Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 151/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K.,

bytom G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom

G., a J. K., bytom P., zastúpených advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., pre

namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v , ako aj pre porušenie ich práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Poprade v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K., R. K., Ž. K., M. K., J. L., R. K., R. Č., M. B., R. K. a J. K.

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra

2002 doručená sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K., bytom

G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom G.,

a J. K., bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. S. J.,

Advokátska kancelária, B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v (ďalej len “),

ako aj pre porušenie ich práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru v Poprade (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“)

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002.

Uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002 z 1. marca 2002 začal okresný úrad

vyšetrovania podľa trestné stíhanie vo veci trestného činu

porušovania domovej slobody podľa a , trestného činu

poškodzovania cudzej veci podľa a trestného činu ublíženia

na zdraví podľa .

K uvedeným trestným činom malo dôjsť 28. februára 2002 v obci G., okres P., po

konflikte medzi M. K. a čašníčkou I. S. v miestnom pohostinstve P., keď doposiaľ nezistená

skupina osôb (v počte asi 30) prišla približne o 21.45 h do rómskej osady v obci G., pričom

viacerí z tejto skupiny mali v rukách baseballové palice a kričali „cigáni poďte von, lebo vás

pozabíjame“. Zároveň palicami a kameňmi porozbíjali okná na domoch č. 69, 67, 61, do

ktorých aj vnikli, opätovne sa vyhrážali prítomným Rómom a v týchto domoch poškodili

zariadenie. Pri odchode z rómskej osady v G. – F. uvedení neznámi páchatelia napadli okolo

prechádzajúcich R. K. a M. K., ktorým spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie.

Uznesením okresného úradu vyšetrovania sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002

z 13. marca 2002 bolo začaté trestné stíhanie aj vo veci trestného činu násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa a a taktiež vo

vzťahu k poškodenému R. K. došlo k prekvalifikovaniu skutku, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie, z trestného činu ublíženia na zdraví podľa na pokus

trestného činu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1 k § 9 ods. 2

k a vo vzťahu k poškodenému M. K. na trestný čin ublíženia

na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 a ods. 2 písm. b)

.

Uznesením okresného úradu vyšetrovania sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002

z 26. júna 2002 bolo trestné stíhanie vo vyššie uvedenej veci podľa § 173 ods. 1 písm. e)

prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať

trestné stíhanie voči určitej osobe.

Proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podali J. K. a R. K., zastúpení

splnomocnencom Dr. C. I., sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry v Poprade

uznesením č. k. -64 zo 17. júla 2002 zamietla ako podanú neoprávnenými

osobami s odôvodnením, že ustanovenie neoprávňuje

poškodeného na podanie sťažnosti proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, pričom

v zmysle (alinea prvá) môže sťažnosť podať osoba, ak

neustanovuje zákon niečo iné, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá dala na

uznesenie podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje. Za uznesenie, ktoré sa

poškodeného priamo dotýka, možno považovať iba také uznesenie, ktorým sa rozhoduje

priamo o jeho nárokoch, na ktoré je oprávnený podľa . Uznesením

o prerušení trestného stíhania sa o nárokoch poškodeného nerozhoduje, a preto v zmysle

bolo potrebné sťažnosť poškodených ako podanú

osobami neoprávnenými zamietnuť.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia namietali: „Vzhľadom k tomu,

že právny poriadok SR neupravuje právo poškodeného na riadny opravný prostriedok proti

uzneseniu o prerušení veci, uznesenie OÚV PZ v Poprade zo dňa 26. 6. 2002 pod ČVS:

OUV-146/10-PP-2002, spĺňa požiadavku právoplatného rozhodnutia v zmysle čl. 127

. V danej veci teda sťažovateľ vyčerpal riadne opravné

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.“

Podľa názoru sťažovateľov „v predmetnej veci nedošlo k dôkladnému a efektívnemu

vyšetreniu vedúcemu k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb zo spáchania

trestného činu“.

Právny zástupca sťažovateľov v sťažnosti ďalej uviedol: „Právo na súdnu a inú

právnu ochranu ako základné ľudské právo, zakotvené v Ústave je základným

a nevyhnutným predpokladom reálneho uplatnenia všetkých ostatných základných práv

a slobôd. (...) Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva a slobody voči štátu

prostredníctvom súdov a iných orgánov verejnej správy. Konkrétne podmienky

a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovujú ďalšie zákony a procesné

predpisy, v tomto prípade . Podľa orgány činné

v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu

nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. V danom prípade OÚV PZ v Poprade

nepostupoval spôsobom, aký mu zákon ukladá. Dohovor o odstránení všetkých foriem

diskriminácie zaväzuje štáty k tomu, aby zakázali a odstránili rasovú diskrimináciu vo

všetkých jej formách. (...) Z výpovedí poškodených vyplýva, že útok na ich osoby bol

motivovaný pomstou ale hlavne rasovou neznášanlivosťou, pričom orgány činné v trestnom

konaní tejto problematike nevenovali primeranú pozornosť.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich

základných práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný úrad vyšetrovania prerušil trestné

stíhanie vo veci aj napriek tomu, že pred prerušením trestného stíhania neurobil všetko, čo

bolo potrebné na zabezpečenie jeho úspešného vykonania, poukazujúc na skutočnosť, že

viacerí svedkovia - poškodení označili vo svojich svedeckých výpovediach, ako aj pri

rekognícii vykonanej 10. apríla 2002 osoby, ktoré boli v inkriminovanom čase na mieste

činu a mohli vidieť jeho páchateľov, a poškodený M. K. označil pri rekognícii na

predložených fotografiách osobu, ktorá ho bila palicou (bol si istý na 60 %), a J. K. osobu,

ktorá bola v jeho dome a bila sa s ním (udával, že si je istý na 70 - 80 %). Podľa

sťažovateľov neboli podmienky na prerušenie konania, pretože orgány činné v trestnom

konaní mali možnosť konať ďalej, zistiť a vypátrať páchateľov trestných činov.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek

v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní

alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná

lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez

meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Podľa dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím

trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (ods. 1).

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:

a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov,

b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného

orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné

stíhanie, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom

previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom

postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie

a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa

tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná

sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na

doplnenie,

e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa

a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri

uznesení podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení

veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie

vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade

sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti

jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu

a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému

orgánu,

g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo

vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.

Sťažovatelia sa teda ochrany svojich základných práv a slobôd, porušenie ktorých

namietajú v konaní pred ústavným súdom, môžu využitím oprávnení, ktoré im ako

poškodeným priznáva ustanovenie , domáhať priamo v trestnom

konaní na Okresnej prokuratúre v Poprade, ktorá má podľa ustanovenia § 174 ods. 2

písm. a) a c) právomoc vydať pokyn, aby sa v prerušenom trestnom

stíhaní pokračovalo, prípadne rozhodnúť o pokračovaní v prerušenom trestnom stíhaní,

a v prípade neakceptovania ich žiadosti môžu využiť aj právne prostriedky priznané im § 31

a nasl. o prokuratúre a domáhať sa preskúmania zákonnosti

postupu orgánov činných v trestnom konaní prostredníctvom podnetu.

Sťažovatelia ani jeden z vyššie uvedených právnych prostriedkov nápravy, ktoré im

zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení,

doteraz nevyužili, ale obrátili sa so sťažnosťou podľa na ústavný súd.

S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd ich sťažnosť na základe § 53 ods. 1

podľa odmietol ako

neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002