Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 130/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V., obaja bytom K., zastúpených

advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva na rovnosť ich

vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa

Slovenskej republiky, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než

v uvedených podmienok a práva na pokojné

užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. apríla 2001, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra

2002 doručená sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V., obaja bytom K., (ďalej len „navrhovatelia“),

zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva na

rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“), práva na ochranu proti obmedzeniu

vlastníckeho práva za iných než v uvedených podmienok a práva na

pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“)

rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len okresný súd“) sp. zn.

z 20. apríla 2001.

Navrhovatelia v sťažnosti uviedli, že ako vlastníci stavebného pozemku parcelné

č. 7090 v katastrálnom území Košice - Sever podali 3. apríla 2000 Okresnému úradu

Košice I, odboru životného prostredia, návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu –

samostatne stojaci jednopodlažný rodinný dom na pozemku parcelné č. 7090 zapísanom na

liste vlastníctva č. 3628 s umiestnením prípojky z verejných inžinierskych sietí

umiestnených na pozemku parcelné č. 8281 cez pozemok parcelné č. 7132/32 – účelová

komunikácia v zelenom páse so súhlasom vlastníka mesta Košice.

Rozhodnutím sp. zn. ŽP – 830/2000 – BRA z 26. júla 2000 rozhodol Okresný úrad

Košice I o umiestnení stavby, na ktorú bol navrhovateľmi podaný návrh, pričom vo svojom

rozhodnutí stanovil pre umiestnenie stavby podmienky, medzi ktorými uvádza prístup na

pozemok stavebníka, vstup do rodinného domu z účelovej komunikácie parcelné č. 7132/32,

ktorá je vedená z ulice Podhradová. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že novostavba rodinného

domu bude napojená na jestvujúcu technickú infraštruktúru z verejných sietí (parcela

č. 8282 ulica Podhradová) prípojkami – vodovod, kanalizácia, plyn, elektrina, vedenými

v zelenom páse cez pozemok parcelné č. 7132/32 so súhlasom vlastníka mesta Košice. Túto

skutočnosť potvrdil svojím rozhodnutím sp. zn. z 28. novembra 2000 aj

Krajský úrad v Košiciach konštatujúc, že jestvujúca prístupová komunikácia je vo

vlastníctve mesta Košice a jej účelom je okrem iného i umožniť prístup na parcelu č. 7090

a č. 7089, čo v danom prípade pre účely územného rozhodnutia je postačujúce.

Dňa 26. apríla 2000 podali vlastníci bytov v obytnom dome v Košiciach na ulici

Cesta pod Hradovou č. 8 návrh na okresnom súde, ktorým sa dožadovali nahradenia

prejavu vôle mesta Košice uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov

k zastavanému a priľahlému pozemku na základe zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o vlastníctve bytov“).

Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 20. apríla 2001 rozhodol, že nahrádza

prejav vôle mesta Košice, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými

vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim

2

sa v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1 299 m, a to parcely č. 7092

2

zastavaná plocha o výmere 309 ma novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha

2

o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere

2

9 376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou

zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Kúpna zmluva

tvorí súčasť tohto rozsudku.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v kúpnej zmluve tvoriacej

prílohu tohto rozsudku sú zohľadnené aj záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho

pozemku parcelné č. 7090, v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré zodpovedá

právu prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203.

Mesto Košice ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

podalo proti rozsudku z 20. apríla 2001 odvolanie.

Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania

na strane odporcu.

V dôsledku späťvzatia odvolania odporcom z 12. novembra 2002 okresný súd

uznesením z 12. novembra 2002 odvolacie konanie zastavil.

