Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)IV. ÚS 32/03
PDF · 105.78 KB
No categories available
IV. ÚS 32/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 32/03-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., vo
veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Prešove a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. novembra 2002 doručená sťažnosť M. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“).
Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd tým, že nerozhodol o odvolaní sťažovateľky
počas jedného roka, pričom na toto rozhodnutie nepotreboval vykonať žiadne náročné
dokazovanie, porušil jej ústavou garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd konštatoval, že postupom krajského
súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovane veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a žiadala priznať aj primerané finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 Sk.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovený zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom
predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ako aj prípadné
dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je
zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je
preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (II. ÚS 12/01) sa ochrana
základnému právu vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie
práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) trvalo alebo
ešte pretrváva. Ak v čase, keď bola podaná sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádzalo
k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa
predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní
týchto práv ďalej nepokračovalo.
Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už
k zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejto
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Sťažovateľka namietala porušenie jej práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. novembra
2002. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že krajský súd
rozhodol o vrátení veci Okresnému súdu v Bardejove 21. októbra 2002 a súdu prvého
stupňa bol spis doručený 26. novembra 2002, z čoho je zrejmé, že v čase doručenia
sťažnosti už tvrdené porušovanie označeného práva postupom krajského súdu netrvalo. Vec
bola právoplatne skončená na Okresnom súde v Bardejove 30. decembra 2002.
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy základom pre záver ústavného súdu,
že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už
po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o primeranom
finančnom zadosťučinení je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou návrhu
na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jej priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2003