Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 25/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystrica,

spol. s r. o., so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica, zastúpenej advokátom Mgr. J. G.,

D. n. V., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 13

ods. 1 a rozhodnutím Národného úradu práce -

Krajského úradu práce Trenčín sp. zn. 2513/2001-PO zo 17. decembra 2001 a rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 16. apríla 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2002

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r. o.,

so sídlom Tatranská 295, Považská Bystrica (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom

Mgr. J. G., D. n. V., ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a 4, , a (ďalej len

„ústava“) rozhodnutím Národného úradu práce - Krajského úradu práce Trenčín (ďalej aj

„krajský úrad práce“) sp. zn. 2513/2001-PO zo 17. decembra 2001 a rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 16. apríla 2002 .

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím Národného úradu práce - Okresného úradu

práce Považská Bystrica sp. zn. z 29. októbra 2001 bola sťažovateľovi

uložená povinnosť zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou za obdobie roku 1999 vo výške 178 200,-- Sk. Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský úrad práce rozhodnutím sp. zn. zo 17. decembra 2001

odvolaniu sťažovateľa nevyhovel a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľ žalobným návrhom požiadal krajský súd o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia krajského úradu práce sp. zn. zo 17. decembra 2001 a konania,

ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo

16. apríla 2002 žalobu sťažovateľa zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutím krajského úradu práce „a jeho nižšieho

orgánu ako aj Krajského súdu Trenčíne“ boli porušené jeho označené základné práva

a slobody.

Sťažovateľ porušenie uvedených základných práv a slobôd vidí v tom, že krajský

úrad práce, ktorý označuje tiež za odporcu, svoje „rozhodnutie zdôvodnil použitím § 113 a

nasl. zákona o zamestnanosti. K tomuto tvrdeniu uvádzam, že povinnosť tvrdenú odporcom

v uvedenom prípade nespĺňam, nakoľko som vykonával všetky kroky k zamestnávaniu

občanov, a to aj občanov so ZPS, tak ako som už viackrát uviedol v správnom konaní.

Osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou ale odmietali vykonávať u mňa práce

v pracovnom pomere, a to s poukazom práve na ich zdravotné problémy, nakoľko činnosť

mnou vykonávaná podľa určeného predmetu činnosti, maloobchod a veľkoobchod

s potravinárskym tovarom, je náročná predovšetkým na fyzický stav mojich zamestnancov.

Žiaden právny predpis mi neumožňoval vykonávať akýkoľvek nátlak na fyzické osoby za

účelom uzatvorenia pracovného pomeru, a preto prípadná povinnosť plniť ustanovenie

a nasl. o zamestnanosti zaniká, ktorú skutočnosť pokrýva

všeobecný právny predpis a to v Obč. zákonníka. Takto tu

nenastupuje ani zodpovednosť a tiež povinnosť platiť odvod ako zákonom určenej sankcie

za nezamestnávanie občanov so ZPS. Postupom, kedy by som nútil občanov k uzatvoreniu

pracného pomeru so mnou, by došlo k porušeniu ich základných ľudských práv a slobôd,

predovšetkým práva a slobodnú voľbu povolania v zmysle /1 SR, čím by došlo

k uloženiu povinnosti nad rámec zachovania základných práv a slobôd s porušením práv

a slobôd tretích osôb. Tvrdenia odporcu o neriešení neochoty občanov so ZPS zamestnať

v zákone boli preto v tomto smere nedôvodné.

Preto som nútený domáhať sa ochrany mojich zaručených práv pred

ústavným súdom a po zákonnom konaní navrhujem vyniesť tento nález:

Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok so zabezpečením rovnakého zákonného

obsahu a ochrany vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, právo podnikať a uskutočňovať

inú zárobkovú činnosť, právo na uloženie povinnosti len zákonom, na základe zákona,

v jeho medziach a to predovšetkým pri zachovaní základných práv, právo na vyvlastnenie

alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom

záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu a slobôd ako aj neodňateľnosť,

nescudziteľnosť a nezrušiteľnosť týchto mojich práv upravené v čl. 20/1, 35/1, 13/1, 20/4

a /1 SR č. boli porušené rozhodnutím odporcu č. 2513/2001-PO

z 17. 12. 2001 ako aj rozhodnutím Krajského súdu Trenčín z 16. 4. 2001.

Rozhodnutie odporcu č. 2513/2001-PO z 17. 12. 2001 ako aj rozhodnutie Krajského

súdu Trenčín z 16. 4. 2002 sa zrušuje“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis ).

Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva podľa

a 4, , a rozhodnutím krajského

úradu práce sp. zn. 2513/2001-PO zo 17. decembra 2001 a rozsudkom krajského súdu sp.

zn. zo 16. apríla 2002 .

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (...).

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe

zákona a za primeranú náhradu.

Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu

naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných

práv a slobôd

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

1. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie krajského úradu práce, ústavný súd poukazuje

na vyššie citovaný , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

rozhodovať o porušení základných práv a slobôd je daná iba subsidiárne v prípade, ak o tom

nerozhoduje iný súd. Keďže v danom prípade o rozhodnutí krajského úradu práce sp. zn.

2513/2001-PO zo 17. decembra 2001 bola daná právomoc krajského súdu, bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25

ods. 2 .

2. K námietke porušenia základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35

ods. 1, a rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo

16. apríla 2002 treba konštatovať, že podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd nemá

zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do

právomoci všeobecných súdov.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil

právny názor, že jeho úlohou nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnou

zmluvou ().

Z rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 16. apríla 2002 vyplýva, že

sťažovateľ vo svojej žalobe okrem iného namietal, že „žalovaný mu neposkytol dostatočnú

súčinnosť pri získavaní uvedených osôb, keď on nahlasoval prehľad voľných miest a

neporušil § 112 ods. 2 zákona o zamestnanosti i keď neuvádzal, že pracovné miesta sú

vhodné pre uvedené kategórie zamestnancov“. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku

okrem iného uviedol, že sťažovateľ „len nahlasoval voľné pracovné miesta, ale neuvádzal

ich charakteristiku a tým znemožňoval úradu práce poskytnutie mu súčinnosti pri

zamestnaní občanov so ZPS“.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadnu

skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté rozhodnutie

krajského súdu je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o jeho

zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení jeho

základných práv označených v sťažnosti. Skutočnosť, že sťažovateľ sa právnym názorom

a skutkovým zistením krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o porušení označených základných práv a slobôd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol v tejto časti sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Námietka sťažovateľa, že aplikáciou § 113 zákona o zamestnanosti by dochádzalo

k porušeniu „základných ľudských práv a slobôd, predovšetkým na slobodnú voľbu

povolania v zmysle /1“ , sa vo svojej podstate týka nesúladu právnych

predpisov, o ktorom ústavný súd nie je oprávnený rozhodovať na základe sťažnosti

sťažovateľa ( až e) ). Preto v tejto časti bolo potrebné sťažnosť

odmietnuť aj z toho dôvodu, že ju podala zjavne neoprávnená osoba.

Zo všetkých uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003