Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 103/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Jána Kišša, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. P. M.,

V., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa postupom Okresného súdu Topoľčany

v konaní vedenom pod sp. zn. a vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Kišša o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2005

doručená sťažnosť Jána Kišša (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej aj „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplynulo, že „Proti sťažovateľovi bol dňa 26. 08. 1994 podaný

na Okresný súd v Topoľčanoch návrh na zaplatenie 829 431, 30 Sk s prísl. (...) Na základe

uvedeného návrhu Okresný súd v Topoľčanoch vydal svoje rozhodnutie – platobný rozkaz

č. k. zo dňa 22. 09. 1994, ktorým zaviazal sťažovateľa v tom konaní odporcu

zaplatiť navrhovateľovi označenom ako Slovnaft, a. s., Obchodný závod, 966 53 Hronský

Beňadik, bez IČO a bez ďalších bližšie určujúcich údajov navrhovateľa, sumu

829 431,30 Sk a trovy konania v sume 33 176 Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť

11. 10. 1994. (...) Na základe návrhu oprávneného označenom v návrhu ako Slovnaft, a. s.,

Vlčie hrdlo, Bratislava, vydal Okresný súd v Topoľčanoch v konaní poverenie

č. 5406 011381 zo dňa 14. 10. 2003 na vykonanie exekúcie, platobného rozkazu Okresného

súdu v Topoľčanoch č. k. v prospech oprávneného Slovnaft, a. s., Vlčie

hrdlo, Bratislava, hoci v platobnom rozkaze takýto subjekt nie je označený a ani inými

skutočnosťami v spise preukázanými, že subjekt označený v platobnom rozkaze č. k.

a subjekt označený v návrhu ako povinný je ten istý subjekt“.

Sťažovateľ tvrdí, že postupom okresného súdu v označenom rozkaznom konaní

a nadväzujúcom exekučnom konaní bolo opakovane porušené jeho základné právo podľa

. Pochybenie okresného súdu v rozkaznom konaní spočíva podľa

sťažovateľa v tom, že vydal citovaný platobný rozkaz „... na základe návrhu, ktorý podala

neoprávnená osoba na podanie takéhoto návrhu. Návrh je podpísaný tak, že pod odtlačok

pečiatky Slovnaft, a. s., Obchodný závod, Hronský Beňadik, je uvedená ako osoba

podpisujúca návrh JUDr. L. H., právny zástupca závodu. (...) Zo spisu Okresného súdu

Topoľčanoch č. k. je zrejmé, že osoba podpisujúca návrh nie je štatutárnym

orgánom a ani v spise nie je plnomocenstvo na takéto jej konanie. Súčasne sťažovateľ

namieta, že subjekt označený v platobnom rozkaze nemá a ani nemal v čase podania návrhu

právnu subjektivitu a ani ju v návrhu na vydanie platobného rozkazu navrhovateľ

nedeklaroval - nepreukázal. Za takého stavu neboli splnené procesné podmienky na vydanie

platobného rozkazu“.

Pokiaľ ide o exekučné konanie, sťažovateľ vidí porušenie svojho uvedeného

základného práva v tom, „... že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný

spoločnosťou Slovnaft, a. s., Vlčie hrdlo Bratislava, súd vydal súdnemu exekútorovi dňa

14. 10. 2003 poverenie č. 5406011381 na vykonanie exekúcie, hoci v platobnom rozkaze

č. zo dňa 29. 8. 1994 oprávnený nie je označený tak ako v návrhu na vydanie

platobného rozkazu“.

Keďže sťažovateľ je toho názoru, že postup okresného súdu v označených konaniach

bol neústavný, domáha sa, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti

rozhodol týmto nálezom:

„Právo Jána Kišša na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu v Topoľčanoch vo veci vydaním

platobného rozkazu a vo veci vydaním poverenia č. 5406011381 zo dňa

14. 10. 2003 porušené bolo.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je okrem iného tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd vydaním

platobného rozkazu vo veci vedenej pod sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Ako vyplýva z pripojeného platobného rozkazu okresného súdu vydaného

20. septembra 1994, uvedený platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 11. októbra 1994.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu jednou zo zákonných podmienok pre

prijatie sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , t. j. v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. V prípade podania

sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nedovoľuje

žiadne výnimky a ani neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS

14/03, , ).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa nemožno považovať

za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd

(napr. , ).

Pretože sťažovateľ napadol postup okresného súdu v konaní, ktoré bolo právoplatne

skončené 11. októbra 1994 a sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 29. marca 2005

(doručená ústavnému súdu 31. marca 2005), nepovažoval ústavný súd lehotu ustanovenú

v vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu

v označenom rozkaznom konaní za zachovanú.

Čo sa týka tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu okresného súdu

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. (vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie č. 5406011381 zo 14. októbra 2003), ústavný súd zistil, že upovedomenie súdneho

exekútora o začatí exekúcie z 23. februára 2004 bolo sťažovateľovi doručené 19. apríla

2004. Keďže v bode 3 citovaného upovedomenia o začatí exekúcie je výslovný odkaz

na poverenie na vykonanie exekúcie č. 5406011381 vydané okresným súdom 14. októbra

2003, možno konštatovať, že sťažovateľ sa o skutočnosti, ktorá je podstatou tvrdení

o porušení jeho uvedeného základného práva, dozvedel najneskôr v deň, keď mu bolo

doručené predmetné upovedomenie. Na základe toho ústavný súd dospel k záveru,

že v čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 127 ods. 1

, t. j. 31. marca 2005, aj pokiaľ ide o túto časť sťažnosti, už uplynula lehota

ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa

tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa

zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005