Porušenie základných práv a slobôd podľa a 4 , ako aj

dodatkového protokolu k dohovoru vidia navrhovatelia v tom, že okresný súd svojím

rozhodnutím povýšil vlastnícke právo vlastníkov bytov v obytnom dome v Košiciach na

ulici Cesta pod Hradovou č. 8 nad vlastnícke právo navrhovateľov, ktorí sú vlastníkmi

parcely č. 7090 v katastrálnom území Košice - Sever. Navrhovatelia považovali za

nesporné, vzhľadom na kompetencie správnych orgánov v oblasti správy pozemných

komunikácií, že parcela č. 7132/32 je svojou časťou, ktorá je zároveň aj predmetom

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, verejnou účelovou komunikáciou. Okresný súd

však rozhodol, že spomínaná verejná účelová komunikácia bude vo vlastníctve uvedených

vlastníkov bytov a navrhovateľom vymedzil ich podiel na užívaní tejto komunikácie

právom prechodu. Pre takýto postup podľa názoru navrhovateľov však okresný súd nemal

žiadny zákonný ani ústavný dôvod. Podľa nich okresný súd nemohol svojvoľne bez

zákonných dôvodov určiť verejnú účelovú komunikáciu do vlastníctva vlastníkov bytov

v obytnom dome a už len týmto spôsobom hodnotiť ich vlastnícke právo vyššie ako

vlastnícke právo navrhovateľov. Porušenie svojho práva na rovnosť ich vlastníckeho práva

s vlastníckym právom vlastníkov bytov v obytnom dome cítia preto, lebo okresný súd ich

bez právneho dôvodu znevýhodnil tým, že im vymedzil len úzko obmedzené užívanie

predmetnej komunikácie, zatiaľ čo vlastníkom bytom ju určil do vlastníctva. Slovo prechod

nie je celkom jasne vymedzené a pri jeho užšom výklade možno dôjsť k záveru, že po

predmetnom pozemku majú právo prechádzať navrhovatelia len pešo, keďže doprava

motorovým vozidlom by zrejme mala byť označená slovom prejazd. Podľa názoru

navrhovateľov napadnuté rozhodnutie okresného súdu znemožňuje užívať ich pozemok ako

stavebný pozemok a zriadiť na ňom stavbu. Navrhovatelia sa domnievajú, že v súvislosti

s uvedeným sú naplnené podmienky aj na to, aby ústavný súd vydal rozhodnutie

o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného

súdu.

Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd

- deklaroval porušenie ich práva na rovnosť ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1

, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v

uvedených podmienok a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa

dodatkového protokolu k dohovoru rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. apríla 2001,

- zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. z 20. apríla 2001,

- vrátil vec vedenú na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Okresnému

súdu Košice I na ďalšie konanie,

- zakázal Okresnému súdu Košice I vo veci sp. zn. porušovať práva

navrhovateľov na rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov

podľa , na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než

v uvedených podmienok a na pokojné užívanie svojho majetku uvedené

v čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru,

- uložil odporcovi povinnosť nahradiť im všetky trovy tohto konania.

Zároveň navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení,

ktorým odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.

z 20. apríla 2001 až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti navrhovateľov pred

ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje“.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická osoba alebo právnická

osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

III.

Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie navrhovateľov o porušení ich

základných práv podľa označených článkov a dodatkového protokolu k dohovoru

rozhodnutím okresného súdu o nahradení prejavu vôle mesta Košice, že ako predávajúci

uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych

podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Košice – Sever

22

v celkovej výmere 1 299 m, a to parcely č. 7092 zastavaná plocha o výmere 309 m

2

a novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m, ktorá vznikla

2

oddelením z parcely 7132/32, ostatná plocha o výmere 9 376 m, na základe geometrického

plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla

2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Táto kúpna zmluva tvorí súčasť tohto rozsudku. V časti III

kúpnej zmluvy tvoriacej prílohu tohto rozsudku sa v prospech navrhovateľov zriaďuje

vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu

2

č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32

2

ostatná plocha o výmere 9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000

vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného

Okresným úradom Košice I, odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000.

Pre rozhodnutie ústavného súdu boli rozhodujúce nasledovné právne úvahy a právne

posúdenie predmetu konania:

Podľa § 18 a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov obec je povinná previesť vlastníctvo

zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnuté podľa osobitného predpisu na vlastníka

bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu

požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, za cenu určenú týmto zákonom.

