Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 50/03
PDF · 173.55 KB
No categories available
III. ÚS 50/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára
2003 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. K., bytom B., zastúpenej advokátkou
JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí
č. 209/1992 Zb.) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C 10/00 a uznesením Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení č. k.
9 Co 522/01-142 zo 14. decembra 2001 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Mgr. I. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
22. februára 2002 doručená sťažnosť Mgr. I. K., B. (ďalej len „sťažovateľka),
zastúpenej advokátkou JUDr. V. D., Advokátska kancelária, B. Sťažovateľka vo svojej
sťažnosti uviedla, že od 30. júna 1987 je vlastníčkou celku nehnuteľností vo V., ktorý
bol 30. septembra 1982 zakúpený za jej peniaze a nesprávne zaregistrovaný ako
„BSM“ jej matky Ing. E. K. a jej vtedajšieho manžela A. P., preto bol následne
darovacou zmluvou z mája 1987 prevedený na sťažovateľku.
V decembri 1988 s cieľom bezplatne s celou rodinou užívať nehnuteľnosti
sťažovateľky podal A. P. voči sťažovateľke žalobu o vrátenie daru - neplatnosť
darovacej zmluvy. Jeho žaloba bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.
17 C 222/88 z 25. septembra 1996 v celom rozsahu zamietnutá „ako bezzákladová
a nedôvodná“. Až takmer 4 roky od jeho vynesenia bol rozsudok súdu I. stupňa
Krajským súdom Bratislava ako odvolacím súdom 20. januára 2000 vo veci samej
potvrdený a právoplatnosť nadobudol 18. mája 2000.
Podľa tvrdenia sťažovateľky ihneď po vynesení tohto potvrdzujúceho rozsudku
odvolacím súdom využijúc nové administratívne členenie Slovenskej republiky podal
A. P. 26. januára 2000 žalobu rovnakého znenia Okresnému súdu Piešťany pod sp. zn.
5 C 10/00 napriek tomu, že ide o vec právoplatne rozhodnutú iným súdom, a preto
podľa § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) musí byť konanie o nej
zastavené. Krajský súd Trnava uznesenie Okresného súdu Piešťany o zamietnutí
návrhu na vydanie predbežného opatrenia zmenil tak, že sťažovateľke bolo znova
zakázané disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnostiam.
Sťažovateľka vo svojom návrhu uvádza, že je nesporné, že tu dochádza súdmi
k porušovaniu jej základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie, keď sa
súdy zaoberajú už 14 rokov návrhmi A. P., ktorý bez platenia akéhokoľvek nájomného
jej nehnuteľnosti užíva, čím jej bola spôsobená „majetková ujma najmenej 500 tisíc
korún“.
Porušenie základných práv a slobôd vidí sťažovateľka v tom, že je porušované
jej základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a právo
„na riadne a slobodné užívanie jej majetku“ (ako sťažovateľka uvádza vo svojej
sťažnosti) podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“), keďže postupom
všeobecných súdov je jej už 14 rokov bránené riadne a slobodné užívanie jej majetku.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto
rozhodol:
„V tejto súvislosti navrhujem, aby Ústavný súd SR zrušil právoplatné uznesenie
KS Trnava vo veci OS Piešťany č. k. 5 C 10/00 z príl. č. 9, ktorým je porušené moje
základné ľudské právo na riadne a slobodné užívanie môjho majetku, a OS Piešťany
nariadil cit. konanie, ktoré je konaním duplicitným, zastaviť.
Súčasne navrhujem, aby ÚS SR rozhodol aj o mojom odškodnení, a to tak
majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy za tieto poškodzovania mojich základných
ľudských práv a slobôd celkovou sumou 700 000 Sk, keď na jednej strane nemôžem
svoje nehnuteľnosti už 14 rokov užívať a priamo súdmi je mi nedôvodne opakovane
zakazované s vlastníckym právom k nim disponovať, na druhej stane však musím ako
ich vlastníčka uhrádzať obci V. riadne dane.“
II.
Z listinných dôkazov predložených sťažovateľkou vyplýva, že táto je na LV
č. 170 Správy katastra v Piešťanoch, kat. územie Ť., zapísaná ako vlastníčka
2
nehnuteľností, a to pozemkov parc. č. 191/1 - zastavaná plocha o výmere 567 m,
2
parc. č. 191/2 - orná pôda o výmere 221 ma parc. č. 191/3 - orná pôda o výmere
2
384 ma domu súpis. č. 167 na parc. č. 191/1, na základe darovacej zmluvy z 29. mája
1987.
Na Okresnom súde Trnava sa na návrh navrhovateľa A. P. pod sp. zn.
