Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 26/03
PDF · 105.19 KB
No categories available
I. ÚS 26/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť M. V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, PS
62/3 C, Ružomberok, vo veci porušenia jeho práva ustanoveného v čl. 149 Ústavy
Slovenskej republiky Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a porušenia jeho
ústavných práv rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 T 6/02 z 29. mája 2002
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 37/02
z 8. augusta 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. V. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. januára
2003 doručená sťažnosť M. V., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, PS 62/3 C,
Ružomberok (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho práva ustanoveného v čl. 149
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a porušenia jeho ústavných práv rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 T 6/02 z 29. mája 2002 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 37/02 z 8. augusta 2002.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
8. augusta 2002 „potvrdil“ rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1 T 6/02 z 29. mája
2002 a odsúdil ho pre trestný čin vraždy na 11 rokov odňatia slobody nepodmienečne so
zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. V septembri 2002 podal jeho advokát na
generálnu prokuratúru podnet pre porušenie zákona, „nakoľko orgány činné v trestnom
konaní porušili celý rad zákonov o dokazovaní. V mojom prípade chýbal Corpus delicty ako
pred vyšetrovateľom, tak aj pred súdom a ja som bol odsúdený na základe domnienok,
vlastných presvedčení a vyfabrikovaných nepriamych dôkazov, čo je precedens justície
a tým aj nehorázneho porušenia Ústavy SR.“
Podľa sťažovateľa generálna prokuratúra porušila ústavu tým, že „v zákonom
stanovenej lehote neodpovedala a nereagovala na podnet pre porušenie zákona, ktorý podal
môj advokát v septembri r. 2002. Z toho dôvodu, na základe článku 127 Ústavy SR -
podávam týmto sťažnosť na Ústavný súd SR - na Generálnu prokuratúru SR, pretože GP
SR účelovo porušila článok 149 Ústavy SR. A takisto Vás žiadam o revíziu rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 To 37/02 a tým aj Vaše rozhodnutie o mojej vine, či nevine.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie ústavného práva podľa čl. 149 ústavy,
pretože generálna prokuratúra „v zákonom stanovenej lehote neodpovedala a nereagovala
na podnet pre porušenie zákona“, ktorý podal v septembri r. 2002, ústavný súd k tomu
dodáva, že podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde a podľa ustálenej
judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia návrhu je jeho zjavná
neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú
súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých navrhovateľ namietal (mutatis mutandis I. ÚS 7/00).
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou vyslovil, že ak
navrhovateľ pred ústavným súdom namietne porušenie práva alebo slobody, ktoré podľa
okolnosti prípadu očividne nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne ako zjavne
neopodstatnený (napr. III. ÚS 5/03).
Podľa čl. 149 ústavy prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom
chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a štátu.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre: „Prokurátor je povinný
vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania (...).
Z čl. 149 ústavy nemožno vyvodiť porušenie základného práva tak, ako to vo svojej
sťažnosti uviedol sťažovateľ. Z týchto dôvodov je v danom prípade na sťažovateľom
tvrdené skutočnosti citovaný článok ústavy sám osebe neaplikovateľný, preto je sťažnosť
v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde zjavne neopodstatnená.
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 1 T 6/02 z 29. mája 2002 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 To 37/02 z 8. augusta 2002, ktoré nadobudli právoplatnosť
8. augusta 2002.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Predmetná sťažnosť z 23. januára 2003 bola ústavnému súdu doručená 28. januára
2003, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania
pred ústavným súdom, preto v tejto časti bolo potrebné sťažnosť posúdiť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako sťažnosť podanú oneskorene.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2003