Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 50/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára

2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. K., bytom B., zastúpenej advokátkou

JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. ) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení č. k.

-142 zo 14. decembra 2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. I. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. februára 2002 doručená sťažnosť Mgr. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľka),

zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B. Sťažovateľka vo svojej

sťažnosti uviedla, že od 30. júna 1987 je vlastníčkou celku nehnuteľností vo V., ktorý

bol 30. septembra 1982 zakúpený za jej peniaze a nesprávne zaregistrovaný ako

„BSM“ jej matky Ing. E. K. a jej vtedajšieho manžela A. P., preto bol následne

darovacou zmluvou z mája 1987 prevedený na sťažovateľku.

V decembri 1988 s cieľom bezplatne s celou rodinou užívať nehnuteľnosti

sťažovateľky podal A. P. voči sťažovateľke žalobu o vrátenie daru - neplatnosť

darovacej zmluvy. Jeho žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 25. septembra 1996 v celom rozsahu zamietnutá „ako bezzákladová

a nedôvodná“. Až takmer 4 roky od jeho vynesenia bol rozsudok súdu I. stupňa

Krajským súdom Bratislava ako odvolacím súdom 20. januára 2000 vo veci samej

potvrdený a právoplatnosť nadobudol 18. mája 2000.

Podľa tvrdenia sťažovateľky ihneď po vynesení tohto potvrdzujúceho rozsudku

odvolacím súdom využijúc nové administratívne členenie Slovenskej republiky podal

A. P. 26. januára 2000 žalobu rovnakého znenia Okresnému súdu Piešťany pod sp. zn.

napriek tomu, že ide o vec právoplatne rozhodnutú iným súdom, a preto

podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) musí byť konanie o nej

zastavené. Krajský súd Trnava uznesenie Okresného súdu Piešťany o zamietnutí

návrhu na vydanie predbežného opatrenia zmenil tak, že sťažovateľke bolo znova

zakázané disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnostiam.

Sťažovateľka vo svojom návrhu uvádza, že je nesporné, že tu dochádza súdmi

k porušovaniu jej základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie, keď sa

súdy zaoberajú už 14 rokov návrhmi A. P., ktorý bez platenia akéhokoľvek nájomného

jej nehnuteľnosti užíva, čím jej bola spôsobená „majetková ujma najmenej 500 tisíc

korún“.

Porušenie základných práv a slobôd vidí sťažovateľka v tom, že je porušované

jej základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo

„na riadne a slobodné užívanie jej majetku“ (ako sťažovateľka uvádza vo svojej

sťažnosti) podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“), keďže postupom

všeobecných súdov je jej už 14 rokov bránené riadne a slobodné užívanie jej majetku.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„V tejto súvislosti navrhujem, aby Ústavný súd SR zrušil právoplatné uznesenie

KS Trnava vo veci OS Piešťany č. k. z príl. č. 9, ktorým je porušené moje

základné ľudské právo na riadne a slobodné užívanie môjho majetku, a OS Piešťany

nariadil cit. konanie, ktoré je konaním duplicitným, zastaviť.

Súčasne navrhujem, aby ÚS SR rozhodol aj o mojom odškodnení, a to tak

majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy za tieto poškodzovania mojich základných

ľudských práv a slobôd celkovou sumou 700 000 Sk, keď na jednej strane nemôžem

svoje nehnuteľnosti už 14 rokov užívať a priamo súdmi je mi nedôvodne opakovane

zakazované s vlastníckym právom k nim disponovať, na druhej stane však musím ako

ich vlastníčka uhrádzať obci V. riadne dane.“

II.

Z listinných dôkazov predložených sťažovateľkou vyplýva, že táto je na LV

č. 170 Správy katastra v Piešťanoch, kat. územie Ť., zapísaná ako vlastníčka

2

nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. 191/1 - zastavaná plocha o výmere 567 m,

2

parc. č. 191/2 - orná pôda o výmere 221 ma parc. č. 191/3 - orná pôda o výmere

2

384 ma domu súpis. č. 167 na parc. č. 191/1, na základe darovacej zmluvy z 29. mája

1987.

