Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 91/02
PDF · 92.8 KB
No categories available
I. ÚS 91/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. M., bytom Č., ktorou namietal porušenie
svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Ružomberok vo veci sp. zn. 5 C 5/98, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. V. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2002
doručená sťažnosť Ing. V. M., bytom Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sťažovateľ
namietal porušenie svojho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 5. januára 1998 na okresný súd
žalobu o neplatnosť držby nehnuteľnosti. O tejto žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom
z 20. februára 2001 tak, že ju zamietol. O odvolaní sťažovateľa voči rozsudku okresného
súdu rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) 11. októbra 2001 tak, že
napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa sťažovateľa sa okresný súd v predmetnom konaní
dopustil zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho sťažovateľ utrpel majetkovú aj
nemajetkovú ujmu. Žiada preto, aby ústavný súd „uznal jeho sťažnosť za opodstatnenú“
a priznal mu náhradu majetkovej ujmy vo výške 12 400,- Sk a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 100 000,- Sk.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušení, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento
účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého súdneho
konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie namietaného práva ešte trvalo (napr.
I. ÚS 22/01, I. ÚS 29/02, I. ÚS 77/02, I. ÚS 86/02).
Ďalej platí, že v zmysle ustanovenia čl. 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy podať v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol dozvedieť o zásahu do svojho práva.
Vec bola právoplatne skončená 23. novembra 2001, t. j. dňom doručenia rozhodnutia
krajského súdu sťažovateľovi. Sťažovateľ pritom namieta porušenie svojho práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy výlučne vo vzťahu k okresnému súdu, ktorý vo veci rozhodol
20. februára 2001. Rozsudok okresného súdu bol sťažovateľovi doručený 6. marca 2001.
Okrem toho, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť v čase, kedy už údajné porušenie jeho
práva netrvalo, podal ju tiež oneskorene. Možnosť domáhať sa ochrany pred porušovaním
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom súdu totiž nebola viazaná
na dodržanie predmetnej dvojmesačnej lehoty len v období, kedy sa v konaní pred ústavným
súdom uplatňoval predchádzajúci model individuálnej ochrany základných práv a slobôd,
t. j. do 31. decembra 2001.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. septembra 2002