Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 190/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., bytom N. V., zastúpenej komerčným právnikom

JUDr. L. L., B., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 , Listiny základných práv a slobôd a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave z 28. marca 2002 č. k. -58, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2002 doručená sťažnosť M. V., bytom N. V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

komerčným právnikom JUDr. L. L., B., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave

z 28. marca 2002 č. k. -58. Sťažovateľka súčasne podala návrh na odloženie

vykonateľnosti vyššie uvedeného uznesenia.

Sťažovateľka porušenie jej základného práva na súdnu ochranu vyššie uvedeným

uznesením odôvodňuje nasledovne: V spore vedenom na Okresnom súde v Dunajskej

Strede o zaplatenie 240.000.--Sk s príslušenstvom, v ktorom vystupuje ako žalobca proti

žalovanému - mestu Dunajská Streda pod sp. zn. , požiadala 10. januára 2001

o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd v Dunajskej Strede jej žiadosť

zamietol uznesením z 28. augusta 2001. Sťažovateľka sa proti tomuto rozhodnutiu

26. septembra 2001 odvolala. Krajský súd v Trnave svojím uznesením č. k. -58

z 28. marca 2002 uznesenie Okresného súdu v Dunajskej Strede potvrdil; sťažovateľka

argumentuje pritom tým, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trnave sa zakladá na

zjavne nesprávnom a nedôvodnom závere, ktorý nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch,

pretože podľa jej názoru neobstojí argumentácia o zrejmom bezúspešnom uplatňovaní alebo

bránení práva, lebo v tejto fáze konania nemožno prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci

samej. Naopak, z obsahu spisu je podľa nej zrejmé, že nie je vylúčené, že bude v tomto

spore úspešná, pretože jej nárok nie je zjavne vylúčený alebo neoprávnený.

Na ústavný súd sa sťažovateľka obrátila z toho dôvodu, že nie je oprávnená podať

žiadny opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu na všeobecnom súde. Tvrdí, že

sťažnosť podala v lehote určenej podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), avšak dátum doručenia napadnutého uznesenia nepreukázala. Podľa

informácie získanej z Okresného súdu v Dunajskej Strede právny zástupca sťažovateľky

prevzal napadnuté uznesenie 7. augusta 2002.

Od ústavného súdu sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 3. 2002 sp. zn. -58 bolo

porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 3. 2002 sp. zn. -58 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy tohto konania.“.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že konanie

„vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod č. k. , v ktorom má byť

rozhodnuté o žalobe sťažovateľky, t. č. ešte nie je ukončené. Z uznesenia Krajského súdu

v Trnave zo dňa 28. 3. 2002 sp. zn. -58 v spojitosti s uznesením Okresného súdu

Dunajská Streda 28.8.2001 sp. zn. vyplýva taký právny stav, že sťažovateľka nie

je oslobodená od súdnych poplatkov, teda je povinná zaplatiť súdny poplatok v takej výške,

v ktorej ho podľa svojich (aj súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom uznaných)

sociálnych a majetkových pomerov nie je schopná zaplatiť. Keby súd z dôvodu nezaplatenia

súdneho poplatku zastavil konanie, právo uplatnené sťažovateľkou by sa vzhľadom na

ustanovenie premlčalo.

Preto sťažovateľka navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky na základe

ustanovenia dočasným opatrením odložil vykonateľnosť

uznesenia Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. 3. 2002 sp. zn. -58 a uložil

Krajskému súdu v Trnave a Okresnému súdu Dunajská Streda, aby sa zdržali vykonávania

tohto uznesenia ako aj aplikácie jeho právnych predpisov“.

K zastaveniu konania v čase podania sťažnosti nedošlo, avšak sťažovateľka sa

v nadväznosti na rozhodovaciu prax všeobecných súdov reálne obávala zastavenia konania.

K zastaveniu konania došlo 26. septembra 2002; uvedené rozhodnutie nie je ešte

právoplatné.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje o sťažnostiach

fyzických osôb a právnických osôb podľa o porušení základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každú sťažnosť podľa predbežne

prerokuje a zisťuje, či nie je daný dôvod na jej odmietnutie.

Podľa obsahu sťažnosti k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu malo dôjsť tým, že Krajský súd v Trnave potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa

(Okresného súdu Dunajská Streda), ktorý návrh sťažovateľky na oslobodenie od súdnych

poplatkov zamietol.

Uznesenie Krajského súdu v Trnave je rozhodnutím o jednej z procesných

podmienok konania, ktoré má podstatný vplyv na ďalší postup prvostupňového súdu

v konaní. Na základe tohto uznesenia bola sťažovateľka naďalej povinná zaplatiť súdny

poplatok, ktorý bol splatný podaním návrhu na začatie konania (§ 4 a 5 zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov – ďalej len „“). Týmto

rozhodnutím Krajského súdu v Trnave však konanie pred súdom neskončilo, a preto týmto

rozhodnutím nebolo možné priamo zasiahnuť do základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave ústavný súd vníma len ako zákonný

predpoklad na to, aby súd prvého stupňa vyvodil zákonné dôsledky z toho, ak sťažovateľka

ako navrhovateľka v konaní pred ním napriek tomu, že nebola oslobodená od súdnych

poplatkov, súdny poplatok nezaplatila. Týmto zákonným dôsledkom je zastavenie konania

podľa , ktorým konanie pred všeobecným súdom

končí.

Podľa zistenia ústavného súdu Okresný súd Dunajská Streda 26. septembra 2002

zastavil konanie, v ktorom je sťažovateľka navrhovateľkou, pre nezaplatenie súdneho

poplatku. Nastal teda zákonný dôsledok, ktorý zákon predvída v spojení s takým

nedostatkom procesnej podmienky, akým je nezaplatenie súdneho poplatku.

Tento zákonný dôsledok však možno odvrátiť dvoma do úvahy prichádzajúcimi

spôsobmi. Podľa ak sa poplatok zaplatí do konca

lehoty na odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku, súd

prvého stupňa toto uznesenie zruší, a tak odstráni prekážku jeho ďalšieho postupu. Po

ďalšie, a to je pre posúdenie otázky právomoci ústavného súdu v tomto konaní

najvýznamnejšie, sťažovateľka môže uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku napadnúť odvolaním a dovolaním ako opravnými prostriedkami, na

základe ktorých sa preskúmava nielen to, či zastavenie konania je v súlade so zákonom, ale

opravné súdy predbežne skúmajú aj povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku, resp.

okolnosti, pre ktoré poplatník v skutočnosti nemusel zaplatiť súdny poplatok (napríklad že

splnil predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 Občianskeho súdneho

poriadku alebo podľa ). Uvádzaný postup vyplýva zo stabilnej

rozhodovacej praxe všeobecných súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

dovolacieho súdu ( porovnaj jeho rozhodnutia citované v rozhodnutí sp. zn. ).

Existencia týchto možností právnej ochrany a nápravy stavu vyvolaného zastavením

konania pred občianskoprávnym súdom a ich nevyčerpanie sťažovateľkou v konaní pred

všeobecnými súdmi vedú k záveru, že sťažovateľka nesplnila predpoklady na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ( a ).

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci

podľa ( podobne , ).

Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na

rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002