Na Okresnom súde Trnava sa na návrh navrhovateľa A. P. pod sp. zn.

viedlo konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 29. mája 1987

proti odporcom 1. Mgr. I. K. a 2. Ing. E. K. Rozsudkom Okresného súdu Trnava

sp. zn. z 25. septembra 1996 bola žaloba A. P. o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 20. januára 2000 bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdený a právoplatnosť nadobudol 18. mája 2000.

Na základe návrhu A. P. proti odporkyni Mgr. I. K. o vrátenie daru sa

26. januára 2000 začalo konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. .

V tomto návrhu sa navrhovateľ A. P. domáha vrátenia daru podľa § 630 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) z toho dôvodu, že obdarovaná sťažovateľka sa správa

k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V návrhu

sa navrhovateľ domáhal vydania predmetných nehnuteľností do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ A. P. podal návrh na nariadenie predbežného

opatrenia proti sťažovateľke na zákaz disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami.

Tento návrh bol uznesením Okresného súdu Piešťany z 18. augusta 2000 č. k.

-53 zamietnutý. Navrhovateľ A. P. podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Toto uznesenie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia

dokazovania, či je nárok osvedčený a či existuje potreba predbežného opatrenia.

Okresný súd Piešťany rozhodol následne uznesením z 23. júla 2001 č. k. 5 C 10/00-

123, pričom v jeho odôvodnení konštatoval, že z podaného návrhu nevyplýva nutnosť

dočasnej úpravy pomerov, pretože navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal

žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho obavu, a svoje tvrdenia nepodložil

žiadnymi dôkazmi. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ A. P. odvolanie.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. decembra 2001 č. k. -142

bolo uznesenie Okresného súdu Piešťany z 23. júla 2001 č. k. -123 zmenené

tak, že sťažovateľke sa zakázalo disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami.

Dôvodom bola potreba dočasnej úpravy vzhľadom na to, že navrhovateľ v predmetnej

nehnuteľnosti stále býva, i vzhľadom na to, že odvolací súd nemal k dispozícii spis

Okresného súdu v Trnave sp. zn. , v dôsledku čoho nebolo možné

jednoznačne skonštatovať, či bolo rozhodnuté o vrátení daru i o vydaní nehnuteľnosti.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -142 podala

sťažovateľka 21. februára 2002 dovolanie a 11. marca 2002 bola vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku. Súdny poplatok za podanie dovolania nezaplatila. Preto

na základe uznesenia č. k. -165 zo 6. mája 2002 bolo dovolacie konanie

zastavené.

III.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1

(ďalej len „“), podľa ktorého ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných

slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach

alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická osoba alebo

právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon

a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy.

Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,

ak tak ustanoví zákon.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu napáda uznesenie

Krajského súdu v Trnave č. k. -142 zo 14. decembra 2001 a postup

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. . V petite sťažnosti

navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.

-142 a zastavil konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.

.

Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. ,

) uviedol, že rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení

v občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami

predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými

prostriedkami obsiahnutými v . Takýmto porušením

však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia.

Nariadenie predbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu

ochranu konečným rozhodnutím o veci samej. Účastník má aj právo navrhnúť zrušenie

tohto predbežného opatrenia za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené

v . Z toho vyplýva aj subsidiarita právomoci ústavného

súdu vo vzťahu k ochrane ústavnosti, ktorá by mala byť nariadením predbežného

opatrenia.

Z konkrétnych okolností uvedeného prípadu, ako aj z tvrdení sťažovateľky

a listinných dôkazov, ktoré sťažovateľka ku sťažnosti pripojila, a zo spisu Okresného

súdu Piešťany sp. zn. vyplýva, že proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

č. k. -142 podala sťažovateľka dovolanie 21. februára 2002, dovolanie

bolo prípustné podľa (dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

prvého stupňa) a 11. marca 2002 bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku. Súdny

poplatok za podanie dovolania nezaplatila, a preto uznesením č. k. -165

zo 6. mája 2002 bolo dovolacie konanie zastavené. Nezaplatením súdneho poplatku

sťažovateľka nepokračovala riadne v dovolacom konaní, tým nevyčerpala opravný

prostriedok (dovolanie), ktorý jej na ochranu jej

základných práv a slobôd poskytuje.

