Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 31/03
PDF · 106.58 KB
No categories available
I. ÚS 31/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 31/03-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003
prerokoval sťažnosť JUDr. F. M., bytom B., ktorou žiadal prikázať Okresnému súdu
v Nitre konať vo veci vedenej pod sp. zn. E 1871/96 a priznať mu primerané finančné
zadosťučinenie, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. F. M. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. júla 2002
doručené podanie JUDr. F. M., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť
na značné prieťahy konania Okresného súdu 949 68 v Nitre vo veci výkonu rozhodnutia pod
čís. kon. E 1871/96“, ktorým žiadal, aby ústavný súd a) s poukazom na čl. 127 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „(...) prikázal Okresnému súdu v Nitre vo
veci konať“, b) vzhľadom na čl. 7 ods. 2 a čl. 127 ods. 1, 2 a 3 ústavy mu priznal „(...)
primerané finančné zadosťučinenie (ako odškodnenie). S prihliadnutím aj na Článok 41
Dohovoru o ochrane ľudských práv, ktoré Slovensko ratifikovalo dňa 18. marca 1992“.
Pretože podanie v predloženej podobe nemalo predpísané náležitosti podľa § 20
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd sťažovateľa vyzval listom
z 9. októbra 2002 č. k. Rvp 1113/02-3, aby predložil splnomocnenie udelené advokátovi
alebo komerčnému právnikovi na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom
a doplnil podanie tak, aby zodpovedalo ustanoveniam § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ bol zároveň poučený o tom, že ak uvedené nedostatky podania nebudú
odstránené, ústavný súd ho v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom môže odmietnuť pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť.
Ústavnému súdu bola 16. októbra 2002 doručená sťažovateľova „odpoveď“ z 12. októbra
2002, v ktorej sa odvolal na „dôvody“ a „označenie príslušných ustanovení“ zo „sťažnosti
z 22. 07. 2002“, resp. poznamenal, že „vo veci ustanoviť na zastupovanie advokáta alebo
komerčného právnika čo som robil 6 rokov po 32 roč. sudcovskej praxe (v rôznych
funkciách včítane na kraj. súde) nevidím žiadny dôvod“.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané
niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na
také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci,
uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí
návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až
na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na
začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Sťažovateľ bol vo výzve ústavného
súdu poučený o tom, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy musí okrem iného obsahovať
označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili
základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosť smeruje. Sťažovateľ tieto
nedostatky podania neodstránil.
Predmetom predbežného prerokovania v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného
súdu (napr. I. ÚS 50/01, I. ÚS 4/02, II. ÚS 109/02) je len rozhodovanie o prijatí návrhu
vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta. Článok 127
ústavy, na ktorý sa sťažovateľ odvolal, nezaručuje samostatné základné právo alebo slobodu
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorých porušenie by bolo možné namietať v konaní
o sťažnosti. Rozhodovanie o tom, aby súd vo veci konal, vyplýva z čl. 127 ods. 2 ústavy
a nadväzuje na rozhodnutie o vyslovení porušenia základných práv a slobôd. Rovnako
rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení, ktoré vyplýva z čl. 127 ods. 3
ústavy, je spojené s vyslovením porušenia základných práv a slobôd. Ústavnou podmienkou
postupu ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy teda je, aby ústavný súd najprv
vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil, že
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva
alebo slobody uvedené v druhej hlave ústavy, alebo ľudské práva a základné slobody
vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej zmluvy.
Každý návrh na začatie konania musí spĺňať aspoň také náležitosti, ktoré umožňujú
ústavnému súdu posúdiť, či sú splnené podmienky pre uplatnenie jeho právomoci alebo či
nejde o zrejme bezúspešné uplatnenie práva. Rovnaké podmienky musia byť splnené aj
v prípade žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
(III. ÚS 75/02). Sťažovateľ v podaní označenom ako „Sťažnosť na značné prieťahy konania
Okresného súdu 949 68 v Nitre vo veci výkonu rozhodnutia pod čís. kon. E 1871/96“ žiadal,
aby ústavný súd „prikázal Okresnému súdu v Nitre vo veci konať“ a priznal mu „primerané
finančné zadosťučinenie (ako odškodnenie)“. Ústavný súd však o takýchto žiadostiach
nemá právomoc rozhodovať nezávisle od splnenia podmienok ustanovených v čl. 127 ods. 1
Pretože predmetný návrh na začatie konania v predloženej podobe nespĺňal
náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon
o ústavnom súde, a sťažovateľ ho nedoplnil v súlade s výzvou ústavného súdu, bolo
potrebné tento návrh po jeho predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. februára 2003