Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 60/03
PDF · 100.6 KB
No categories available
III. ÚS 60/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára
2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. S. A., bytom Ž., zastúpeného komerčným
právnikom JUDr. J. S., Ž., ktorou namietal porušenie základných práv
a slobôd garantovaných Listinou základných práv a slobôd v čl. 1, čl. 3 a čl. 26
rozhodnutiami Daňového úradu II v Žiline č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001
za rok 1997, č. 894/2100/45426/2001/Kotr z 2. júla 2001 za rok 1998
a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. S. A. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
bola 10. februára 2003 doručená sťažnosť Ing. S. A., bytom Ž. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. J. S., Ž., ktorou
namietal porušenie základných práv a slobôd garantovaných Listinou základných
práv a slobôd v čl. 1, čl. 3 a čl. 26 rozhodnutiami Daňového úradu II v Žiline
(ďalej len „daňový úrad“) č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001
za rok 1997, č. 894/2100/45426/2001/Kotr z 2. júla 2001 za rok 1998
a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999.
Hlavnou časťou uvedených rozhodnutí daňového úradu je skutočnosť,
že daňový úrad nepreskúmal skutočnosti podľa ustanovenia § 29 ods. 4 zákona
Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, kde ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore
so všeobecnými právnymi predpismi.
Proti uvedeným rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že nesúhlasí s postupom daňového úradu pri daňovej kontrole a ani
s výškou rozdielu na dani po kontrole, pretože sú v rozpore s platnými právnymi
predpismi.
Sťažovateľ podľa vlastného tvrdenia využil všetky právne možnosti odvolania
na daňový úrad, Daňové riaditeľstvo, Najvyšší súd Slovenskej republiky, kde mu bolo
odvolanie zamietnuté ako oneskorené, a Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky,
ktorá mu 20. decembra 2002 predložila stanovisko sp. zn. Gd 3209/02-9.
V závere svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd rozhodol,
že rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla 2001,
č. 894/2100/45426/2001/Kotr z 2. júla 2001 a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla
2001 „sú v rozpore s Ústavou SR, listinou základných ľudských práv a slobôd
a Občianskym zákonníkom a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie“.
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných
práv a slobôd rozhodnutiami daňového úradu č. 894/2100/45315/2001/Kotr z 2. júla
2001 za rok 1997, č. 894/2100/45426/2001/Kotr z 2. júla 2001 za rok 1998
a č. 894/2100/48742/2001/Kotr z 18. júla 2001 za rok 1999.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny
názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02).
Jednou zo základných podmienok pre prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v zákonnej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd
sťažovateľa.
V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv na ústavnom súde
podľa čl. 127 ústavy, uplynula už lehota stanovená pre tento typ konania pred
ústavným súdom. Vzhľadom na túto skutočnosť dospel ústavný súd k názoru,
že sťažnosť bola podaná oneskorene a rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003