Pôvodní vlastníci bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici Cesta pod

Hradovou č. 8 v Košiciach požiadali mesto Košice o uzavretie zmlúv o prevode

spoluvlastníckych podielov k zastavanému a priľahlému pozemku listom z 22. marca 1997.

Opätovnú výzvu z 19. januára 2000 spolu s nimi podpísali aj noví vlastníci (v jednom

prípade dcéra pôvodných vlastníkov bytu titulom kúpy, v druhom prípade manželia – tretie

osoby titulom kúpy od pôvodných vlastníkov bytu).

Podľa § 5 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov práva a povinnosti zo zmluvy o prevode

vlastníctva alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka

bytu alebo nebytového priestoru v dome.

Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu

a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu,

spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého

pozemku, najmä vecné bremeno, prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových

priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.

Podľa § 20 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu a nebytového priestoru v dome

má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu.

Uvedený zákon priamo neobsahuje vymedzenie pojmu „priľahlý pozemok“. V § 2

ods. 6 iba ustanovuje, že spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené

na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou

domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady

a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku

patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).

Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu

ukladajúcim vyhlásenie vôle ( ) možno, len ak

tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť.

Keďže mesto Košice napriek výzvam svoju zákonnú povinnosť previesť

spoluvlastnícky podiel k zastavanému a priľahlému pozemku nesplnilo, okresný súd

rozsudkom z 20. apríla 2001 nahradil jeho prejav vôle uzavrieť s vlastníkmi bytov

nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 v Košiciach kúpnu

zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa

2

v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1299 m, a to parcely č. 7092

2

zastavaná plocha o výmere 309 ma novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha

2

o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere

2

9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou

zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000, za kúpnu cenu 5 196 Sk.

V kúpnej zmluve tvoriacej prílohu tohto rozsudku, sú podľa okresného súdu

zohľadnené i záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho pozemku parcelné č. 7090,

v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez

novovytvorenú parcelu č. 7132/203.

Mesto Košice ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. podalo proti rozsudku okresného súdu z 20. apríla 2001 odvolanie.

Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania na

strane mesta Košice ako odporcu. V dôsledku späťvzatia odvolania mestom Košice odvolací

súd uznesením z 20. novembra 2002 odvolanie konanie zastavil.

Jedinou zákonnou podmienkou pre vstup tretej osoby do konania v postavení

vedľajšieho účastníka na strane žalobcu alebo žalovaného podľa § 93 Občianskeho súdneho

poriadku je jej právny záujem na výsledku konania, ktorý je daný spravidla vtedy, ak

rozhodnutím vo veci bude ovplyvnené jej právne postavenie. Pokiaľ takáto osoba majúca

spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 citovaného zákona vstupuje do konania

z vlastnej iniciatívy a žiaden z účastníkov nemá proti jej vstupu námietky, stáva sa

vedľajším účastníkom doručením jej oznámenia súdu, že vstupuje do konania vedľa žalobcu

alebo žalovaného, bez toho, aby súd o prípustnosti jej vedľajšieho účastníctva rozhodoval

a aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu.

Podľa má vedľajší účastník v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Z povahy jeho

postavenia, čiastočne obmedzeného postavením účastníka, ktorý je dominus litis, vyplýva,

že nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka, vedľa ktorého vystupuje. V prejednávanej

veci ide o tento prípad. Vzhľadom na to, že mesto Košice vzalo späť svoje odvolanie,

nespochybnilo postup a rozhodnutie okresného súdu týkajúci sa prevodu, a tým potvrdilo

prijateľnosť riešenia zachovávajúceho právo prechodu formou vecného bremena v prospech

navrhovateľov ako vlastníkov susediacej parcely. Týmto procesným úkonom účastníka

mesta Košice sú viazaní aj navrhovatelia ako vedľajší účastníci v odvolacom konaní.

Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uplatnenie inštitútu vecných

bremien v občianskoprávnych vzťahoch so zreteľom na praktické potreby občanov. Podľa

vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej

veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Ide o vecnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (neodporujúce

ústavným zásadám ochrany vlastníckeho práva, vylučujúce zvýhodňovanie, resp.

znevýhodňovanie jednotlivých vlastníkov) spočívajúce v tom, že povinnosť vlastníka

zaťaženej nehnuteľnosti vyplývajúca z vecného bremena prechádza s vlastníctvom tejto

nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú

spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

V danom prípade práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Podľa na

nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra

nehnuteľností.

Spôsoby vzniku a zániku vecných bremien sú stanovené v .

Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť – rovnako ako pri nadobudnutí

vlastníckeho práva - zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu, zákon, vydržanie.

Rozhodnutím oprávneného orgánu vzniká vecné bremeno v prípadoch, v ktorých právny

predpis zveruje určitému orgánu oprávnenie zriadiť vecné bremeno. Súdom je takéto právo

zverené taxatívne v dvoch prípadoch: a) v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu na

zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a b) v prípade rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe za podmienky, že

dôvody hodné osobitného zreteľa bránia prikázaniu stavby za náhradu navrhovateľovi

( ).

Vo veci sp. zn. okresný súd rozsudkom nahradil prejav vôle mesta

Košice, že ako predávajúci uzatvára s vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome

na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 v Košiciach kúpnu zmluvu tvoriacu prílohu tohto

rozsudku. V jej článku III v bode 2 sa v prospech navrhovateľov zriaďuje vecné bremeno,

ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203 ostatná plocha

2

o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere

2

9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou

zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného Okresným úradom Košice I,

odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000. Podľa tejto zmluvy sa vecné bremeno

zriaďuje v prospech navrhovateľov bezodplatne.

Práva a povinnosti vzniknuté na základe zmluvne zriadeného vecného bremena môžu

byť veľmi rozmanité, pričom zákon ich neuvádza ani príkladmo. Podľa judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. ) vecné bremeno má byť

vymedzené tak, aby nevznikli v budúcnosti z neho pre účastníkov pochybnosti, čo tvorí jeho

obsah, t. j. aké práva a povinnosti z neho pre účastníkov vyplývajú. Preto je vhodné

v zmluve uviesť, v akom rozsahu vecné bremeno vlastníka nehnuteľnosti obmedzuje.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ak sa

vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom

pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno

zriaďuje.

Navrhovatelia sa môžu dožadovať ochrany práv zodpovedajúcich vecnému bremenu,

ak im budú upierané v rámci prístupu k pozemku v ich vlastníctve a v budúcnosti aj

k rodinnému domu na ňom postavenému. Ochrana ich práv vyplýva zo všeobecného

ustanovenia , ktorý zásadne zabezpečuje možnosti súdnej

ochrany všade tam, kde je v občianskoprávnych vzťahoch ohrozené alebo narušené právo.

Predmetom tejto ochrany sú nepochybne aj práva zodpovedajúce vecným bremenám

(napr. na základe žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a na jeho

trpenie). Uplatnenie tohto občianskoprávneho inštitútu v oblasti úpravy susedských práv

a prístupov k pozemkom je teda nielen možné, ale v mnohých prípadoch aj vhodné.

Skutočnosť, že navrhovatelia sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím

vlastným. Uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti, a preto ústavný súd k nemu nezaujíma stanovisko.

Zo skutkového stavu navrhovateľmi v sťažnosti podrobne uvedeného je podľa

názoru ústavného súdu zrejmé, že jestvujú prostriedky súdnej ochrany práv navrhovateľov,

ktoré im dáva citovaný zákon. Je to okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať

a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.

Ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie. Preto ústavný súd nerozhodoval ani o návrhu na vydanie predbežného

opatrenia spočívajúceho v odložení vykonateľnosti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 20. apríla 2001.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2003