Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 61/03
PDF · 128.67 KB
No categories available
III. ÚS 61/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť RNDr. M. K., S., zastúpenej advokátom JUDr. I. P.,
Advokátska kancelária, T., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu Bratislava V v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 262/01,
7 C 199/01, 6 C 263/01, 16 C 260/01 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť RNDr. M. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra
2002 doručená sťažnosť RNDr. M. K., bytom S. (ďalej len „sťažovateľka“), z 18. novembra
2002, ktorou prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len
„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01
a 16 C 260/01.
Podľa sťažovateľky spôsobil okresný súd v uvedených konaniach zbytočné prieťahy
už tým, že jej návrhy na začatie konania zaevidoval v registri „C“, v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť hneď k vydaniu platobných rozkazov, ako to umožňuje zákonná úprava
procesného postupu v obchodnoprávnych veciach. Sťažovateľka ďalej uviedla: „Aj keď vo
veci boli vydané rozhodnutia, prieťahy pokračujú v tom, že i napriek sťažnostiam je náš
nárok nevymožiteľný. Napriek podanému návrhu na ich vymáhanie doteraz pohľadávka
zostala neuhradená.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhla, aby ústavný súd jej sťažnosti vyhovel a rozhodnutím vyslovil: „Okresný
súd Bratislava v konaní 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01, 16 C 260/01 porušil základné
právo RNDr. M. K., bytom v S., na prerokovanie veci nestranným súdom bez zbytočných
prieťahov upravených v čl. 48 ods. Ústavy Slovenskej republiky.“
Navrhla taktiež, aby jej ústavný súd podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) priznal finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom namietala porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01,
6 C 263/01 a 16 C 260/01.
V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyzval ústavný súd okresný
súd na vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky, vyžiadal si spisový materiál okresného súdu
týkajúci sa konaní vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01 a kópie rozsudkov
okresného súdu č. k. 6 C 263/01-25 z 10. júna 2002 a č. k. 16 C 260/01-20 z 26. júna 2002
opatrených doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Po preskúmaní vyššie uvedených podkladov mal ústavný súd za preukázané, že
konanie vedené pod sp. zn. 8 C 262/01 bolo právoplatne skončené (zastavené) 3. júla 2002,
a to uznesením okresného súdu č. k. 8 C 262/01-15 z 11. júna 2002. Konanie vedené pod
sp. zn. 7 C 199/01 bolo právoplatne skončené 20. marca 2002 rozsudkom okresného súdu
č. k. 7 C 199/01-22 z 5. februára 2002. Konanie vedené pod sp. zn. 6 C 263/01 bolo
právoplatne skončené 22. júla 2002 rozsudkom okresného súdu č. k. 6 C 263/01-25
z 10. júna 2002 a konanie vedené pod sp. zn. 16 C 260/01 bolo právoplatne skončené
1. augusta 2002 rozsudkom okresného súdu č. k. 16 C 260/01-20 z 26. júna 2002.
K porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy mohlo postupom okresného súdu v konaniach
vedených pod sp. zn. 8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01 a 16 C 260/01 dochádzať
najneskôr do ich právoplatného skončenia.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy (v znení účinnom od 1. januára 2002) nemožno považovať za
časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr.
I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok
pre jej prijatie na ďalšie konanie je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov odo dňa
kvalifikovanej právnej skutočnosti, s ktorou zákon spája začiatok plynutia uvedenej
zákonnej lehoty.
Sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila po uplynutí viac ako troch mesiacov od
skončenia posledného z označených súdnych konaní sťažnosťou z 18. novembra 2002
doručenou mu 21. novembra 2002, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na jej
podanie.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
Pokiaľ sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazovala aj na nevymožiteľnosť svojich
nárokov v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní „po vydaní rozhodnuta“ v uvedených
konaniach, je potrebné zdôrazniť, že ústavný súd sa sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy
zaoberá (v zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) len v rozsahu, v akom sťažovateľ
vymedzí predmet konania pred ústavným súdom v petite svojej sťažnosti. V danom prípade
preto prichádzalo do úvahy preskúmanie namietaného porušenia základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2
ústavy iba vo vzťahu k označeným konaniam vedeným na okresnom súde pod sp. zn.
8 C 262/01, 7 C 199/01, 6 C 263/01 a 16 C 260/01.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003