Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 50/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť mesta Žilina, zastúpeného komerčnou právničkou JUDr. D.

B., K., vo veci porušenia základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 a čl.

2 ods. 2 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

o zastavení dovolacieho konania sp. zn. z 27. septembra 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mesta Žilina o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2002 doručená sťažnosť mesta Žilina (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčnou

právničkou JUDr. D. B., K., vo veci porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa podľa

v spojení s a (ďalej len „“)

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Cdo

2/01 z 27. septembra 2001 doručeným mestu Žilina 29. októbra 2001.

Sťažovateľ porušenie svojich základných práv a slobôd vidí v tom, že najvyšší súd

v právnej veci sťažovateľa o určenie neexistencie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

(v ktorej bol sťažovateľ žalovanou stranou) vedenej na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn.

o dovolaní žalovaného (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. mája 2000 sp. zn. rozhodol tak, že

dovolacie konanie 27. septembra 2001 zastavil z dôvodu nesplnenia povinného právneho

zastúpenia žalovaného advokátom alebo komerčným právnikom, keďže žalovaný

(sťažovateľ) nereagoval na výzvu najvyššieho súdu na odstránenie tohto nedostatku. Podľa

názoru sťažovateľa ho mal Okresný súd v Žiline vyzvať na predloženie plnej moci, a nie

najvyšší súd, ktorého postup hodnotí tak, že bol nad rámec § 241 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v rozpore s . Sťažovateľ ďalej

argumentuje tým, že poslal najvyššiemu súdu požadovanú plnú moc, ktorá však nebola

najvyššiemu súdu doručená, čo sa dozvedel až z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.5 Cdo

2/01 z 27. septembra 2001 (doručeného mu 29. októbra 2001).

V nadväznosti na toto rozhodnutie sťažovateľ podal návrh na odpustenie zmeškania

lehoty, ktorý však Okresný súd v Žiline zamietol uznesením č. k. -431 zo

14. februára 2002 a o odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Žiline tak,

že uznesenie súdu prvého stupňa svojím rozhodnutím sp. zn. Co 890/02 zo 7. mája 2002

potvrdil. O dovolaní z 19. júna 2002 najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo

109/02 rozhodol uznesením z 26. septembra 2002 tak, že ho odmietol. Uznesenie bolo

doručené sťažovateľovi 28. októbra 2002.

Od ústavného súdu požaduje sťažovateľ vyniesť tento nález:

„Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

Najvyšší súd SR porušil právo sťažovateľa uvedené v SR

v spojení s a SR uznesením o zastavení dovolacieho konania sp. zn.

zo dňa 27. 9. 2001.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5

Cdo 2/01 zo dňa 27. 9. 2001 a prikazuje Najvyššiemu súdu SR vo veci o dovolaní

sťažovateľa konať.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“), ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V súlade s zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ustanovuje podrobnosti o spôsobe konania

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd každý návrh predbežne

prerokuje a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia. Jedným z dôvodov odmietnutia je aj oneskorene podaný návrh (sťažnosť).

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že sa v ňom dožaduje zrušenia právoplatného

rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. októbra 2001, t. j. po

uplynutí vyše jedného roka.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd lehotu na podanie sťažnosti ustanovenú v

vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. septembra 2001 nepovažoval za zachovanú, a preto odmietol

sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene.

Bolo už potom bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2003