Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 103/05
PDF · 130.23 KB
No categories available
IV. ÚS 103/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Jána Kišša, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. M.,
V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Topoľčany
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Rob 777/94 a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 295/03
takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Jána Kišša o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005
doručená sťažnosť Jána Kišša (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Rob 777/94 a vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
Zo sťažnosti vyplynulo, že „Proti sťažovateľovi bol dňa 26. 08. 1994 podaný
na Okresný súd v Topoľčanoch návrh na zaplatenie 829 431, 30 Sk s prísl. (...) Na základe
uvedeného návrhu Okresný súd v Topoľčanoch vydal svoje rozhodnutie – platobný rozkaz
č. k. 12 Rob 777/94 zo dňa 22. 09. 1994, ktorým zaviazal sťažovateľa v tom konaní odporcu
zaplatiť navrhovateľovi označenom ako Slovnaft, a. s., Obchodný závod, 966 53 Hronský
Beňadik, bez IČO a bez ďalších bližšie určujúcich údajov navrhovateľa, sumu
829 431,30 Sk a trovy konania v sume 33 176 Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť
11. 10. 1994. (...) Na základe návrhu oprávneného označenom v návrhu ako Slovnaft, a. s.,
Vlčie hrdlo, Bratislava, vydal Okresný súd v Topoľčanoch v konaní 8 Er 295/03 poverenie
č. 5406 011381 zo dňa 14. 10. 2003 na vykonanie exekúcie, platobného rozkazu Okresného
súdu v Topoľčanoch č. k. 12 Rob 777/94 v prospech oprávneného Slovnaft, a. s., Vlčie
hrdlo, Bratislava, hoci v platobnom rozkaze takýto subjekt nie je označený a ani inými
skutočnosťami v spise preukázanými, že subjekt označený v platobnom rozkaze č. k.
12 Rob 777/94 a subjekt označený v návrhu ako povinný je ten istý subjekt“.
Sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu v označenom rozkaznom konaní
a nadväzujúcom exekučnom konaní bolo opakovane porušené jeho základné právo podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Pochybenie okresného súdu v rozkaznom konaní spočíva podľa
sťažovateľa v tom, že vydal citovaný platobný rozkaz „... na základe návrhu, ktorý podala
neoprávnená osoba na podanie takéhoto návrhu. Návrh je podpísaný tak, že pod odtlačok
pečiatky Slovnaft, a. s., Obchodný závod, Hronský Beňadik, je uvedená ako osoba
podpisujúca návrh JUDr. L. H., právny zástupca závodu. (...) Zo spisu Okresného súdu
Topoľčanoch č. k. 12 Rob 777/94 je zrejmé, že osoba podpisujúca návrh nie je štatutárnym
orgánom a ani v spise nie je plnomocenstvo na takéto jej konanie. Súčasne sťažovateľ
namieta, že subjekt označený v platobnom rozkaze nemá a ani nemal v čase podania návrhu
právnu subjektivitu a ani ju v návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ
nedeklaroval - nepreukázal. Za takého stavu neboli splnené procesné podmienky na vydanie
platobného rozkazu“.
Pokiaľ ide o exekučné konanie, sťažovateľ vidí porušenie svojho uvedeného
základného práva v tom, „... že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný
spoločnosťou Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo Bratislava, súd vydal súdnemu exekútorovi dňa
14. 10. 2003 poverenie č. 5406011381 na vykonanie exekúcie, hoci v platobnom rozkaze
č. 12 Rob 777/94 zo dňa 29. 8. 1994 oprávnený nie je označený tak ako v návrhu na vydanie
platobného rozkazu“.
Keďže sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu v označených konaniach
bol neústavný, domáha sa, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti
rozhodol týmto nálezom:
„Právo Jána Kišša na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu v Topoľčanoch vo veci 12 Rob 777/94 vydaním
platobného rozkazu a vo veci 8 Er 239/03 vydaním poverenia č. 5406011381 zo dňa
14. 10. 2003 porušené bolo.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti je okrem iného tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd vydaním
platobného rozkazu vo veci vedenej pod sp. zn. 12 Rob 777/94 porušil základné právo
sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Ako vyplýva z pripojeného platobného rozkazu okresného súdu vydaného
20. septembra 1994, uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. októbra 1994.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre
prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. V prípade podania
sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nedovoľuje zákon o ústavnom súde
žiadne výnimky a ani neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS
14/03, II. ÚS 50/03, I. ÚS 110/03).
Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať
za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd
(napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).
Pretože sťažovateľ napadol postup okresného súdu v konaní, ktoré bolo právoplatne
skončené 11. októbra 1994 a sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 29. marca 2005
(doručená ústavnému súdu 31. marca 2005), nepovažoval ústavný súd lehotu ustanovenú
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu
v označenom rozkaznom konaní za zachovanú.
Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 8 Er 295/03 (vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003), ústavný súd zistil, že upovedomenie súdneho
exekútora o začatí exekúcie z 23. februára 2004 bolo sťažovateľovi doručené 19. apríla
2004. Keďže v bode 3 citovaného upovedomenia o začatí exekúcie je výslovný odkaz
na poverenie na vykonanie exekúcie č. 5406011381 vydané okresným súdom 14. októbra
2003, možno konštatovať, že sťažovateľ sa o skutočnosti, ktorá je podstatou tvrdení
o porušení jeho uvedeného základného práva, dozvedel najneskôr v deň, keď mu bolo
doručené predmetné upovedomenie. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru,
že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, t. j. 31. marca 2005, aj pokiaľ ide o túto časť sťažnosti, už uplynula lehota
ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.
Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa
zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. apríla 2005