Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 222/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. novembra 2002

prerokoval sťažnosť P. T., bytom N., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., so sídlom

Advokátska kancelária, T. T., vo veci porušenia jeho základného práva na obhajobu

upraveného v postupom vyšetrovateľa Okresného

úradu vyšetrovania Policajného zboru Trenčín v súčinnosti (Okresného úradu justičnej

polície Policajného zboru Trenčín), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. T. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky ( ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra 2002

doručené podanie P. T., bytom N., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. P. K. so sídlom, Advokátska kancelária, T. T., Toto podanie možno na základe jeho

obsahu považovať za sťažnosť na porušenie základného práva na obhajobu upraveného v čl.

50 ods. 3 (ďalej len „“) postupom vyšetrovania

Okresného úradu vyšetrovateľa Policajného zboru Trenčín (v súčasnosti Okresného úradu

justičnej polície Policajného zboru Trenčín, ďalej len „odporca“).

Predmetom sťažnosti je postup odporcu pri výsluchu obvineného (sťažovateľa) 24. júna

2002. Podľa tvrdenia sťažovateľa „Podľa SR obvinený má právo, aby

mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám

alebo prostredníctvom obhajcu. Odporca sa týmto ustanovením neriadil, keď v rozpore

s ust. a , , vedením celého výsluchu vo forme dialógu

zabránil navrhovateľovi radiť sa so svojím obhajcom počas jeho výsluchu a teda zabránil

mu obhajovať sa prostredníctvom obhajcu“.

Na podnet právneho zástupcu sťažovateľa preskúmal postup odporcu pri výsluchu

prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne a prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne

a prípismi č. k. – 80, resp. – 11 oznámili obhajcovi, že postup

odporcu pokladajú za zákonný. Oba prípisy sú priložené k podaniu. Ako dôkazy sú

k podaniu priložené tiež uznesenie o vznesení obvinenia zo 4. apríla 2002 a zápisnice

o výsluchu obvineného z 24. mája 2002, z 24. júna 2002 a z 26. júla 2002.

Na základe analýzy obsahu podania možno považovať za rozhodujúce pre podanie

sťažnosti tvrdenie sťažovateľa, že „Obvinený má ... právo kedykoľvek, počas ktoréhokoľvek

úkonu tr. konania a teda i počas svojho výsluchu, právo radiť sa so svojím obhajcom.

Jedinou výnimkou z tohoto pravidla je stav, keď je mu už položená otázka. Tým, že

vyšetrovateľ viedol celý výsluch formou otázok a odpovedí, v podstate reálne skrátil právo

obvineného na obhajobu“. Ďalej k tomu sťažovateľ dodáva, „... že dialogický spôsob

vedenia celého výsluchu obvineného je pomerne bežnou a zaužívanou praxou na úradoch

vyšetrovania v Slovenskej republike a preto nález Ústavného súdu v danom smere je viac

než žiadúci“. S ohľadom na túto argumentáciu sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd „vydal

tento nález:

Vedením celého výsluchu navrhovateľa ako obvineného iba formou otázok a odpovedí

došlo odporcom k zásahu do jeho práva na obhajobu, ktorým zásahom odporca porušil čl.

50, ods. 3 SR. Výpovede obvineného zo dňa 24. 6. 2002 a 26. 7. 2002 nemožno

v trestnom konaní použiť. Odporcovi sa prikazuje vypočuť znovu navrhovateľa v súlade

s ust. § 33 ods. 1 a § 92 Tr. por“.

Sťažovateľ uvádza, že podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) súhlasí, aby bolo upustené od ústneho pojednávania.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej

len „základné práva a slobody“), ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť najprv predbežne prerokuje a zisťuje, či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ preukázal, že sa obrátil so žiadosťami o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa označeného orgánu na Okresnú prokuratúru v Trenčíne a na Krajskú

prokuratúru v Trenčíne. Z priložených zápisníc z výsluchu obvineného 24. mája 2002,

24. júna 2002 a 26. júla 2002 nevyplýva, či sťažovateľ využil svoje právo podľa § 95 ods. 2

a 3 požiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli

vykonané opravy v súlade s jeho výpoveďou, resp. či uplatnil proti obsahu zápisnice

námietky. Ďalej ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou činnosťou

() uvádza, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv a slobôd,

porušenie ktorých namieta v konaní pred ústavným súdom, môže domáhať využitím

oprávnení, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený. Podľa súd môže rozhodovať len o návrhu,

ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, a smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli

prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané. Na základe tohto zákonom upraveného postupu možno všetky

námietky sťažovateľa uplatniť v konaní pred všeobecným súdom a ich nezohľadnenie

uplatňovať použitím opravných prostriedkov. Keďže sťažovateľ opravné mechanizmy, na

ktoré je oprávnený, doteraz nevyužil a obrátil sa so sťažnosťou priamo na ústavný súd, boli

splnené dôvody na odmietnutie tejto sťažnosti podľa .

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľ podal

oneskorene (neberúc do úvahy v tejto súvislosti nedostatok právomoci), pretože k ním

tvrdenému porušeniu základného práva došlo podpísaním zápisnice o výsluchu obvineného,

t. j. najneskoršie 26. júla 2002, a sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 25. októbra 2002,

t. j. v lehote prekračujúcej dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v § 53 ods.

3 . K porušeniu označeného základného práva pri výsluchu

obvineného mohlo totižto dôjsť len pri jeho výkone (jeho vykonaním), a nie zaujatím

stanoviska Okresnej prokuratúry v Trenčíne a Krajskej prokuratúry v Trenčíne ku

zákonnosti postupu pri výsluchu obvineného.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2002