Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 39/03
PDF · 104.06 KB
No categories available
III. ÚS 39/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť J. F., bytom L., F. M., bytom P., Š, Š. P., bytom P., F. P.,
bytom P., Ľ. T., bytom K., J. K., bytom S. S., E. Š., bytom P., K. M., bytom S. Ľ., J. K.,
bytom P., Š. A., bytom B., J. M. bytom Ch., M. D., bytom B., A. H., bytom B. B., F. B.,
bytom P., a M. K., bytom P., zastúpených komerčným právnikom JUDr. K. P., P., ktorou
namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
a žiadajú priznanie finančného zadosťučinenia z dôvodu nesprávneho úradného postupu
podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo výške podľa zákona Parlamentu
České republiky č. 261/2001 Sb. o poskytnutí jednorázové peněžní částky účastníkům boje
za osvobození, politickým vězňům z rasových nebo náboženských důvodů soustředěných
do vojenských pracovních táborů a o změně zákona č. 39/2000 Sb., o poskytnutí
jednorázové peněžní částky příslušníkům československých zahraničních armád
a spojeneckých armád v letech 1939 až 1945, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. F., F. M., Š. P., F. P., Ľ. T., J. K., E. Š., K. M., J. K., Š. A. M., J. M., M.
D., A. H., F. B. a M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára
2003 doručená sťažnosť J. F., bytom L., F. M., bytom P., Š. P., bytom P., F. P., bytom P.,
Ľ. T., bytom K., J. K., bytom S. S., E. Š., bytom P., K. M., bytom S. Ľ., J. K., bytom P.,
Š. A. M., bytom B., J. M., bytom Ch., M. D., bytom B., A. H., bytom B. B., F. B., bytom
P., a M. K., bytom P., zastúpených komerčným právnikom JUDr. K. P., P., (ďalej len
„navrhovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a žiadajú priznanie finančného zadosťučinenia
z dôvodu nesprávneho úradného postupu podľa čl. 46 ods. 3 ústavy vo výške podľa
zákona Parlamentu České republiky č. 261/2001 Sb. o poskytnutí jednorázové peněžní
částky účastníkům boje za osvobození, politickým vězňům z rasových nebo náboženských
důvodů soustředěných do vojenských pracovních táborů a o změně zákona č. 39/2000 Sb.,
o poskytnutí jednorázové peněžní částky příslušníkům československých zahraničních
armád a spojeneckých armád v letech 1939 až 1945 (ďalej len „český zákon“).
Navrhovatelia vidia porušenie svojich namietaných práv v tom, že ako občanom
Slovenskej republiky sú im v rámci čiastočného zmiernenia krívd, ktoré utrpeli v rokoch
1948-1989, zákonmi priznané oveľa menšie finančné čiastky, ako sa v rovnakých prípadoch
priznávajú v Českej republike, hoci ku krivdám došlo v rámci bývalého Československa.
Rozdielnosť finančných odškodnení v Českej republike a v Slovenskej republike
presvedčivo dokumentujú. Žiadajú, aby im ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie vo
výške podľa českého zákona. Tento návrh opierajú o právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zakotvené v čl. 46 ods. 3 ústavy.
Ústava vrátane čl. 12 ods. 1 a 2, ktorého porušenie navrhovatelia namietajú, je účinná
v Slovenskej republike. Rovnosť a rovnoprávnosť garantované v čl. 12 ods. 2 ústavy sa
vzťahujú na oblasť účinnosti ústavy. Preto na ich základe nemožno namietať rozdielnosť
postavenia práv a povinností medzi osobami podliehajúcimi jurisdikcii Slovenskej
republiky a osobami podliehajúcimi jurisdikcii iného štátu, v danom prípade Českej
republiky. Rozdielnosť odškodnenia za krivdy z rokov 1948-1989 priznaného v Českej
republike a v Slovenskej republike teda nie je v okolnostiach prípadu spôsobilá zasiahnuť
do rovnoprávnosti v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy.
Práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (čl. 46 ods. 3
ústavy) sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákona, ktorý toto
ustanovenie vykonáva. V Slovenskej republike ním je zákon č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 64/00 vyslovil: „Súdy v Slovenskej
republike pôsobia na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákonov, čiže na základe
právneho poriadku Slovenskej republiky, a sú teda povinné rozhodovať na základe aplikácie
noriem tohto právneho poriadku alebo noriem, ktorých použitie tento právny poriadok
zvlášť umožňuje“, čo sa v plnej miere vzťahuje aj na samotný ústavný súd. Ústavný súd
teda nemôže aplikovať český zákon v situácii, keď jeho použitie neumožňuje žiadna norma
slovenského práva.
Rezolúcia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1096 (1996) o opatreniach na
odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných systémov je politickým
dokumentom adresovaným štátom, a nie medzinárodnou zmluvou zakladajúcou subjektívne
práva pre jednotlivcov. Preto možno odkazy navrhovateľov na ňu chápať len ako súčasť ich
argumentácie.
Ústavný súd posúdil sťažnosť navrhovateľov ako zjavne neopodstatnenú, lebo nimi
opísané skutočnosti nie sú spôsobilé porušiť nimi označené ustanovenia ústavy, ktorých
porušenie namietajú (napr. I. ÚS 24/98, III. ÚS 70/99). Takéto posúdenie vychádza
z platného práva a netýka sa otázky morálnej oprávnenosti ich požiadaviek, ktorých
zohľadnenie je vecou zákonodarnej moci.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutie nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2003