Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 151/02
PDF · 153.6 KB
No categories available
III. ÚS 151/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K.,
bytom G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom
G., a J. K., bytom P., zastúpených advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., pre
namietané porušenie ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj pre porušenie ich práva na účinný
prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru v Poprade v trestnej veci
vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K., R. K., Ž. K., M. K., J. L., R. K., R. Č., M. B., R. K. a J. K.
o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra
2002 doručená sťažnosť J. K., bytom G., R. K., bytom G., Ž. K., bytom G., M. K., bytom
G., J. L., bytom G., R. K., bytom G., R. Č., bytom G., M. B., bytom G., R. K., bytom G.,
a J. K., bytom P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. S. J.,
Advokátska kancelária, B., ktorou namietali porušenie ich základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“),
ako aj pre porušenie ich práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
úradu vyšetrovania Policajného zboru v Poprade (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“)
v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002.
Uznesením sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002 z 1. marca 2002 začal okresný úrad
vyšetrovania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci trestného činu
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona, trestného činu
poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Trestného zákona a trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
K uvedeným trestným činom malo dôjsť 28. februára 2002 v obci G., okres P., po
konflikte medzi M. K. a čašníčkou I. S. v miestnom pohostinstve P., keď doposiaľ nezistená
skupina osôb (v počte asi 30) prišla približne o 21.45 h do rómskej osady v obci G., pričom
viacerí z tejto skupiny mali v rukách baseballové palice a kričali „cigáni poďte von, lebo vás
pozabíjame“. Zároveň palicami a kameňmi porozbíjali okná na domoch č. 69, 67, 61, do
ktorých aj vnikli, opätovne sa vyhrážali prítomným Rómom a v týchto domoch poškodili
zariadenie. Pri odchode z rómskej osady v G. – F. uvedení neznámi páchatelia napadli okolo
prechádzajúcich R. K. a M. K., ktorým spôsobili zranenia, ktoré si vyžiadali liečenie.
Uznesením okresného úradu vyšetrovania sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002
z 13. marca 2002 bolo začaté trestné stíhanie aj vo veci trestného činu násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 196 ods. 1 a 2 Trestného zákona a taktiež vo
vzťahu k poškodenému R. K. došlo k prekvalifikovaniu skutku, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie, z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona na pokus
trestného činu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1 k § 9 ods. 2
k § 222 ods. 1 Trestného zákona a vo vzťahu k poškodenému M. K. na trestný čin ublíženia
na zdraví formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 221 ods. 1 a ods. 2 písm. b)
Uznesením okresného úradu vyšetrovania sp. zn. ČVS: OÚV-146/10-PP-2002
z 26. júna 2002 bolo trestné stíhanie vo vyššie uvedenej veci podľa § 173 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe.
Proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podali J. K. a R. K., zastúpení
splnomocnencom Dr. C. I., sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry v Poprade
uznesením č. k. 2 Pv 217/02-64 zo 17. júla 2002 zamietla ako podanú neoprávnenými
osobami s odôvodnením, že ustanovenie § 173 ods. 4 Trestného poriadku neoprávňuje
poškodeného na podanie sťažnosti proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, pričom
v zmysle § 142 ods. 1 (alinea prvá) Trestného poriadku môže sťažnosť podať osoba, ak
neustanovuje zákon niečo iné, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá dala na
uznesenie podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje. Za uznesenie, ktoré sa
poškodeného priamo dotýka, možno považovať iba také uznesenie, ktorým sa rozhoduje
priamo o jeho nárokoch, na ktoré je oprávnený podľa § 43 Trestného poriadku. Uznesením
o prerušení trestného stíhania sa o nárokoch poškodeného nerozhoduje, a preto v zmysle
§ 148 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bolo potrebné sťažnosť poškodených ako podanú
osobami neoprávnenými zamietnuť.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia namietali: „Vzhľadom k tomu,
že právny poriadok SR neupravuje právo poškodeného na riadny opravný prostriedok proti
uzneseniu o prerušení veci, uznesenie OÚV PZ v Poprade zo dňa 26. 6. 2002 pod ČVS:
OUV-146/10-PP-2002, spĺňa požiadavku právoplatného rozhodnutia v zmysle čl. 127
Ústavy Slovenskej republiky. V danej veci teda sťažovateľ vyčerpal riadne opravné
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.“
Podľa názoru sťažovateľov „v predmetnej veci nedošlo k dôkladnému a efektívnemu
vyšetreniu vedúcemu k identifikácii a potrestaniu zodpovedných osôb zo spáchania
trestného činu“.
