Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-103-2009.pdf
PDF · 70.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/103/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát so sídlom P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 010 608, proti povinnému neb. D. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. W. XXXX/XX, XXX XX I., o vymoženie 66,39 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi n e priznáva náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie 66,39 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/26/99-15 zo dňa 29.1.1999. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
2. Písomným podaním došlým súdu dňa 2. januára 2020 podal súdnu exekútor návrh na zmenu účastníkov konania na strane povinného, z dôvodu, že tento v priebehu exekúcie zomrel a dedičské konanie skončilo vydaním uznesenia o dedičstve.
3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. V danej veci povinný dňa 18.3.2013 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka nezanechala žiaden majetok a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresnom súdu Michalovce sp.zn. 12D/76/2013 Dnot. 33/2013 zo dňa 25. apríla 2013 zastavené podľa § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) pretože povinný nezanechal žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku aj dôvodom na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia pokračovala v neprospech dedičov povinného. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
7. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
8. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
9. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
17. V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.
18. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo v roku 2013 právoplatne zastavené, pričom súdny exekútor podal návrh na zmenu účastníka konania až v roku 2020.
19. Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas (7 rokov), súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).