s tým, že Okresný súd v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. zastavil konanie o návrhu na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie 643.048,40 Sk zo 6. júna 2000 pre nezaplatenie súdneho poplatku

a zamietol návrh sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. V tom vidí sťažovateľ

porušenie jeho práv upravených v čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru a čl. 1 Dodatkového

protokolu č. 1 k Dohovoru. V rozhodnutiach súdu vidí odobratie mu účinných právnych

prostriedkov a znemožnenie mu požadovať nápravu spôsobenej krivdy súdom, čo považuje

za upretie užívania jeho práv a slobôd priznaných mu Dohovorom. Predmetom porušenia

práva sťažovateľa mala byť povinnosť zaplatiť súdny poplatok, resp. zastavenie konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku a odmietnutie žiadosti (návrhu) o oslobodenie od

súdnych poplatkov. Ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti pre nedostatok právomoci,

pretože proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku je prípustné

nielen odvolanie (ktoré sťažovateľ využil), ale aj dovolanie podľa § 237 písm. f)

-ďalej len „OSP“ (odňatie možnosti konať pred súdom), čo

potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a proti uzneseniu

o zamietnutí návrhu o oslobodenie od súdnych poplatkov je prípustné odvolanie, ktorého

využitie sťažovateľ nepreukázal.

2. Sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy v konaní Ústredného daňového

riaditeľstva, a to v súvislosti s návrhom na obnovu konania, ktorý podal v auguste 2001

a urgoval v novembri 2001. Nečinnosť Ústredného daňového riaditeľstva, t. j. orgánu

štátnej správy, má byť dôvodom na porušenie jeho práva upraveného v čl. 6 Dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Uvedené ustanovenie

predpokladá príčinnú súvislosť medzi konaním súdu a namietaným porušením práva ním

garantovaného. V danom prípade sa namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru daňovým

orgánom, a nie postupom súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd odmietol

sťažnosť v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Okrem toho ústavný súd uvádza, že podľa v znení účinnom od

1. januára 2002 súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom podľa § 244

ods. 3 postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Sťažovateľ v čase

uplatnenia vyslovenia porušenia jeho práva prostriedok nápravy v rámci všeobecného

súdnictva nevyužil a uplatnil nárok na ochranu pred porušovaním jeho práva 2. januára

2002 na ústavnom súde. Od 1. januára 2002 bol však oprávnený a povinný uplatniť tento

nárok na všeobecnom súde.

3. Sťažovateľ požadoval vysloviť aj porušenie ním vyššie označených základných

práv „Exekútorským úradom F. R.“. Ústavný súd v súlade s § 2 a s § 6 ods. 1 zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení

neskorších predpisov považoval za adresáta porušovania označených základných práv

sťažovateľa samotného exekútora. Sťažovateľ však neuviedol, ako exekútor (exekútorský

úrad) mal porušiť označené základné práva sťažovateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť

ústavný súd nemohol zistiť vzájomnú príčinnú súvislosť medzi postupom exekútora

(exekútorského úradu) a označenými základnými právami navrhovateľa, a preto sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

V dôsledku výroku rozhodnutí (uvedených pod bodom 1, 2 a 3) bolo už bez právneho

významu zaoberať sa otázkou rozhodovania o predbežnom opatrení (sťažovateľ mal zrejme

na mysli dočasné opatrenie podľa ).

Ústavný súd sa nezaoberal ani požiadavkou sťažovateľa rozhodovať o primeranom

finančnom zadosťučinení a o zrušení označených rozhodnutí, pretože táto otázka nie je

predmetom rozhodovania ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti

(, , ). Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu na

začatie konania rozhoduje len o jeho prijatí vo vzťahu k základnému právu alebo slobode,

porušenie ktorých sa namieta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002