Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 32/03
PDF · 89.17 KB
No categories available
I. ÚS 32/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003
prerokoval sťažnosť Ing. L. S., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. V. S., Advokátska
kancelária, K., ktorou žiadal prikázať Okresnému súdu Košice – okolie konať vo veci
vedenej pod sp. zn. 16 C 193/94 bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné
zadosťučinenie, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. L. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára
2003 doručená sťažnosť Ing. L. S., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom JUDr. V. S., Advokátska kancelária, K., ktorou žiadal, aby ústavný súd nálezom
podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodol takto:
„1. Okresnému súdu Košice – okolie prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 193/94
konal bez prieťahov. 2. Ing. L. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100.000 Sk. 3. Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie a nahradiť sťažovateľovi trovy právnych služieb 9.970 Sk (...).“
Sťažovateľ uviedol, že z rozhodnutia ústavného súdu z 27. novembra 2001 sp. zn.
I. ÚS 35/01 vyplýva, že Okresný súd Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) sa v konaní
sp. zn. 16 C 193/94 dopustil porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a že aj napriek nálezu
ústavného súdu nedošlo k náprave nečinnosti okresného súdu, ktorý v uvedenej veci stále
nerozhodol.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ, ktorý je zastúpený advokátom, sa vo svojej sťažnosti podanej podľa
čl. 127 ústavy domáhal v nadväznosti na nález ústavného súdu z 27. novembra 2001 sp. zn.
I. ÚS 35/01, ktorým ústavný súd vyslovil, že „okresný súd v konaní vo veci vedenej pod
sp. zn. 16 C 193/94 porušil právo sťažovateľa, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy“, prikázať okresnému súdu konať vo veci
a priznať mu primerané finančné zabezpečenie.
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až
na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na
začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Predmetom predbežného prerokovania v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného
súdu (napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 4/02, II. ÚS 109/02) je len rozhodovanie o prijatí návrhu
vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta. Článok 127
ústavy, na ktorý sa sťažovateľ odvolal, nezaručuje samostatné základné právo alebo slobodu
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorých porušenie by bolo možné namietať v konaní
o sťažnosti. Rozhodovanie o tom, aby súd vo veci konal, vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy
a nadväzuje na rozhodnutie o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Rovnako
rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení, ktoré vyplýva z čl. 127 ods. 3
ústavy, je spojené s vyslovením porušenia základných práv a slobôd. Ústavnou podmienkou
postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy teda je, aby ústavný súd najprv
vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva
alebo slobody uvedené v druhej hlave ústavy, alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy. Článok 127 ústavy v súčasnom znení
nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2002, preto sťažnosť podľa tohto ustanovenia sa
nemôže opierať o rozhodnutie ústavného súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie
základných práv a slobôd pred týmto dátumom, a ústavný súd ani nemôže takéto
rozhodnutie meniť či akokoľvek ho dopĺňať. Takáto sťažnosť je neprípustná podľa § 24
písm. a) zákona o ústavnom súde.
Z týchto dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2003