Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 153/02
PDF · 112.21 KB
No categories available
III. ÚS 153/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra
2002 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., zastúpeného advokátom
JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., ktorou namietal porušenie základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn.
4 Co 333/01 a postupom Okresného súdu v Bardejove vo veci vedenej pod sp. zn.
4 C 264/99, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
19. septembra 2002 doručené podanie, ktorým I. K. K., bytom B. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., namietal
rozsudok Krajského súdu v Prešove (ako odvolacieho súdu - ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 4 Co 333/01 z 11. februára 2002 v konaní vedenom na Okresnom súde
v Bardejove (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 264/99.
Sťažovateľ navrhoval, aby:
„Ústavný súd svojím Nálezom rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
11. februára 2002 (4 Co 333/01) zrušil, a aby rozhodol o primeranom finančnom
zadosťučinení mojej osoby v rozsahu 150 000,- Sk, ktorú sumu sú povinní mi žalovaní
spoločne a nerozdielne zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu. Uvedené finančné zadosťučinenie požadujem z dôvodu svojich majetkových
pomerov ako aj z dôvodu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ktorú som utrpel
nezákonnými rozhodnutiami účastníka I. a II. Na okresnom súde v Bardejove vediem
viacero sporov (viz ústavná sťažnosť I. ÚS 41/02), samotný súd ma považuje za
notorického sťažovateľa a táto informácia je odovzdávaná aj ďalším obyvateľom
mesta, čím je znižovaná moja vážnosť pred spoluobčanmi.
Súčasne žiadam, aby ústavný súd vyslovil, že konaním všeobecných súdov bolo
porušené moje ústavné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a zaviazal
účastníkov konania nahradiť mi nemajetkovú ujmu za tieto neprimerané prieťahy vo
výške 50 000, - Sk.
Žiadam, aby ústavný súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
mi trovy konania na účet môjho právneho zástupcu.“
Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd listom z 24. septembra 2002 vyzval sťažovateľa na doplnenie
podania v lehote 10 dní. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade jeho nedoplnenia
o požadované zákonné náležitosti.
Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 27. septembra 2002,
v ktorom uviedol, že „v označenej veci na základe Vašej výzvy z 24. 9. 2002 Vám
oznamujem, že na prieťahy súdneho konania som sa počas vedenia sporu nesťažoval
a preto to neviem doložiť. Z podanej sťažnosti (z 19. 9. 2002) podľa mňa vyplýva,
že namietam porušenie ústavného práva - odopretie spravodlivosti (čl. 46 ods. 1
ústavy) ... Svoj pôvodný návrh opravujem v tom, že nežiadam priznať nemajetkovú
ujmu za prieťahy v súdnom konaní vo výške 50 000,- Sk. Primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk som v sťažnosti odôvodnil tým, že z dôvodu
nezákonného rozhodnutia všeobecných súdov mi bola spôsobená nemajetková ujma.
Pričom táto spočíva v porušení mojich ústavných práv, ochrany osobnosti, čo súdy vo
svojich rozhodnutiach posúdili nesprávne a tým znížili moju vážnosť u spoluobčanov
a najmä u vedľajšieho účastníka“. Sťažovateľ okrem úpravy petitu v časti, v ktorej
uvádza, že nežiada priznať nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní vo výške
50 000,- Sk, nevykonal žiadny iný zásah do pôvodného petitu sťažnosti a neupravil
svoju sťažnosť v zmysle výzvy ústavného súdu.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy (sťažnosti)
vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré
nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané
oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Ak ústavný súd navrhovateľa (sťažovateľa) na takéto nedostatky návrhu
upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom uvedené v § 20, § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Keďže sťažovateľ svoje podanie v zmysle výzvy ústavného súdu nedoplnil,
ústavný súd je viazaný jeho návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona
o ústavnom súde).
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému malo dôjsť odopretím
spravodlivosti (čl. 46 ods. 1 ústavy).
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy v Slovenskej republike rozhodujú
v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
Sťažovateľ uviedol, že všeobecné súdy zle vyhodnotili zásahy do jeho integrity
a nesprávne a veľmi úzkym výkladom osobnostných práv a neoprávnených zásahom
do súkromného a rodinného života porušili jeho ústavné práva.
Z právoplatného rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 Co 333/01 z 11. februára
2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júla 2002, ústavný súd zistil, že bol
potvrdený napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 4 C 264/99 a žalobca bol
zaviazaný uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavný súd oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je tento viazaný
návrhom na začatie konania. Ústavný súd už vo veci sp. zn. I. ÚS 13/99 uviedol,
že vec môže byť prijatá na ďalšie konanie, keď sú splnené zákonom ustanovené
podmienky, pričom nesplnenie niektorej z nich môže mať za následok jej odmietnutie
ústavným súdom.
Sťažovateľ síce reagoval na výzvu ústavného súdu, no v stanovenej lehote
nedoplnil návrh tak, aby splnil náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde.
Nedoplnil najmä výrok rozhodnutia, keď neuviedol, akého porušenia základných práv
a slobôd sa dožaduje.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2002