Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 153/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., zastúpeného advokátom

JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., ktorou namietal porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu v Bardejove vo veci vedenej pod sp. zn.

, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

19. septembra 2002 doručené podanie, ktorým I. K. K., bytom B. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpený advokátom JUDr. J. T., Advokátska kancelária, P., namietal

rozsudok Krajského súdu v Prešove (ako odvolacieho súdu - ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 11. februára 2002 v konaní vedenom na Okresnom súde

v Bardejove (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Sťažovateľ navrhoval, aby:

„Ústavný súd svojím Nálezom rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa

11. februára 2002 () zrušil, a aby rozhodol o primeranom finančnom

zadosťučinení mojej osoby v rozsahu 150 000,- Sk, ktorú sumu sú povinní mi žalovaní

spoločne a nerozdielne zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu. Uvedené finančné zadosťučinenie požadujem z dôvodu svojich majetkových

pomerov ako aj z dôvodu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ktorú som utrpel

nezákonnými rozhodnutiami účastníka I. a II. Na okresnom súde v Bardejove vediem

viacero sporov (viz ústavná sťažnosť ), samotný súd ma považuje za

notorického sťažovateľa a táto informácia je odovzdávaná aj ďalším obyvateľom

mesta, čím je znižovaná moja vážnosť pred spoluobčanmi.

Súčasne žiadam, aby ústavný súd vyslovil, že konaním všeobecných súdov bolo

porušené moje ústavné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a zaviazal

účastníkov konania nahradiť mi nemajetkovú ujmu za tieto neprimerané prieťahy vo

výške 50 000, - Sk.

Žiadam, aby ústavný súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť

mi trovy konania na účet môjho právneho zástupcu.“

Podanie sťažovateľa nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

Ústavný súd listom z 24. septembra 2002 vyzval sťažovateľa na doplnenie

podania v lehote 10 dní. Zároveň ho upozornil na možnosť odmietnutia podania podľa

ustanovenia v prípade jeho nedoplnenia

o požadované zákonné náležitosti.

Na výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval listom z 27. septembra 2002,

v ktorom uviedol, že „v označenej veci na základe Vašej výzvy z 24. 9. 2002 Vám

oznamujem, že na prieťahy súdneho konania som sa počas vedenia sporu nesťažoval

a preto to neviem doložiť. Z podanej sťažnosti (z 19. 9. 2002) podľa mňa vyplýva,

že namietam porušenie ústavného práva - odopretie spravodlivosti (čl. 46 ods. 1

) ... Svoj pôvodný návrh opravujem v tom, že nežiadam priznať nemajetkovú

ujmu za prieťahy v súdnom konaní vo výške 50 000,- Sk. Primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 150 000,- Sk som v sťažnosti odôvodnil tým, že z dôvodu

nezákonného rozhodnutia všeobecných súdov mi bola spôsobená nemajetková ujma.

Pričom táto spočíva v porušení mojich ústavných práv, ochrany osobnosti, čo súdy vo

svojich rozhodnutiach posúdili nesprávne a tým znížili moju vážnosť u spoluobčanov

a najmä u vedľajšieho účastníka“. Sťažovateľ okrem úpravy petitu v časti, v ktorej

uvádza, že nežiada priznať nemajetkovú ujmu za prieťahy v súdnom konaní vo výške

50 000,- Sk, nevykonal žiadny iný zásah do pôvodného petitu sťažnosti a neupravil

svoju sťažnosť v zmysle výzvy ústavného súdu.

Podľa ustanovenia návrhy (sťažnosti)

vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Ak ústavný súd navrhovateľa (sťažovateľa) na takéto nedostatky návrhu

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom uvedené v § 20, § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a § 53

ods. 1 .

Keďže sťažovateľ svoje podanie v zmysle výzvy ústavného súdu nedoplnil,

ústavný súd je viazaný jeho návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorému malo dôjsť odopretím

spravodlivosti ( ).

Podľa súdy v Slovenskej republike rozhodujú

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Podľa ustanovenia ( v znení

neskorších predpisov) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

Sťažovateľ uviedol, že všeobecné súdy zle vyhodnotili zásahy do jeho integrity

a nesprávne a veľmi úzkym výkladom osobnostných práv a neoprávnených zásahom

do súkromného a rodinného života porušili jeho ústavné práva.

Z právoplatného rozsudku krajského súdu sp. zn. z 11. februára

2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júla 2002, ústavný súd zistil, že bol

potvrdený napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. a žalobca bol

zaviazaný uhradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

Podľa je ústavný súd oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená

spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd.

Podľa ustanovenia je tento viazaný

návrhom na začatie konania. Ústavný súd už vo veci sp. zn. uviedol,

že vec môže byť prijatá na ďalšie konanie, keď sú splnené zákonom ustanovené

podmienky, pričom nesplnenie niektorej z nich môže mať za následok jej odmietnutie

ústavným súdom.

Sťažovateľ síce reagoval na výzvu ústavného súdu, no v stanovenej lehote

nedoplnil návrh tak, aby splnil náležitosti požadované .

Nedoplnil najmä výrok rozhodnutia, keď neuviedol, akého porušenia základných práv

a slobôd sa dožaduje.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002