Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 3/03
PDF · 109.24 KB
No categories available
III. ÚS 3/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 3/03-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. januára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť J. K. a H. K., obaja bytom K., zastúpených advokátom
JUDr. J. M., Advokátska kancelária, V. Š., pre namietané porušenie ich vlastníckeho práva
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-8 z 26. septembra 1996,
doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-181
z 12. septembra 2000 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 111/02
z 15. apríla 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. K. a H. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2002
doručená sťažnosť J. K. a H. K., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených
advokátom JUDr. J. M., Advokátska kancelária, V. Š.
Sťažovatelia prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu namietali
porušenie svojho vlastníckeho práva rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
6 C 99/95-8 z 26. septembra 1996, doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 6 C 99/95-181 z 12. septembra 2000 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4 Co 111/02 z 15. apríla 2002 z dôvodu, že Okresný súd Vranov nad Topľou
rozsudkami z 26. septembra 1996 a z 12. septembra 2000 zamietol žalobu sťažovateľov,
ktorou sa voči žalovanému (Ministerstvu financií Slovenskej republiky, zastúpenému
Okresným úradom vo V. n. T.) domáhali na základe ustanovenia § 6 ods. 1 písm. g) zákona
č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov zaplatenia
rozdielu kúpnej ceny (ktorá im nebola vyplatená) za nehnuteľnosti, ktoré predali kúpnou
zmluvou z 15. mája 1961, a kúpnej ceny vyplatenej za tie isté nehnuteľnosti na základe
zmluvy z 22. februára 1965, ktorú boli neskôr nútení uzavrieť (v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok). Sťažovatelia sa uvedenou žalobou domáhali taktiež náhrady za
inú nehnuteľnosť (pozemok), ktorá im mala byť odňatá bez náhrady. Krajský súd v Prešove
následne rozsudkom sp. zn. 4 Co 111/02 z 15. apríla 2002 zamietol odvolanie sťažovateľov
v uvedenej právnej veci a potvrdil napadnuté rozsudky Okresného súdu Vranov nad Topľou
č. k. 6 C 99/95-8 z 26. septembra 1996 a č. k. 6 C 99/95-181 z 12. septembra 2000.
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovatelia prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu žiadali: „aby Ústavný súd SR preskúmal obidva
rozsudky t. j. rozsudok Okresného súdu vo Vranove č. k. 6 C 99/95 zo dňa 26. 9. 1996 a zo
dňa 12. 9. 2000 a Krajského súdu v Prešove č. 4 Co 111/02 zo dňa 15. 4. 2002 a vyslovil, že
všetkými troma rozsudkami vlastnícke práva navrhovateľov J. K. a H. K. bolo porušené.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje
ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich práv malo
dôjsť rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-8 z 26. septembra
1996, doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-181
z 12. septembra 2000 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 111/02
z 15. apríla 2002.
Z kópií sťažovateľmi napadnutých rozhodnutí s vyznačením doby nadobudnutia ich
právoplatnosti, ktoré si ústavný súd 20. novembra 2002 vyžiadal od Okresného súdu Vranov
nad Topľou, vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-8
z 26. septembra 1996 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou č. k. 6 C 99/95-181 z 12. septembra 2000, v spojení s doplňujúcim rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6 C 99/95-194 z 28. septembra 2001 (ktorý
sťažovatelia sťažnosťou nenapadli), v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4 Co 111/02 z 15. apríla 2002 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným
31. mája 2002.
Sťažovatelia sa však ústavnej ochrany svojich práv podľa čl. 127 ústavy domáhali až
8. októbra 2002, keď bola ich sťažnosť doručená ústavnému súdu.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich práv na ústavnom súde podľa
čl. 127 ústavy, preto už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným
súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť
sťažovateľov bola podaná oneskorene, a rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. januára 2003