Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 213/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2003

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. E. K., bytom Ž., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š.,

B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35

ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd a

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s porušením rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V č. k. -42 z 29. októbra 2002 a rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č. k. -60 z 10. apríla 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. E. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2003

doručená sťažnosť MUDr. E. K., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. O. Š., B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 12 ods. 1 a 2,

a 4, (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol

k dohovoru“) v spojení s porušením rozsudkom Okresného súdu Bratislava

V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -42 z 29. októbra 2002 a rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -60 z 10. apríla 2003

Porušenie svojich uvedených práv vidí sťažovateľka v nasledovnom, ňou opísanom

skutkovom stave. Uvedenými rozsudkami bola zamietnutá jej žaloba proti Všeobecnej

zdravotnej poisťovni Bratislava (ďalej len „VZP“) o zaplatenie 140 504,73 Sk

s príslušenstvom. Uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť 30. apríla 2003.

Družstevná zdravotná poisťovňa Perspektíva (ďalej len „Perspektíva“) dlhovala

sťažovateľke 140 504,73 Sk s príslušenstvom z toho titulu, že sťažovateľka ako

prevádzkovateľka neštátneho zdravotníckeho zariadenia poskytovala v rokoch 1998 a 1999

zdravotnú starostlivosť aj poistencom Perspektívy, ale náhrada za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť jej nebola v zákonnej lehote 30 dní uhradená.

Dňa 1. júla 1999 bolo rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

Perspektíve odňaté povolenie na jej zriadenie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

17. júla 1999. Následne 20. apríla 2001 na návrh likvidátora bol na majetok Perspektívy

vyhlásený súdom konkurz. Tým nastala u zrušenej poisťovne zákonom predpokladaná

právna skutočnosť, teda zistenie, že z jej majetku nie je možné uspokojiť jej záväzky. Došlo

tým ku zákonnému prechodu týchto záväzkov na VZP.

Súdy zamietli žalobu sťažovateľky s odôvodnením, že žalovaná VZP nie je priamo

zo zákona právnym nástupcom zrušenej Perspektívy, keďže táto bola zrušená bez právneho

nástupcu. Na prechod záväzkov a pohľadávok Perspektívy na VZP musí byť splnená

podmienka, že zostávajúce záväzky a pohľadávky neboli v rámci likvidácie uspokojené

z majetku zrušenej Perspektívy. Až záväzky, ktoré zostanú, prechádzajú podľa zákona na

právneho nástupcu. K prechodu záväzkov nemôže dôjsť pred skončením likvidácie. Preto

súd považoval žalobu za predčasnú a ako takú ju zamietol.

Sťažovateľka uviedla v sťažnosti hlavne nasledovné právne argumenty:

Tvrdenie všeobecného súdu, podľa ktorého prechod záväzkov ešte nenastal, treba

považovať za nesprávne posúdenie veci po právnej stránke, lebo pred účinnosťou zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) nebola stanovená lehota na plnenie a pre VZP vznikla povinnosť plniť

ihneď po prechode záväzku. Súd nemôže v dôsledku prijatia

dodatočne predĺžiť lehotu na plnenie záväzku vzniknutého v čase pred účinnosťou tohto

zákona. Právne normy v podmienkach demokratického štátu pôsobia a majú pôsobiť

v zásade do budúcnosti, a nie do minulosti. Pritom neobsahuje

žiadne intertemporálne ustanovenia, v ktorých by bola ustanovená výnimka z princípu

zákazu retroaktivity, a preto jeho použitie nie je dôvodné.

Okrem toho podľa názoru sťažovateľky všeobecný súd pochybil aj pri právnom

posúdení použitého V tomto zákone sú stanovené lehoty na

uhrádzanie záväzkov zrušenej poisťovne, ktoré prešli na inú poisťovňu, a to tak, že k úhrade

má dôjsť do 24 mesiacov od schválenia účtovnej závierky Perspektívy ku dňu jej vstupu do

likvidácie alebo do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vyhlásenia konkurzu na

Perspektívu. Z toho vyplýva, že záväzky Perspektívy museli prejsť na VZP najneskôr

vyhlásením konkurzu a VZP ich musí uhradiť v lehote 24 mesiacov bez ohľadu na to, či sa

konkurz skončil alebo nie. Nie je teda možný taký výklad, podľa ktorého pokiaľ nie je

konkurz ukončený, nemožno veriteľov uspokojiť.