Právny zástupca sťažovateľov v sťažnosti ďalej uviedol: „Právo na súdnu a inú
právnu ochranu ako základné ľudské právo, zakotvené v Ústave je základným
a nevyhnutným predpokladom reálneho uplatnenia všetkých ostatných základných práv
a slobôd. (...) Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva a slobody voči štátu
prostredníctvom súdov a iných orgánov verejnej správy. Konkrétne podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovujú ďalšie zákony a procesné
predpisy, v tomto prípade Trestný poriadok. Podľa § 2 ods. 5 Tr. por. orgány činné
v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. V danom prípade OÚV PZ v Poprade
nepostupoval spôsobom, aký mu zákon ukladá. Dohovor o odstránení všetkých foriem
diskriminácie zaväzuje štáty k tomu, aby zakázali a odstránili rasovú diskrimináciu vo
všetkých jej formách. (...) Z výpovedí poškodených vyplýva, že útok na ich osoby bol
motivovaný pomstou ale hlavne rasovou neznášanlivosťou, pričom orgány činné v trestnom
konaní tejto problematike nevenovali primeranú pozornosť.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa
a jeho právneho zástupcu.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich
základných práv malo dôjsť v dôsledku toho, že okresný úrad vyšetrovania prerušil trestné
stíhanie vo veci aj napriek tomu, že pred prerušením trestného stíhania neurobil všetko, čo
bolo potrebné na zabezpečenie jeho úspešného vykonania, poukazujúc na skutočnosť, že
viacerí svedkovia - poškodení označili vo svojich svedeckých výpovediach, ako aj pri
rekognícii vykonanej 10. apríla 2002 osoby, ktoré boli v inkriminovanom čase na mieste
činu a mohli vidieť jeho páchateľov, a poškodený M. K. označil pri rekognícii na
predložených fotografiách osobu, ktorá ho bila palicou (bol si istý na 60 %), a J. K. osobu,
ktorá bola v jeho dome a bila sa s ním (udával, že si je istý na 70 - 80 %). Podľa
sťažovateľov neboli podmienky na prerušenie konania, pretože orgány činné v trestnom
konaní mali možnosť konať ďalej, zistiť a vypátrať páchateľov trestných činov.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 167 Trestného poriadku obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek
v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní
alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná
lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez
meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.
Podľa § 174 Trestného poriadku dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (ods. 1).
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:
a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov,
b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného
orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné
stíhanie, dokumenty, materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom
previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom
postupuje,
c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie
a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa
tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na
doplnenie,
e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa
a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri
uznesení podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení
veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie
vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade
sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti
jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu
a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému
orgánu,
g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo
vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.
Sťažovatelia sa teda ochrany svojich základných práv a slobôd, porušenie ktorých
namietajú v konaní pred ústavným súdom, môžu využitím oprávnení, ktoré im ako
poškodeným priznáva ustanovenie § 167 Trestného poriadku, domáhať priamo v trestnom
konaní na Okresnej prokuratúre v Poprade, ktorá má podľa ustanovenia § 174 ods. 2
písm. a) a c) Trestného poriadku právomoc vydať pokyn, aby sa v prerušenom trestnom
stíhaní pokračovalo, prípadne rozhodnúť o pokračovaní v prerušenom trestnom stíhaní,
a v prípade neakceptovania ich žiadosti môžu využiť aj právne prostriedky priznané im § 31
a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a domáhať sa preskúmania zákonnosti
postupu orgánov činných v trestnom konaní prostredníctvom podnetu.
Sťažovatelia ani jeden z vyššie uvedených právnych prostriedkov nápravy, ktoré im
zákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje a na ktorých použitie sú oprávnení,
doteraz nevyužili, ale obrátili sa so sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy na ústavný súd.
S ohľadom na uvedené dôvody ústavný súd ich sťažnosť na základe § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako
neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2002