Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 54/02
PDF · 103.54 KB
No categories available
IV. ÚS 54/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2002
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. V., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. T. B.,
P. B., vo veci porušenia čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 295/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. P. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
7. októbra 2002 doručené podanie Ing. P. V., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. T. B., P. B., vo veci porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Co 295/01
a jeho rozsudkom z 27. júna 2002.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom podaným Okresnému súdu Považská
Bystrica domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd Považská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 257/99 rozsudkom z 1. decembra 1999 návrhu vyhovel.
Z dôvodu odvolania odporkyne proti predmetnému rozsudku Krajský súd v Trenčíne
uznesením sp. zn. 19 Co 64/00 z 28. apríla 2000 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd Považská
Bystrica po vrátení veci doplnil dokazovanie a rozsudkom sp. zn. 7 C 257/99 zo 7. mája
2001 návrh navrhovateľa (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) zamietol. Proti
tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, na základe ktorého opätovne rozhodoval
vo veci Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom sp. zn. 19 Co 295/01 z 27. júna 2002
rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica potvrdil.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že citovaným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
bolo porušené ústavné právo sťažovateľa, pretože pri rozhodovaní nepostupoval v zmysle
zásady vyjadrenej v čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa zákona nevykonal všetky navrhnuté dôkazy
za účelom zistenia úplného skutkového stavu vo veci, keďže napriek tomu, že pred
prvostupňovým, ako aj pred druhostupňovým súdom navrhoval vykonanie znaleckého
dokazovania znalcom grafológom a klinickým psychológom, jeho návrh nebol akceptovaný.
Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy podľa názoru
sťažovateľa nespočíva iba v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, ale jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdu. Teda podstata práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa sťažovateľa spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať
ochrany svojich práv na súde.
Sťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom sp. zn. 19 Co 295/01 z 27. júna 2002 porušil ústavné právo sťažovateľa.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd pri
predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či jej prijatiu na ďalšie
konanie nebráni nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie, pretože na
konanie a rozhodovanie o porušení základných práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby
je oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú všeobecné súdy (čl. 127 ústavy „ak
o ich ochrane nerozhoduje iný súd“).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto zisťoval, či
účinnú ochranu tohto základného práva, porušenie ktorého sťažovateľ namietol,
neposkytujú všeobecné súdy na základe dostupných opravných prostriedkov.
Z predložených rozhodnutí všeobecných súdov ústavný súd zistil, že súd prvého stupňa
najskôr rozsudkom vyhovel žalobe sťažovateľa, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vrátil mu vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie, na základe čoho
prvostupňový súd žalobu sťažovateľa zamietol a odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Považská Bystrica potvrdil.
Podľa § 238 ods. 3 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ak odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak než v
prvšom rozsudku, pretože súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý
prvšie rozhodnutie zrušil.
Vychádzajúc z uvedeného stavu veci pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny
prostriedok na ochranu označeného základného práva, ktorý mu bol prístupný v systéme
všeobecného súdnictva, a to dovolanie podľa § 238 ods. 3 písm. b) OSP. Jeho nevyčerpanie
nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy. Ústavný
súd je o namietanom porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa v konaní
o sťažnosti oprávnený konať len vtedy, ak ochranu tohto práva neposkytuje iný súd. Preto
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bola sťažnosť sťažovateľa pre nedostatok
právomoci ústavného súdu odmietnutá (II. ÚS 13/00, II. ÚS 24/02).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. októbra 2002