Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 140/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Heleny Štubňovej, Lekáreň na sídlisku Mier, S.,

zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci porušenia jej základných práv upravených

v a a 4 , práva upraveného v

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

porušenia a a 2 a Listiny

základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -116

z 19. novembra 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. Heleny Štubňovej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2004

doručená sťažnosť MUDr. Heleny Štubňovej (správne malo byť uvedené Mgr.; ďalej len

„sťažovateľka“), Lekáreň na sídlisku Mier, S., zastúpenej advokátom JUDr. O. Š., B., vo

veci porušenia jej základných práv upravených v a a 4

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva upraveného v čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol

k dohovoru“), porušenia a a 2 a Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -116 z 19. novembra 2003 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľka ako prevádzkovateľka neštátneho zdravotníckeho zariadenia bola

v rokoch 1998 a 1999 poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti aj poistencom

Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva (ďalej len „Perspektíva“). Perspektíva

sťažovateľke neuhrádzala faktúry za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Dňa 1. júla 1999

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo rozhodnutie č. 3215/1999-A

o zrušení povolenia na zriadenie poisťovne Perspektíva a následne krajský súd uznesením

č. k. -30 z 30. apríla 2001 vyhlásil konkurz na majetok Perspektívy.

Pohľadávky, ktoré mala sťažovateľka voči Perspektíve, si uplatnila súdnou cestou

proti Všeobecnej zdravotnej poisťovni podľa v čase uplatnenia nároku platného znenia § 34

ods. 6 o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) žalobou

o zaplatenie 1 451 252,90 Sk s prísl. Okresný súd Bratislava V žalobu sťažovateľky

zamietol rozsudkom č. k. -99 z 30. októbra 2002. Krajský súd v odvolacom

konaní rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom č. k. -116

z 19. novembra 2003.

Sťažovateľka vyslovuje v sťažnosti názor, že napadnutým rozsudkom krajský súd

porušil jej základné práva podľa a a 4 , právo upravené

v čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru a zároveň porušil čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2

a listiny.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd (a predtým aj prvostupňový súd) nesprávne

posúdil vec po právnej stránke, keď ustanovenia novely zákona o zdravotnom poistení

vykonané , ktorá nadobudla účinnosť až po uplatnení pohľadávky

sťažovateľky, vykladal v rozpore s .

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po

vykonaní dokazovania prijal tento nález:

„Zamietnutím návrhu na zaplatenie 1.451.252,90 Sk s príslušenstvom rozsudkom

Krajského súdu Bratislava -116 v dôsledku aplikácie § 34 ods. 6 zákona

č. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení

Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na rovnosť garantovanú čl. 11 Listiny základných práv

a slobôd a a 2 SR, práva na podnikanie zakotveného v

SR, práva vlastniť majetok upraveného v Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v SR a k prekročeniu

podmienok vyvlastnenia, ktoré sú zakotvené v .

Zároveň došlo aj k porušeniu ustanovenia , ktorý je

vyjadrením princípu právneho štátu.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 11. 2003, č. k. -116 sa

zrušuje.

Slovenská republika je povinná zaplatiť navrhovateľovi čiastku 200.000,- Sk k rukám

navrhovateľa do troch dní odo dňa právoplatnosti z titulu primeraného zadosťučinenia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh možno preto považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie ().

Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti a jej príloh považuje sťažnosť sťažovateľky

v časti, v ktorej namieta porušenie základného práva zaručeného v a v

listiny za zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd je názoru, že neexistuje príčinná súvislosť

medzi konaním a rozsudkom krajského súdu a sťažovateľkou namietaným porušením

základného práva podnikať zaručeného v a základného práva na rovnosť

zaručeného v čl. 11 listiny. Takúto príčinnú súvislosť nemôže zakladať ani postup

a rozhodnutie súdu, v ktorom bol rešpektovaný skutkový a právny stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia súdu podľa . Súd môže pre svoje

rozhodnutie vziať do úvahy iba právo a skutkový stav, ktoré tu boli v čase vyhlásenia

rozsudku. Rozsudok krajského súdu nebráni sťažovateľke v uplatnení označeného

základného práva.

K namietanému porušeniu , a 2 a listiny ústavný súd

uvádza, že ich aplikácia sa v individuálnych sťažnostiach viaže na vyslovenie porušenia

individuálne určeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, a preto požiadavka na

vyslovenie porušenia , a 2 a listiny bez vzťahu ku

konkrétnemu základnému právu alebo slobode sťažovateľa je zjavne neopodstatnená

().

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v súlade s doterajšou

judikatúrou ústavného súdu (, ) po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Pri predbežnom prerokovaní tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namietala

porušenie vlastníckeho práva zaručeného v a 4 a v Dodatkového

protokolu k dohovoru, sa ústavný súd riadil princípom subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 i.

f. . Vychádzajúc z tohto princípu dospel ústavný súd k záveru, že na prejednanie tejto

časti sťažnosti nie je daná jeho právomoc, ktorá je vo všeobecnosti vyjadrená v čl. 124

a konkrétne v , kde sa ochrana základných práv a slobôd

rozdeľuje medzi ústavný súd a všeobecné súdnictvo s tým, že všeobecné súdnictvo chráni

v celom rozsahu aj základné práva a slobody, ak táto ochrana má oporu v obyčajných

zákonoch.

Vlastnícke právo pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne chránia všeobecné

súdy. Platí to aj pre ochranu pohľadávok, ktoré tvoria súčasť pojmu majetok. Ak

sťažovateľka uplatnila nárok na ochranu jej majetku (zaplatenie pohľadávok, pričom

nerozhoduje právny dôvod, a preto to môže byť aj pohľadávka vzniknutá z titulu

poskytnutej zdravotnej starostlivosti) a všeobecné súdy o jej žalobe riadne konali a rozhodli

o nej, nemožno pokračovať v ochrane jej majetku podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom. Právomoc ústavného súdu nemôže v takom prípade založiť to, že sa

sťažovateľka nestotožnila s postupom a rozsudkom krajského súdu pri ochrane jej majetku,

ak tento postup a rozhodnutie v celom rozsahu rešpektuje ústavné limity vyjadrené v čl. 2

ods. 2 a v až 48 , kde sú upravené ústavnoprocesné princípy postupov

a rozhodnutí všeobecných súdov aj pri ochrane majetku účastníkov súdneho konania.

Vychádzajúc z uvedeného a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (,

) ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci

ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia je rovnako viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou

návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2004