Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 76/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2002 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., zastúpeného advokátom

JUDr. J. T., P., ktorou namietol porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom

Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu v Bardejove, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. októbra

2002 doručená sťažnosť I. K. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namietol porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Bardejove (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že „Uznesením Okresného súdu v Bardejove z 20. septembra

2002 bolo zastavené konanie vo veci môjho návrhu na začatie konania z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku... U predmetného uznesenia Okresného súdu v Bardejove

vyplýva, že ma súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 1000,- Sk 8. 11. 2000.

Následne som požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto oslobodenie mi

Okresný súd v Bardejove uznesením nepriznal. A Krajský súd v Prešove toto rozhodnutie

Okresného súdu v Bardejove potvrdil svojím uznesením, ktoré mi bolo doručené 25. 9.

2001. Nakoľko ako konštatuje Okresný súd v Bardejove som súdny poplatok aj po tomto

zamietavom rozhodnutí Krajského súdu nezaplatil, Okresný súd v Bardejove konanie

uznesením z 20. 9. 2002 zastavil“.

Dodržanie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti vyvodzuje sťažovateľ

z toho, že mu uznesenie okresného súdu bolo doručené 25. septembra 2002.

Namietané porušenie svojho základného práva vidí sťažovateľ v tom, že „...bez

štyroch dní rozhodol Okresný súd v Bardejove vo veci až po jednom roku. Pričom Okresný

súd v Bardejove na takéto rozhodnutie nepotreboval žiadne dokazovanie, žiadne hodnotenie

dôkazov, len vydať a napísať uznesenie“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „nálezom určil, že v konaní na Okresnom súde

v Bardejove vedenom vo veci sp. zn.: bolo porušené moje ústavné právo

na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nakoľko Okresný súd v Bardejove

v uvedenej veci viac ako jeden rok bezdôvodne nekonal“, a súčasne sa domáha aj priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 Sk.

Z pripojeného uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. septembra 2002

ústavný súd zistil, že týmto uznesením bolo zastavené konanie z dôvodu, že sťažovateľ

nezaplatil súdny poplatok z návrhu na dovolanie, ktorým napadol právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu v jeho právnej veci, v ktorej sa ako navrhovateľ domáhal určenia

neplatnosti dohody proti odporcovi Národnému úradu práce – Okresnému úradu práce

Bardejov.

II.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone (medzi ktoré

posudzovaný prípad nepatrí).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany k namietanému porušeniu základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) došlo alebo porušenie v tomto čase ešte pretrváva.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu namietaného

základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2

) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená,

už k prieťahom v konaní nedochádza (a to aj napriek tomu, že vo veci nebolo ešte

právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Sťažovateľ namietol porušenie jeho základného práva podľa

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. októbra 2002. Z obsahu sťažnosti a spisu

(najmä s prihliadnutím na formuláciu návrhu rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha,

podľa ktorého bolo jeho ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené, „nakoľko Okresný súd v Bardejove v uvedenej veci viac než rok bezdôvodne

nekonal“), je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti už tvrdené porušovanie práv sťažovateľa

netrvalo, a to vzhľadom na to, že sťažovateľ výslovne namietal zbytočné prieťahy v konaní

pred okresným súdom iba v období od 25. septembra 2001 (odo dňa, keď mu bolo

doručené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým mu nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) do 25. septembra

2002 (do dňa doručenia uznesenia okresného súdu sp. zn. z 20. septembra 2002,

ktorým rozhodol o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku).

Doručením uvedeného uznesenia sťažovateľovi už nepretrvával stav právnej neistoty,

v ktorom sa dovtedy ako účastník konania, ktorý podal dovolanie proti právoplatnému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nachádzal, a týmto dňom porušovanie jeho namietaného

základného práva zjavne skončilo.

Ústavný súd 18. novembra 2002 na okresnom súde zistil, že sťažovateľ podal proti

označenému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a 18. októbra 2002 bol spis postúpený

Krajskému súdu v Prešove. Sťažovateľ však ďalšie prieťahy v konaní, ku ktorým by malo

eventuálne dochádzať po 25. septembri 2002, vo svojej sťažnosti nenamieta.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti a najmä na jej petit, ako aj

s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základom pre záver

ústavného súdu, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Záverom ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť neobsahuje dôkaz o tom, že by sa

sťažovateľ bol domáhal svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

spôsobom, ktorý mohol viesť k jeho ochrane v konaní pred označeným všeobecným súdom

a ktorý spočíva v podaní sťažnosti podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísedicich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov v spojení s o súdoch a sudcoch v znení

neskorších predpisov. Sťažovateľ taktiež nepreukázal ani netvrdil, že uvedenú podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu sťažnosti ( zákona o súde).

Vzhľadom na to, že podľa nie je sťažnosť

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že prijatie sťažnosti by

bolo možné odmietnuť aj so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2002