Dovolanie bolo podané sťažovateľkou 21. februára 2002. Sťažovateľka

nasledujúci deň, teda 22. februára 2002, podala sťažnosť ústavnému súdu bez toho,

aby čakala na právoplatné rozhodnutie o dovolaní. V dovolacom konaní pred

Najvyšším súdom Slovenskej republiky mohla vzniesť námietky res iudicata

a neopodstatnenosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení.

Pretože tieto námietky uplatnila na ústavnom súde napriek tomu, že pri splnení

podmienok dovolacieho konania z jej strany by o nich rozhodoval všeobecný súd,

ústavný súd jej sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie podľa .

Po oboznámení sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Trnava

č. k. -560 z 25. septembra 1996, rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -652 z 20. januára 2000 a návrhu A. P. podaného 26. januára 2000

v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. o vrátenie daru

ústavný súd nad rámec doposiaľ uvedeného dodáva:

Predmetom konania Okresného súdu Trnava vedeného pod sp. zn.

bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 29. mája 1987 z dôvodu,

že podľa A. P. v čase podpísania darovacej

zmluvy nebol schopný posúdiť zmysel svojho konania. Rozsudkom Okresného súdu

Trnava č. k. -560 bol návrh A. P. na určenie neplatnosti darovacej zmluvy

zamietnutý. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ A. P. odvolanie. Rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave č. k. -652 bol rozsudok prvostupňového

súdu v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo veci samej potvrdený.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ A. P. sa v tomto konaní domáhal

vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 37, § 38 a § 39 Občianskeho

zákonníka. Svojím návrhom podaným Okresnému súdu Piešťany 26. januára 2000,

vedeným pod sp. zn. sa navrhovateľ A. P. domáha v konaní o vrátenie daru

vydania nehnuteľností vedených na LV č. 170 v katastrálnom území Ť. podľa § 630

, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré

mravy.

Podmienkou pre uplatnenie prekážky veci právoplatne rozsúdenej - res iudicata

je totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu konania. V danom prípade je

splnená podmienka totožnosti účastníkov konania. Nie je však splnená podmienka

totožnosti predmetu konania. Z vyššie uvedených rozsudkov a návrhu A. P. vyplýva,

že v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. sa rozhodovalo

o určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu jej rozporu s § 37, § 38

a a že predmetom konania Okresného súdu Piešťany

vedeného pod sp. zn. je vrátenie daru podľa .

Absolútna neplatnosť darovacej zmluvy podľa § 37, § 38 a § 39 Občianskeho

zákonníka a vrátenie daru podľa z dôvodu hrubého

porušovania dobrých mravov sú dva samostatné právne tituly, ktoré nie je možné

stotožňovať. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť, tá musí existovať v čase uzavretia

darovacej zmluvy a v prípade, že sa preukáže dôvod absolútnej neplatnosti, má to za

následok neplatnosť darovacej zmluvy ex tunc - teda od počiatku. V danom prípade sa

navrhovateľ A. P. domáhal neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že v čase jej

podpisu nebol schopný rozpoznať následky svojho konania, a z dôvodu, že zmluva

bola podpísaná s priezviskom P., hoci v tom čase jeho priezvisko bolo K. Pokiaľ ide

o vrátenie daru, ide o osobitný dôvod zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca

vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Dôvod

vrátenia daru neexistuje v čase podpísania zmluvy, ako to je pri absolútnej neplatnosti,

ale môže vzniknúť neskôr po podpísaní zmluvy konaním, ktoré je možné považovať za

hrubé porušenie dobrých mravov. V danom prípade sa navrhovateľ A. P. domáha voči

sťažovateľke vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov. Za porušenie

dobrých mravov považuje odvezenie do psychiatrickej liečebne, spísanie dohody

o užívaní darovanej nehnuteľnosti, podanie trestného oznámenia na neho. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenie

daru sú dva samostatné tituly, ktoré nemožno zamieňať ani stotožňovať a dochádza

k nim z úplne iných dôvodov. Zamietnutie návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti

darovacej zmluvy nebráni tomu, aby sa pri splnení podmienok uvedených v § 630

bolo možné neskôr domáhať vrátenia daru.

S poukazom na uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod

sp. zn. sa nejaví, že by išlo o prekážku res iudicata (prekážku veci

právoplatne rozsúdenej). Treba však zdôrazniť, že posúdenie tejto otázky v súčasnosti

nepatrí do právomoci ústavného súdu, ale do právomoci všeobecných súdov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003