Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 26/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, PS

62/3 C, Ružomberok, vo veci porušenia jeho práva ustanoveného v

Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a porušenia jeho

ústavných práv rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. mája 2002

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 8. augusta 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára

2003 doručená sťažnosť M. V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, PS 62/3 C,

Ružomberok (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho práva ustanoveného v čl. 149

(ďalej len „“) Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a porušenia jeho ústavných práv rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. mája 2002 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. augusta 2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

8. augusta 2002 „potvrdil“ rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 29. mája

2002 a odsúdil ho pre trestný čin vraždy na 11 rokov odňatia slobody nepodmienečne so

zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. V septembri 2002 podal jeho advokát na

generálnu prokuratúru podnet pre porušenie zákona, „nakoľko orgány činné v trestnom

konaní porušili celý rad zákonov o dokazovaní. V mojom prípade chýbal Corpus delicty ako

pred vyšetrovateľom, tak aj pred súdom a ja som bol odsúdený na základe domnienok,

vlastných presvedčení a vyfabrikovaných nepriamych dôkazov, čo je precedens justície

a tým aj nehorázneho porušenia SR.“

Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra porušila ústavu tým, že „v zákonom

stanovenej lehote neodpovedala a nereagovala na podnet pre porušenie zákona, ktorý podal

môj advokát v septembri r. 2002. Z toho dôvodu, na základe článku 127 SR -

podávam týmto sťažnosť na Ústavný súd SR - na Generálnu prokuratúru SR, pretože GP

SR účelovo porušila SR. A takisto Vás žiadam o revíziu rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp. zn. a tým aj Vaše rozhodnutie o mojej vine, či nevine.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie ústavného práva podľa ,

pretože generálna prokuratúra „v zákonom stanovenej lehote neodpovedala a nereagovala

na podnet pre porušenie zákona“, ktorý podal v septembri r. 2002, ústavný súd k tomu

dodáva, že podľa citovaného ustanovenia a podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia návrhu je jeho zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namietal (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou vyslovil, že ak

navrhovateľ pred ústavným súdom namietne porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa

okolnosti prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne

neopodstatnený (napr. ).

Podľa prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom

chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.

Podľa o prokuratúre: „Prokurátor je povinný

vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania (...).

Z nemožno vyvodiť porušenie základného práva tak, ako to vo svojej

sťažnosti uviedol sťažovateľ. Z týchto dôvodov je v danom prípade na sťažovateľom

tvrdené skutočnosti citovaný článok sám osebe neaplikovateľný, preto je sťažnosť

v tejto časti podľa zjavne neopodstatnená.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal aj rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 29. mája 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 8. augusta 2002, ktoré nadobudli právoplatnosť

8. augusta 2002.

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

Predmetná sťažnosť z 23. januára 2003 bola ústavnému súdu doručená 28. januára

2003, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania

pred ústavným súdom, preto v tejto časti bolo potrebné sťažnosť posúdiť podľa § 25 ods. 2

ako sťažnosť podanú oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003