Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 49/03
PDF · 75.97 KB
No categories available
II. ÚS 49/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 49/03-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť S. T., bytom H., proti rozhodnutiu Okresného súdu
Prievidza z 1. októbra 2002 č. k. Er 985/02-21, Ex 210/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť S. T. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. októbra
2002 doručené podanie S. T., bytom H., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Ústavná
sťažnosť“, ktorým sa sťažovateľ žiada, aby ústavný súd pri predbežnom prerokovaní jeho
sťažnosti odložil vykonateľnosť rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi č. k. Er 985/02-21,
Ex 210/02 z 1. októbra 2002 a vo veci samej uvedené uznesenie zrušil a priznal mu vo
výške 20 000 Sk primerané finančné zadosťučinenie. Poukazuje pritom na právo každého
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky)
a na konanie vo veci obnovy konania, ktoré podľa jeho vyjadrenia inicioval 10. augusta
1999 a ktoré sa ani nezačalo.
Pretože podanie nespĺňalo náležitosti ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“), vyzval ústavný súd sťažovateľa na doplnenie sťažnosti, pričom bol
informovaný o náležitostiach podaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu reagoval tak, že požiadal o predĺženie lehoty na
doplnenie podania, s čím ústavný súd súhlasil a v nadväznosti na to sťažovateľ vyslovil
nesúhlas so zákonnou povinnosťou právneho zastúpenia pred ústavným súdom a žiadal, aby
ústavný súd konal o jeho podaní. Na ďalšiu výzvu ústavného súdu sťažovateľ reagoval
žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu a uviedol svoju príjmovú situáciu, ktorá by za
splnenia ďalších podmienok odôvodňovala ustanovenie právneho zástupcu.
Ústavný súd žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom nevyhovel, pretože dospel k záveru, že v danom prípade by išlo o zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva na ochranu ústavnosti.
V nadväznosti na rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o ustanovenie právneho
zástupcu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2003