Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)I. ÚS 53/03
PDF · 119.9 KB
No categories available
I. ÚS 53/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Ch., bytom S., vo veci porušenia jeho základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom obce
Stráňavy pri vybavovaní jeho podaní z 22. júla a 9. augusta 2002 a pri povolení stavby
zimnej záhrady a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. J. Ch. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára
2003 doručená sťažnosť JUDr. J. Ch., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom obce Stráňavy (ďalej len „obec“) pri vybavovaní
jeho podaní (sťažnosti a žiadosti) z 22. júla a 9. augusta 2002 a pri povolení stavby zimnej
záhrady „v stavebnom konaní L. Š., S.“.
Zo sťažnosti a pripojených dokladov vyplýva, že sťažovateľ podaním z 22. júla 2002
oznámil starostovi obce „porušenie ústavných práv občanov a základnej listiny ľudských
práv“ a požiadal ho o prijatie opatrení proti stavebníkovi L. Š. a následne podaním
z 9. augusta 2002 žiadal aj „o dočasné pozastavenie stavebných prác“. V sťažnosti uviedol,
že obec nepostupovala v súlade so zákonom a doposiaľ sťažnosť nebola vybavená, že obec
ako stavebný úrad nepovažovala za potrebné požiadať ho ako vlastníka bytu bývajúceho
nad stavebníkom o vyjadrenie k stavbe zimnej záhrady, nezakročila podľa zákona proti
stavebníkovi, aby zabránila účinkom nadmerného hluku, nedoručila mu rozhodnutie
o povolení stavby, a tým mu znemožnila, aby mohol podať námietky a obrátiť sa v prípade
potreby na príslušný súd. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „nemá iný súd, na ktorý
by sa mohol obrátiť na ochranu svojich základných ústavných práv a Listiny základných
práv a slobôd. Nemohol som uplatniť opravné prostriedky, ktoré mi zákony SR dávajú,
najmä zákon o správnom a stavebnom konaní, keď mi neboli doručené rozhodnutia
o povolení stavby a nebolo vydané rozhodnutie o zastavení búracích prác“.
Sťažovateľ ďalej pripojil oznámenie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiline
z 3. decembra 2002, podľa ktorého „po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového
materiálu ako i všetkých skutočností uvádzaných vo Vašom podnete som zistila porušenie
príslušných ustanovení Staveb. zákona ako i Zák. o správnom konaní a na tieto porušenia
som reagovala upozornením prokurátora v zmysle § 28 Zák. č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „lehota na podanie sťažnosti podľa
§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde je dodržaná, nakoľko protiprávny stav pretrváva i po
uplynutí 30 dňovej lehoty ktorú stanovil prokurátor, na odstránenie protiprávneho stavu“.
Sťažovateľ nakoniec žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 70 000 Sk a zároveň navrhol rozhodnúť o tom, aby obec „doručila
sťažovateľovi všetky rozhodnutia o prípustnosti stavby L. Š. (...) a odborné stanoviská
v zmysle správneho a stavebného zákona“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 20 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (...) (ods. 1). Vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie na mieru ustanovenú zákonom (ods. 3).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred
iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
Predmetom sťažnosti sú namietané porušenia základných práv zaručených
v označených článkoch ústavy postupom obce, ktorá podľa tvrdenia sťažovateľa ako
„stavebný úrad“ v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov neprizvala sťažovateľa za
účastníka stavebného konania, nepožiadala ho ako vlastníka bytu bývajúceho nad
stavebníkom o vyjadrenie k stavbe (zimnej záhrady), nezakročila proti stavebníkovi, aby
zabránila nepriaznivým účinkom nadmerného hluku, nedoručila mu rozhodnutie o povolení
stavby, a tým mu znemožnila, aby mohol podať námietky a obrátiť sa v prípade potreby na
príslušný súd.
Podľa § 250 ods. 2 a § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku žalobu
v správnom súdnictve môže podať aj osoba, „s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako
s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo“ (§ 250 ods. 2), resp. žalobu môže
podať aj ten, „kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa
s ním ako s účastníkom konania malo konať“, v takomto prípade „súd overí správnosť tohto
tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa
okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po
uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe“
(§ 250b ods. 2).
Pretože rozhodnutie o stavebnom povolení nie je z preskúmavania súdov v správnom
súdnictve vylúčené, resp. „stavebné povolenie je rozhodnutím orgánu verejnej správy,
zákonnosť ktorého preskúmavajú výlučne všeobecné súdy“ (II. ÚS 27/94), ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľ má v správnom súdnictve podľa cit. ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namietal
predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy, čo je okolnosť,
ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc
ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia
označených základných práv.
Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2003