17 C 222/88 viedlo konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 29. mája 1987
proti odporcom 1. Mgr. I. K. a 2. Ing. E. K. Rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 17 C 222/88 z 25. septembra 1996 bola žaloba A. P. o určenie neplatnosti
darovacej zmluvy zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
14 Co 239/99 z 20. januára 2000 bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
potvrdený a právoplatnosť nadobudol 18. mája 2000.
Na základe návrhu A. P. proti odporkyni Mgr. I. K. o vrátenie daru sa
26. januára 2000 začalo konanie na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 C 10/00.
V tomto návrhu sa navrhovateľ A. P. domáha vrátenia daru podľa § 630 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“) z toho dôvodu, že obdarovaná sťažovateľka sa správa
k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V návrhu
sa navrhovateľ domáhal vydania predmetných nehnuteľností do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ A. P. podal návrh na nariadenie predbežného
opatrenia proti sťažovateľke na zákaz disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami.
Tento návrh bol uznesením Okresného súdu Piešťany z 18. augusta 2000 č. k.
5 C 10/00-53 zamietnutý. Navrhovateľ A. P. podal proti tomuto uzneseniu odvolanie.
Toto uznesenie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie za účelom doplnenia
dokazovania, či je nárok osvedčený a či existuje potreba predbežného opatrenia.
Okresný súd Piešťany rozhodol následne uznesením z 23. júla 2001 č. k. 5 C 10/00-
123, pričom v jeho odôvodnení konštatoval, že z podaného návrhu nevyplýva nutnosť
dočasnej úpravy pomerov, pretože navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal
žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho obavu, a svoje tvrdenia nepodložil
žiadnymi dôkazmi. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ A. P. odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. decembra 2001 č. k. 9 Co 522/01-142
bolo uznesenie Okresného súdu Piešťany z 23. júla 2001 č. k. 5 C 10/00-123 zmenené
tak, že sťažovateľke sa zakázalo disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami.
Dôvodom bola potreba dočasnej úpravy vzhľadom na to, že navrhovateľ v predmetnej
nehnuteľnosti stále býva, i vzhľadom na to, že odvolací súd nemal k dispozícii spis
Okresného súdu v Trnave sp. zn. 17 C 222/88, v dôsledku čoho nebolo možné
jednoznačne skonštatovať, či bolo rozhodnuté o vrátení daru i o vydaní nehnuteľnosti.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 522/01-142 podala
sťažovateľka 21. februára 2002 dovolanie a 11. marca 2002 bola vyzvaná na
zaplatenie súdneho poplatku. Súdny poplatok za podanie dovolania nezaplatila. Preto
na základe uznesenia č. k. 5 C 10/00-165 zo 6. mája 2002 bolo dovolacie konanie
zastavené.
III.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá
ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal ústavný súd z čl. 127 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala
a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická osoba alebo
právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon
a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa čl. 46 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 141 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé
a nestranné súdy.
Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a trestnoprávnych veciach, preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu napáda uznesenie
Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 522/01-142 zo 14. decembra 2001 a postup
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 10/00. V petite sťažnosti
navrhuje, aby ústavný súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
9 Co 522/01-142 a zastavil konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. I. ÚS 46/00,
II. ÚS 37/00) uviedol, že rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení
v občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami
predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými
prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením
však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia.
Nariadenie predbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu
ochranu konečným rozhodnutím o veci samej. Účastník má aj právo navrhnúť zrušenie
tohto predbežného opatrenia za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené
v Občianskom súdnom poriadku. Z toho vyplýva aj subsidiarita právomoci ústavného
súdu vo vzťahu k ochrane ústavnosti, ktorá by mala byť nariadením predbežného
opatrenia.
Z konkrétnych okolností uvedeného prípadu, ako aj z tvrdení sťažovateľky
a listinných dôkazov, ktoré sťažovateľka ku sťažnosti pripojila, a zo spisu Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 5 C 10/00 vyplýva, že proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
č. k. 9 Co 522/01-142 podala sťažovateľka dovolanie 21. februára 2002, dovolanie
bolo prípustné podľa § 239 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (dovolanie je
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu
prvého stupňa) a 11. marca 2002 bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku. Súdny
poplatok za podanie dovolania nezaplatila, a preto uznesením č. k. 5 C 10/00-165
zo 6. mája 2002 bolo dovolacie konanie zastavené. Nezaplatením súdneho poplatku
sťažovateľka nepokračovala riadne v dovolacom konaní, tým nevyčerpala opravný
prostriedok (dovolanie), ktorý jej Občiansky súdny poriadok na ochranu jej
základných práv a slobôd poskytuje.
