Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 32/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., vo

veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v postupom Krajského súdu

v Prešove a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2002 doručená sťažnosť M. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“).

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd tým, že nerozhodol o odvolaní sťažovateľky

počas jedného roka, pričom na toto rozhodnutie nepotreboval vykonať žiadne náročné

dokazovanie, porušil jej garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd konštatoval, že postupom krajského

súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovane veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle , a žiadala priznať aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 Sk.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovený zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je

zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je

preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu () sa ochrana

základnému právu vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) trvalo alebo

ešte pretrváva. Ak v čase, keď bola podaná sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádzalo

k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní

týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Sťažovateľka namietala porušenie jej práva na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. novembra

2002. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že krajský súd

rozhodol o vrátení veci Okresnému súdu v Bardejove 21. októbra 2002 a súdu prvého

stupňa bol spis doručený 26. novembra 2002, z čoho je zrejmé, že v čase doručenia

sťažnosti už tvrdené porušovanie označeného práva postupom krajského súdu netrvalo. Vec

bola právoplatne skončená na Okresnom súde v Bardejove 30. decembra 2002.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základom pre záver ústavného súdu,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už

po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o primeranom

finančnom zadosťučinení je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody

sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou návrhu

na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jej priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2003