Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. Ch., bytom S., vo veci porušenia jeho základných

práv podľa a 3 a postupom obce

Stráňavy pri vybavovaní jeho podaní z 22. júla a 9. augusta 2002 a pri povolení stavby

zimnej záhrady a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. Ch. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2003 doručená sťažnosť JUDr. J. Ch., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie jeho základných práv podľa a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom obce Stráňavy (ďalej len „obec“) pri vybavovaní

jeho podaní (sťažnosti a žiadosti) z 22. júla a 9. augusta 2002 a pri povolení stavby zimnej

záhrady „v stavebnom konaní L. Š., S.“.

Zo sťažnosti a pripojených dokladov vyplýva, že sťažovateľ podaním z 22. júla 2002

oznámil starostovi obce „porušenie ústavných práv občanov a základnej listiny ľudských

práv“ a požiadal ho o prijatie opatrení proti stavebníkovi L. Š. a následne podaním

z 9. augusta 2002 žiadal aj „o dočasné pozastavenie stavebných prác“. V sťažnosti uviedol,

že obec nepostupovala v súlade so zákonom a doposiaľ sťažnosť nebola vybavená, že obec

ako stavebný úrad nepovažovala za potrebné požiadať ho ako vlastníka bytu bývajúceho

nad stavebníkom o vyjadrenie k stavbe zimnej záhrady, nezakročila podľa zákona proti

stavebníkovi, aby zabránila účinkom nadmerného hluku, nedoručila mu rozhodnutie

o povolení stavby, a tým mu znemožnila, aby mohol podať námietky a obrátiť sa v prípade

potreby na príslušný súd. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „nemá iný súd, na ktorý

by sa mohol obrátiť na ochranu svojich základných ústavných práv a Listiny základných

práv a slobôd. Nemohol som uplatniť opravné prostriedky, ktoré mi zákony SR dávajú,

najmä zákon o správnom a stavebnom konaní, keď mi neboli doručené rozhodnutia

o povolení stavby a nebolo vydané rozhodnutie o zastavení búracích prác“.

Sťažovateľ ďalej pripojil oznámenie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiline

z 3. decembra 2002, podľa ktorého „po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového

materiálu ako i všetkých skutočností uvádzaných vo Vašom podnete som zistila porušenie

príslušných ustanovení Staveb. zákona ako i Zák. o správnom konaní a na tieto porušenia

som reagovala upozornením prokurátora v zmysle

o prokuratúre“. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že „lehota na podanie sťažnosti podľa

je dodržaná, nakoľko protiprávny stav pretrváva i po

uplynutí 30 dňovej lehoty ktorú stanovil prokurátor, na odstránenie protiprávneho stavu“.

Sťažovateľ nakoniec žiadal, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 70 000 Sk a zároveň navrhol rozhodnúť o tom, aby obec „doručila

sťažovateľovi všetky rozhodnutia o prípustnosti stavby L. Š. (...) a odborné stanoviská

v zmysle správneho a stavebného zákona“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (...) (ods. 1). Vlastníctvo zaväzuje.

Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami

chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie,

prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie na mieru ustanovenú zákonom (ods. 3).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

Predmetom sťažnosti sú namietané porušenia základných práv zaručených

v označených článkoch postupom obce, ktorá podľa tvrdenia sťažovateľa ako

„stavebný úrad“ v rozpore so o územnom plánovaní a stavebnom

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov neprizvala sťažovateľa za

účastníka stavebného konania, nepožiadala ho ako vlastníka bytu bývajúceho nad

stavebníkom o vyjadrenie k stavbe (zimnej záhrady), nezakročila proti stavebníkovi, aby

zabránila nepriaznivým účinkom nadmerného hluku, nedoručila mu rozhodnutie o povolení

stavby, a tým mu znemožnila, aby mohol podať námietky a obrátiť sa v prípade potreby na

príslušný súd.

Podľa a žalobu

v správnom súdnictve môže podať aj osoba, „s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako

s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo“ (§ 250 ods. 2), resp. žalobu môže

podať aj ten, „kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa

s ním ako s účastníkom konania malo konať“, v takomto prípade „súd overí správnosť tohto

tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa

okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po

uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe“

(§ 250b ods. 2).

Pretože rozhodnutie o stavebnom povolení nie je z preskúmavania súdov v správnom

súdnictve vylúčené, resp. „stavebné povolenie je rozhodnutím orgánu verejnej správy,

zákonnosť ktorého preskúmavajú výlučne všeobecné súdy“ (), ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ má v správnom súdnictve podľa cit. ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku na ochranu svojich základných práv, ktorých porušenie namietal

predmetnou sťažnosťou, účinné a dostupné právne prostriedky nápravy, čo je okolnosť,

ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia

označených základných práv.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003