Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 144/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť MVDr. K. Č., bytom L. L., zastúpeného advokátom JUDr.

P. V., Advokátska kancelária, L. M., pre namietané porušenie jeho základných práv

zaručených v , a a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 3. októbra 2001 a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. októbra

2000 a sp. zn. z 15. januára 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MVDr. Kolomana Črepa o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2002 doručená sťažnosť MVDr. K. Č., bytom L. L. 1205 (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. P. V., advokátom, Advokátska kancelária, L. M., ktorou namietal

porušenie svojich základných práv zaručených v , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), ako aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 3. októbra 2001 a uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 24. októbra 2000 a sp. zn. z 15. januára 2002.

Uznesením sp. zn. z 24. októbra 2000 Krajský súd v Žiline zrušil

uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo 7. septembra 2000, ktorým

bola trestná vec sťažovateľa vrátená podľa

prokurátorovi na došetrenie a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd

Ružomberok rozsudkom sp. zn. z 3. októbra 2001 uznal sťažovateľa vinným

z trestného činu ublíženia na zdraví podľa a a uložil mu

trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na

skúšobnú dobu jedného roka. Sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal. Odvolanie proti

rozsudku v prospech sťažovateľa podala aj jeho sestra a odvolaním ho napadol aj ďalší

obžalovaný v uvedenej trestnej veci. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn.

z 15. januára 2002 všetky tri odvolania zamietol.

Z odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je zrejmé, že

porušenie svojich základných práv namieta z dôvodu (podľa neho) nesprávnych skutkových

záverov, ale najmä nesprávneho právneho posúdenia veci Okresným súdom Ružomberok

a Krajským súdom v Žiline.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu žiadal, aby ústavný súd zrušil uznesenie Krajského

súdu v Žiline sp. zn. z 24. októbra 2000, uznesenie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 15. januára 2002 a rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 3. októbra 2001 alebo uvedené rozhodnutia zrušil a zároveň vrátil vec na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal, že k zásahu do jeho základných

práv malo dôjsť uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. októbra 2000,

rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 3. októbra 2001 a uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 15. januára 2002.

Podľa rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje

tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a) ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,

b) ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak

aa) odvolanie v lehote podané nebolo,

bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo

cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.

Podľa uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

a) ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b) ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak

aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,

bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. októbra 2000,

ktorým uvedený súd zrušil uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. zo

7. septembra 2000 a uložil mu, aby o veci znovu konal a rozhodol, ako aj proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 15. januára 2002, ktorým boli zamietnuté

odvolania sťažovateľa, jeho sestry a ďalšieho obžalovaného vo veci, nie je v zmysle § 141

ods. 2 sťažnosť prípustná. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 24. októbra 2000 teda podľa ustanovenia § 140 ods. 1 písm a) Trestného

poriadku nadobudlo právoplatnosť 24. októbra 2000 a uznesenie sp. zn. sa stalo

právoplatným 15. januára 2002. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn.

z 3. októbra 2001 nadobudol právoplatnosť podľa ustanovenia § 139 ods. 1 písm cc)

taktiež v ten istý deň, teda 15. januára 2002.

Sťažovateľ sa však ústavnej ochrany svojich základných práv podľa

domáhal až 10. septembra 2002, keď bola jeho sťažnosť doručená ústavnému súdu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne zaujíma právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo

dôjsť k zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa, alebo od okamihu, keď sa

sťažovateľ mohol dozvedieť o opatrení alebo inom zásahu do svojich základných práv alebo

slobôd zo strany orgánu verejnej moci.

Sťažovateľovi bolo posledné z rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 15. januára 2002) doručené (ako sám uvádza) 8. marca 2002, napriek tomu,

bez toho, že by mu v tom bránili vážne prekážky, sa na ústavný súd obrátil po viac ako

šiestich mesiacoch.

Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že jeho sťažnosť v konaní

pred ústavným súdom podanú „v šesťmesačnej lehote“ možno pokladať „za oprávnenú

sťažnosť podanú v zákonnej lehote“ na základe v spojení s

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru kvôli tomu, že v trestnom konaní disponuje „štát za ktorý

vystupuje štátny orgán, ako procesná strana“ mimoriadnym opravným prostriedkom –

sťažnosťou pre porušenie zákona, ktorú môže minister spravodlivosti alebo generálny

prokurátor podať v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Jednotlivé ustanovenia nemožno vykladať izolovane, ale len v súlade

s ďalšími súvisiacimi ústavnými normami. Aj ústavný súd ako nezávislý súdny orgán

ochrany ústavnosti je pri poskytovaní jej ochrany viazaný princípom vyjadreným v čl. 2

ods. 2 , v zmysle ktorého môže konať iba na základe a v jej medziach

a v prípadoch, v ktorých ústavná norma odkazuje na zákon, v rozsahu a spôsobom, ktorý

zákon ustanoví.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podrobnosti o podmienkach konania o sťažnosti fyzických osôb alebo právnických

osôb podľa upravuje v ustanoveniach až 56

v spojení s príslušnými ustanoveniami § 18 až 36 uvedeného zákona.

Táto ústavná a zákonná úprava konštituuje sťažnosť podľa ako

osobitný ústavný prostriedok ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb alebo

právnických osôb, ktorý nemožno zamieňať alebo ním nahrádzať riadne či mimoriadne

opravné prostriedky v trestnom konaní.

Argumenty sťažovateľa týkajúce sa rovnosti strán vo vzťahu k možnosti podať

sťažnosť pre porušenie zákona v trestnom konaní by ústavný súd mohol zvažovať in

abstracto v konaní o súlade právnych predpisov podľa a v prípade

individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní pred ústavným súdom len v prípade možnej

existencie príčinnej súvislosti (vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu) s namietaným

porušením jej základných práv alebo slobôd.

Aj v takomto prípade by však ústavný súd mohol zo zistených skutočností vyvodiť

iba ústavne akceptovateľné závery ( a 3 v spojení s zákona

o ústavnom súde), v žiadnom prípade nie odpustenie zmeškania lehoty ustanovenej na

podanie sťažnosti v .

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel ústavný súd k záveru, že v čase, keď

sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa

, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2002