Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 130/03
PDF · 223.92 KB
No categories available
III. ÚS 130/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2003
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V., obaja bytom K., zastúpených
advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva na rovnosť ich
vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než
v čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uvedených podmienok a práva na pokojné
užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
17 C 540/00 z 20. apríla 2001, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra
2002 doručená sťažnosť Ing. J. V. a Ing. M. V., obaja bytom K., (ďalej len „navrhovatelia“),
zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho práva na
rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na ochranu proti obmedzeniu
vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4 ústavy uvedených podmienok a práva na
pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol k dohovoru“)
rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len okresný súd“) sp. zn. 17 C 540/00
z 20. apríla 2001.
Navrhovatelia v sťažnosti uviedli, že ako vlastníci stavebného pozemku parcelné
č. 7090 v katastrálnom území Košice - Sever podali 3. apríla 2000 Okresnému úradu
Košice I, odboru životného prostredia, návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu –
samostatne stojaci jednopodlažný rodinný dom na pozemku parcelné č. 7090 zapísanom na
liste vlastníctva č. 3628 s umiestnením prípojky z verejných inžinierskych sietí
umiestnených na pozemku parcelné č. 8281 cez pozemok parcelné č. 7132/32 – účelová
komunikácia v zelenom páse so súhlasom vlastníka mesta Košice.
Rozhodnutím sp. zn. ŽP – 830/2000 – BRA z 26. júla 2000 rozhodol Okresný úrad
Košice I o umiestnení stavby, na ktorú bol navrhovateľmi podaný návrh, pričom vo svojom
rozhodnutí stanovil pre umiestnenie stavby podmienky, medzi ktorými uvádza prístup na
pozemok stavebníka, vstup do rodinného domu z účelovej komunikácie parcelné č. 7132/32,
ktorá je vedená z ulice Podhradová. V rozhodnutí sa ďalej uvádza, že novostavba rodinného
domu bude napojená na jestvujúcu technickú infraštruktúru z verejných sietí (parcela
č. 8282 ulica Podhradová) prípojkami – vodovod, kanalizácia, plyn, elektrina, vedenými
v zelenom páse cez pozemok parcelné č. 7132/32 so súhlasom vlastníka mesta Košice. Túto
skutočnosť potvrdil svojím rozhodnutím sp. zn. 2000/11116 z 28. novembra 2000 aj
Krajský úrad v Košiciach konštatujúc, že jestvujúca prístupová komunikácia je vo
vlastníctve mesta Košice a jej účelom je okrem iného i umožniť prístup na parcelu č. 7090
a č. 7089, čo v danom prípade pre účely územného rozhodnutia je postačujúce.
Dňa 26. apríla 2000 podali vlastníci bytov v obytnom dome v Košiciach na ulici
Cesta pod Hradovou č. 8 návrh na okresnom súde, ktorým sa dožadovali nahradenia
prejavu vôle mesta Košice uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov
k zastavanému a priľahlému pozemku na základe zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o vlastníctve bytov“).
Okresný súd rozsudkom sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001 rozhodol, že nahrádza
prejav vôle mesta Košice, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými
vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
2
sa v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1 299 m, a to parcely č. 7092
2
zastavaná plocha o výmere 309 ma novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha
2
o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere
2
9 376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou
zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Kúpna zmluva
tvorí súčasť tohto rozsudku.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v kúpnej zmluve tvoriacej
prílohu tohto rozsudku sú zohľadnené aj záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho
pozemku parcelné č. 7090, v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktoré zodpovedá
právu prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203.
Mesto Košice ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
17 C 540/00 podalo proti rozsudku z 20. apríla 2001 odvolanie.
Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania
na strane odporcu.
V dôsledku späťvzatia odvolania odporcom z 12. novembra 2002 okresný súd
uznesením z 12. novembra 2002 odvolacie konanie zastavil.
Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj čl. 1
dodatkového protokolu k dohovoru vidia navrhovatelia v tom, že okresný súd svojím
rozhodnutím povýšil vlastnícke právo vlastníkov bytov v obytnom dome v Košiciach na
ulici Cesta pod Hradovou č. 8 nad vlastnícke právo navrhovateľov, ktorí sú vlastníkmi
parcely č. 7090 v katastrálnom území Košice - Sever. Navrhovatelia považovali za
nesporné, vzhľadom na kompetencie správnych orgánov v oblasti správy pozemných
komunikácií, že parcela č. 7132/32 je svojou časťou, ktorá je zároveň aj predmetom
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, verejnou účelovou komunikáciou. Okresný súd
však rozhodol, že spomínaná verejná účelová komunikácia bude vo vlastníctve uvedených
vlastníkov bytov a navrhovateľom vymedzil ich podiel na užívaní tejto komunikácie
právom prechodu. Pre takýto postup podľa názoru navrhovateľov však okresný súd nemal
žiadny zákonný ani ústavný dôvod. Podľa nich okresný súd nemohol svojvoľne bez
zákonných dôvodov určiť verejnú účelovú komunikáciu do vlastníctva vlastníkov bytov
v obytnom dome a už len týmto spôsobom hodnotiť ich vlastnícke právo vyššie ako
vlastnícke právo navrhovateľov. Porušenie svojho práva na rovnosť ich vlastníckeho práva
s vlastníckym právom vlastníkov bytov v obytnom dome cítia preto, lebo okresný súd ich
bez právneho dôvodu znevýhodnil tým, že im vymedzil len úzko obmedzené užívanie
predmetnej komunikácie, zatiaľ čo vlastníkom bytom ju určil do vlastníctva. Slovo prechod
nie je celkom jasne vymedzené a pri jeho užšom výklade možno dôjsť k záveru, že po
predmetnom pozemku majú právo prechádzať navrhovatelia len pešo, keďže doprava
motorovým vozidlom by zrejme mala byť označená slovom prejazd. Podľa názoru
navrhovateľov napadnuté rozhodnutie okresného súdu znemožňuje užívať ich pozemok ako
stavebný pozemok a zriadiť na ňom stavbu. Navrhovatelia sa domnievajú, že v súvislosti
s uvedeným sú naplnené podmienky aj na to, aby ústavný súd vydal rozhodnutie
o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného
súdu.
Navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd
- deklaroval porušenie ich práva na rovnosť ich vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy, práva na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než v čl. 20 ods. 4
ústavy uvedených podmienok a práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1
dodatkového protokolu k dohovoru rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
17 C 540/00 z 20. apríla 2001,
- zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 540/00 z 20. apríla 2001,
- vrátil vec vedenú na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 540/00 Okresnému
súdu Košice I na ďalšie konanie,
- zakázal Okresnému súdu Košice I vo veci sp. zn. 17 C 540/00 porušovať práva
navrhovateľov na rovnosť ich vlastníckeho práva s vlastníckym právom iných vlastníkov
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, na ochranu proti obmedzeniu vlastníckeho práva za iných než
v čl. 20 ods. 4 ústavy uvedených podmienok a na pokojné užívanie svojho majetku uvedené
v čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru,
- uložil odporcovi povinnosť nahradiť im všetky trovy tohto konania.
Zároveň navrhovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení,
ktorým odkladá vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 17 C 540/00
z 20. apríla 2001 až do právoplatného skončenia konania o sťažnosti navrhovateľov pred
ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje“.
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu k dohovoru každá fyzická osoba alebo právnická
osoba má právo pokojne užívať svoj majetok.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred
iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej
prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).
III.
Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie navrhovateľov o porušení ich
základných práv podľa označených článkov ústavy a dodatkového protokolu k dohovoru
rozhodnutím okresného súdu o nahradení prejavu vôle mesta Košice, že ako predávajúci
uzatvára kúpnu zmluvu s vyššie uvedenými vlastníkmi bytov o prevode spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Košice – Sever
22
v celkovej výmere 1 299 m, a to parcely č. 7092 zastavaná plocha o výmere 309 m
2
a novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m, ktorá vznikla
2
oddelením z parcely 7132/32, ostatná plocha o výmere 9 376 m, na základe geometrického
plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla
2000 za kúpnu cenu 5 196 Sk. Táto kúpna zmluva tvorí súčasť tohto rozsudku. V časti III
kúpnej zmluvy tvoriacej prílohu tohto rozsudku sa v prospech navrhovateľov zriaďuje
vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu
2
č. 7132/203 ostatná plocha o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32
2
ostatná plocha o výmere 9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000
vyhotoveného katastrálnou zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného
Okresným úradom Košice I, odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000.
Pre rozhodnutie ústavného súdu boli rozhodujúce nasledovné právne úvahy a právne
posúdenie predmetu konania:
Podľa § 18 a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov obec je povinná previesť vlastníctvo
zastavaného a priľahlého pozemku nadobudnuté podľa osobitného predpisu na vlastníka
bytu, ktorý nadobudol byt do vlastníctva z vlastníctva bytového družstva, ak vlastník bytu
požiada o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku, za cenu určenú týmto zákonom.
Pôvodní vlastníci bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici Cesta pod
Hradovou č. 8 v Košiciach požiadali mesto Košice o uzavretie zmlúv o prevode
spoluvlastníckych podielov k zastavanému a priľahlému pozemku listom z 22. marca 1997.