Sťažovateľka považuje aplikáciu za porušenie inštitútu

právnej istoty, ktorý je súčasťou právneho štátu, za aký treba považovať Slovenskú

republiku v zmysle . V danom prípade došlo k odňatiu už legálne

nadobudnutých práv neskoršie vydaným právnym predpisom. Je tým porušený čl. 12 ods. 1

a 2 , ako aj listiny, ktoré deklarujú neodňateľnosť, nescudziteľnosť,

nepremlčateľnosť a nezrušiteľnosť základných práv a slobôd, ako aj zákaz diskriminácie. Je

tomu tak o to viac, že podľa právneho stavu účinného pred vydaním

Z. z. prechádzal na VZP zo zákona záväzok zrušenej Perspektívy v celom rozsahu, teda

nielen dlžná istina, ale aj majetkové sankcie. Po nadobudnutí účinnosti

Z. z. však VZP zodpovedá už iba za istinu, nie teda za majetkové sankcie.

Samotné ustanovenie § 34 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „“) v znení zákona

č. je porušením a 4 a , ako aj

dodatkového protokolu k dohovoru, resp. všeobecné súdy vyložili toto ustanovenie

v rozpore s uvedenými ustanoveniami. Sťažovateľka totiž nemôže svoje základné právo

podnikať a vlastniť majetok riadne vykonávať, pokiaľ nemôže dostať včas zaplatené za

svoje pohľadávky, pričom na druhej strane je ona sama povinná poistencom

zákonom predpokladané zdravotnícke služby poskytnúť.

Zamietnutie návrhu na zaplatenie úhrad považuje sťažovateľka za zvláštny druh

vyvlastnenia jej vlastníctva nedefinovaný zákonom, na ktoré neboli splnené podmienky

podľa . Sťažovateľke takýmto postupom vznikajú bezprostredné škody

na majetku.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jej práv, zrušil oba

uvedené rozsudky všeobecných súdov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

100 000 Sk.

Pre rozhodnutie ústavného súdu boli rozhodujúce nasledovné ustanovenia ,

iných zákonov a jeho vlastné predchádzajúce rozhodnutia.

Článok 127 ods. 1 : „Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

Ustanovenie

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): „Návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.“

Ústavný súd predbežne preskúmal oba napadnuté rozsudky všeobecných súdov

a zistil, že sťažovateľkina žaloba zo 17. septembra 2001 bola zamietnutá v celom rozsahu.

Podľa názoru oboch súdov z ustanovenia a

v znení vyplýva, že ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné

uspokojiť jej záväzky, prechádzajú tieto na VZP alebo inú poisťovňu, ktorá prevzala

poistencov. Zrušením povolenia na zriadenie Perspektívy vstupuje táto do likvidácie.

Určený likvidátor musí majetkový zostatok, ktorý vznikne z likvidácie po uspokojení

záväzkov a pohľadávok, vrátiť zriaďovateľovi. O tom, či prejdú záväzky a pohľadávky

Perspektívy na VZP, bude možné zaujať stanovisko až po ukončení likvidácie. Skutočnosť,

že na majetok Perspektívy bol vyhlásený konkurz, tento stav nijako neovplyvňuje. Žalobu

sťažovateľky treba považovať za predčasnú, keďže v čase rozhodovania všeobecných súdov

VZP ešte nebola pasívne legitimovaná. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa retroaktivity,

pretože podľa pre rozhodovanie súdu je

rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že by rozsudok okresného

súdu alebo krajského súdu bolo potrebné považovať za zjavne neodôvodnený alebo

arbitrárny. Bolo nepochybne v právomoci okresného súdu aj krajského súdu príslušné

zákonné ustanovenia vyložiť. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol výklad

všeobecných súdov z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný. V tejto

súvislosti poukazuje ústavný súd na tú skutočnosť, že krajský súd potvrdil zamietnutie

žaloby z dôvodu jej predčasnosti. Nedošlo teda k tomu, že by krajský súd považoval nároky

sťažovateľky za nedôvodné s konečnou platnosťou, a to ani v tej časti, v ktorej sa

sťažovateľka domáhala prisúdenia majetkových sankcií.

Ústavný súd vychádza z prezumpcie ústavnosti všetkých ustanovení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní

rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o poisťovniach“). Ústavný súd nemôže v rámci konania

o ústavnej sťažnosti podľa skúmať ústavnosť zákonov, ale musí vychádzať

z prezumpcie ich ústavnosti. Sťažovateľka ako fyzická osoba nepatrí medzi subjekty, ktoré

sú aktívne legitimované na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov,

ktorých taxatívny výpočet obsahuje až e) . Preto ústavný súd

neskúmal sťažovateľkinu argumentáciu týkajúcu sa údajnej protiústavnosti niektorých

ustanovení zákona o poisťovniach.

Podľa doterajšej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Napadnuté rozsudky všeobecných súdov nie sú zjavne svojvoľné a neodôvodnené.

Okresný súd aj krajský súd zistili skutkový stav a aplikovali naň relevantné ustanovenia

platného práva, pričom svoj postup v odôvodnení riadne vysvetlili. Ústavný súd teda na

základe zásady subsidiarity obsiahnutej v nemá právomoc konať ako

súd ďalšieho stupňa o napadnutých rozsudkoch okresného súdu a krajského súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2003