Dovolanie bolo podané sťažovateľkou 21. februára 2002. Sťažovateľka
nasledujúci deň, teda 22. februára 2002, podala sťažnosť ústavnému súdu bez toho,
aby čakala na právoplatné rozhodnutie o dovolaní. V dovolacom konaní pred
Najvyšším súdom Slovenskej republiky mohla vzniesť námietky res iudicata
a neopodstatnenosti rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o predbežnom opatrení.
Pretože tieto námietky uplatnila na ústavnom súde napriek tomu, že pri splnení
podmienok dovolacieho konania z jej strany by o nich rozhodoval všeobecný súd,
ústavný súd jej sťažnosť odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Po oboznámení sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 17 C 222/88-560 z 25. septembra 1996, rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 14 Co 239/99-652 z 20. januára 2000 a návrhu A. P. podaného 26. januára 2000
v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 5 C 10/00 o vrátenie daru
ústavný súd nad rámec doposiaľ uvedeného dodáva:
Predmetom konania Okresného súdu Trnava vedeného pod sp. zn.
17 C 222/88 bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 29. mája 1987 z dôvodu,
že podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka A. P. v čase podpísania darovacej
zmluvy nebol schopný posúdiť zmysel svojho konania. Rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 17 C 222/88-560 bol návrh A. P. na určenie neplatnosti darovacej zmluvy
zamietnutý. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ A. P. odvolanie. Rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co 239/99-652 bol rozsudok prvostupňového
súdu v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy vo veci samej potvrdený.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ A. P. sa v tomto konaní domáhal
vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 37, § 38 a § 39 Občianskeho
zákonníka. Svojím návrhom podaným Okresnému súdu Piešťany 26. januára 2000,
vedeným pod sp. zn. 5 C 10/00 sa navrhovateľ A. P. domáha v konaní o vrátenie daru
vydania nehnuteľností vedených na LV č. 170 v katastrálnom území Ť. podľa § 630
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré
mravy.
Podmienkou pre uplatnenie prekážky veci právoplatne rozsúdenej - res iudicata
je totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu konania. V danom prípade je
splnená podmienka totožnosti účastníkov konania. Nie je však splnená podmienka
totožnosti predmetu konania. Z vyššie uvedených rozsudkov a návrhu A. P. vyplýva,
že v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod sp. zn. 17 C 222/88 sa rozhodovalo
o určení absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu jej rozporu s § 37, § 38
a § 39 Občianskeho zákonníka a že predmetom konania Okresného súdu Piešťany
vedeného pod sp. zn. 5 C 10/00 je vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Absolútna neplatnosť darovacej zmluvy podľa § 37, § 38 a § 39 Občianskeho
zákonníka a vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubého
porušovania dobrých mravov sú dva samostatné právne tituly, ktoré nie je možné
stotožňovať. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť, tá musí existovať v čase uzavretia
darovacej zmluvy a v prípade, že sa preukáže dôvod absolútnej neplatnosti, má to za
následok neplatnosť darovacej zmluvy ex tunc - teda od počiatku. V danom prípade sa
navrhovateľ A. P. domáhal neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že v čase jej
podpisu nebol schopný rozpoznať následky svojho konania, a z dôvodu, že zmluva
bola podpísaná s priezviskom P., hoci v tom čase jeho priezvisko bolo K. Pokiaľ ide
o vrátenie daru, ide o osobitný dôvod zániku právneho vzťahu, ktorý môže darca
vyvolať tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Dôvod
vrátenia daru neexistuje v čase podpísania zmluvy, ako to je pri absolútnej neplatnosti,
ale môže vzniknúť neskôr po podpísaní zmluvy konaním, ktoré je možné považovať za
hrubé porušenie dobrých mravov. V danom prípade sa navrhovateľ A. P. domáha voči
sťažovateľke vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov. Za porušenie
dobrých mravov považuje odvezenie do psychiatrickej liečebne, spísanie dohody
o užívaní darovanej nehnuteľnosti, podanie trestného oznámenia na neho. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy a vrátenie
daru sú dva samostatné tituly, ktoré nemožno zamieňať ani stotožňovať a dochádza
k nim z úplne iných dôvodov. Zamietnutie návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti
darovacej zmluvy nebráni tomu, aby sa pri splnení podmienok uvedených v § 630
Občianskeho zákonníka bolo možné neskôr domáhať vrátenia daru.
S poukazom na uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod
sp. zn. 5 C 10/00 sa nejaví, že by išlo o prekážku res iudicata (prekážku veci
právoplatne rozsúdenej). Treba však zdôrazniť, že posúdenie tejto otázky v súčasnosti
nepatrí do právomoci ústavného súdu, ale do právomoci všeobecných súdov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2003