Opätovnú výzvu z 19. januára 2000 spolu s nimi podpísali aj noví vlastníci (v jednom
prípade dcéra pôvodných vlastníkov bytu titulom kúpy, v druhom prípade manželia – tretie
osoby titulom kúpy od pôvodných vlastníkov bytu).
Podľa § 5 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov práva a povinnosti zo zmluvy o prevode
vlastníctva alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome.
Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona práva a povinnosti pôvodného vlastníka domu
a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré sa týkajú spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva, pozemku zastavaného domom a priľahlého
pozemku, najmä vecné bremeno, prechádzajú na nových vlastníkov bytov a nebytových
priestorov nadobudnutím vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru.
Podľa § 20 zákona o vlastníctve bytov vlastník bytu a nebytového priestoru v dome
má právo previesť svoje vlastníctvo na inú osobu.
Uvedený zákon priamo neobsahuje vymedzenie pojmu „priľahlý pozemok“. V § 2
ods. 6 iba ustanovuje, že spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené
na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou
domu (ďalej len „príslušenstvo“), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady
a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku
patriacom k domu (ďalej len „priľahlý pozemok“).
Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu
ukladajúcim vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) možno, len ak
tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť.
Keďže mesto Košice napriek výzvam svoju zákonnú povinnosť previesť
spoluvlastnícky podiel k zastavanému a priľahlému pozemku nesplnilo, okresný súd
rozsudkom z 20. apríla 2001 nahradil jeho prejav vôle uzavrieť s vlastníkmi bytov
nachádzajúcich sa v bytovom dome na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 v Košiciach kúpnu
zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
2
v katastrálnom území Košice – Sever v celkovej výmere 1299 m, a to parcely č. 7092
2
zastavaná plocha o výmere 309 ma novovytvorenej parcely č. 7132/203 ostatná plocha
2
o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere
2
9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou
zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000, za kúpnu cenu 5 196 Sk.
V kúpnej zmluve tvoriacej prílohu tohto rozsudku, sú podľa okresného súdu
zohľadnené i záujmy navrhovateľov ako vlastníkov susediaceho pozemku parcelné č. 7090,
v prospech ktorých sa zriaďuje vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu cez
novovytvorenú parcelu č. 7132/203.
Mesto Košice ako odporca v konaní vedenom na okresnom súde pod
sp. zn. 17 C 540/00 podalo proti rozsudku okresného súdu z 20. apríla 2001 odvolanie.
Podaním z 15. marca 2002 vstúpili navrhovatelia ako vedľajší účastníci do konania na
strane mesta Košice ako odporcu. V dôsledku späťvzatia odvolania mestom Košice odvolací
súd uznesením z 20. novembra 2002 odvolanie konanie zastavil.
Jedinou zákonnou podmienkou pre vstup tretej osoby do konania v postavení
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu alebo žalovaného podľa § 93 Občianskeho súdneho
poriadku je jej právny záujem na výsledku konania, ktorý je daný spravidla vtedy, ak
rozhodnutím vo veci bude ovplyvnené jej právne postavenie. Pokiaľ takáto osoba majúca
spôsobilosť byť účastníkom konania podľa § 19 citovaného zákona vstupuje do konania
z vlastnej iniciatívy a žiaden z účastníkov nemá proti jej vstupu námietky, stáva sa
vedľajším účastníkom doručením jej oznámenia súdu, že vstupuje do konania vedľa žalobcu
alebo žalovaného, bez toho, aby súd o prípustnosti jej vedľajšieho účastníctva rozhodoval
a aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu.
Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku má vedľajší účastník v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Z povahy jeho
postavenia, čiastočne obmedzeného postavením účastníka, ktorý je dominus litis, vyplýva,
že nemôže podať odvolanie proti vôli účastníka, vedľa ktorého vystupuje. V prejednávanej
veci ide o tento prípad. Vzhľadom na to, že mesto Košice vzalo späť svoje odvolanie,
nespochybnilo postup a rozhodnutie okresného súdu týkajúci sa prevodu, a tým potvrdilo
prijateľnosť riešenia zachovávajúceho právo prechodu formou vecného bremena v prospech
navrhovateľov ako vlastníkov susediacej parcely. Týmto procesným úkonom účastníka
mesta Košice sú viazaní aj navrhovatelia ako vedľajší účastníci v odvolacom konaní.
Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje uplatnenie inštitútu vecných
bremien v občianskoprávnych vzťahoch so zreteľom na praktické potreby občanov. Podľa
§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Ide o vecnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (neodporujúce
ústavným zásadám ochrany vlastníckeho práva, vylučujúce zvýhodňovanie, resp.
znevýhodňovanie jednotlivých vlastníkov) spočívajúce v tom, že povinnosť vlastníka
zaťaženej nehnuteľnosti vyplývajúca z vecného bremena prechádza s vlastníctvom tejto
nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú
spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
V danom prípade práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností.
Spôsoby vzniku a zániku vecných bremien sú stanovené v Občianskom zákonníku.
Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť – rovnako ako pri nadobudnutí
vlastníckeho práva - zmluva, dedenie, rozhodnutie štátneho orgánu, zákon, vydržanie.
Rozhodnutím oprávneného orgánu vzniká vecné bremeno v prípadoch, v ktorých právny
predpis zveruje určitému orgánu oprávnenie zriadiť vecné bremeno. Súdom je takéto právo
zverené taxatívne v dvoch prípadoch: a) v súvislosti s rozhodovaním súdu o návrhu na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a b) v prípade rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe za podmienky, že
dôvody hodné osobitného zreteľa bránia prikázaniu stavby za náhradu navrhovateľovi
(§ 221 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Vo veci sp. zn. 17 C 540/00 okresný súd rozsudkom nahradil prejav vôle mesta
Košice, že ako predávajúci uzatvára s vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome
na ulici Cesta pod Hradovou č. 8 v Košiciach kúpnu zmluvu tvoriacu prílohu tohto
rozsudku. V jej článku III v bode 2 sa v prospech navrhovateľov zriaďuje vecné bremeno,
ktorému zodpovedá právo prechodu cez novovytvorenú parcelu č. 7132/203 ostatná plocha
2
o výmere 990 m, ktorá vznikla oddelením z parcely č. 7132/32 ostatná plocha o výmere
2
9376 m, na základe geometrického plánu č. 98/2000 vyhotoveného katastrálnou
zememeračskou službou GEOTOP 26. apríla 2000 a overeného Okresným úradom Košice I,
odborom katastrálnym, 9. mája 2000 pod č. 96/2000. Podľa tejto zmluvy sa vecné bremeno
zriaďuje v prospech navrhovateľov bezodplatne.
Práva a povinnosti vzniknuté na základe zmluvne zriadeného vecného bremena môžu
byť veľmi rozmanité, pričom zákon ich neuvádza ani príkladmo. Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. Cpj 13/85) vecné bremeno má byť
vymedzené tak, aby nevznikli v budúcnosti z neho pre účastníkov pochybnosti, čo tvorí jeho
obsah, t. j. aké práva a povinnosti z neho pre účastníkov vyplývajú. Preto je vhodné
v zmluve uviesť, v akom rozsahu vecné bremeno vlastníka nehnuteľnosti obmedzuje.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 312/85 ak sa
vecné bremeno zriaďuje k časti pozemku, vyznačuje sa táto časť pozemku na geometrickom
pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom úkone, ktorým sa vecné bremeno
zriaďuje.
Navrhovatelia sa môžu dožadovať ochrany práv zodpovedajúcich vecnému bremenu,
ak im budú upierané v rámci prístupu k pozemku v ich vlastníctve a v budúcnosti aj
k rodinnému domu na ňom postavenému. Ochrana ich práv vyplýva zo všeobecného
ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka, ktorý zásadne zabezpečuje možnosti súdnej
ochrany všade tam, kde je v občianskoprávnych vzťahoch ohrozené alebo narušené právo.
Predmetom tejto ochrany sú nepochybne aj práva zodpovedajúce vecným bremenám
(napr. na základe žaloby o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a na jeho
trpenie). Uplatnenie tohto občianskoprávneho inštitútu v oblasti úpravy susedských práv
a prístupov k pozemkom je teda nielen možné, ale v mnohých prípadoch aj vhodné.
Skutočnosť, že navrhovatelia sa s právnym názorom okresného súdu nestotožňujú, nemôže
sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru
a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor okresného súdu svojím
vlastným. Uznesenie okresného súdu nevykazuje znaky neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti, a preto ústavný súd k nemu nezaujíma stanovisko.
Zo skutkového stavu navrhovateľmi v sťažnosti podrobne uvedeného je podľa
názoru ústavného súdu zrejmé, že jestvujú prostriedky súdnej ochrany práv navrhovateľov,
ktoré im dáva citovaný zákon. Je to okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp subsidiarity
vyplývajúci z čl. 127 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať
a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv.
Ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie. Preto ústavný súd nerozhodoval ani o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia spočívajúceho v odložení vykonateľnosti rozsudku okresného súdu sp. zn.
17 C 540/00 z 20. apríla 2001.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2003